PI-LUO-CHUN 碧螺春 SPRING
Tradičné názvy čaju: Čaj Pi Lo Chun, (碧螺春), Jarné zelené závitky, Pi-luo-čchun, Biluochun, Bi Luo Chun, Green Snail Spring
Zloženie: 100% Camellia sinensis
Typ spracovania: Zelený neoxidovaný čaj
Charakter listov: Mladučké, malé, tmavozelené výhonky a striebristé púčiky
Deň zberu: 20. marec 2023
Čajová oblasť: Mingshan, Sichuan
Nadmorská výška: 600 m
Krajina pôvodu: Čína
Ekologický dovozca a distribútor: BONSAI SLOVAKIA - ČAJOVŇA DOBRÝCH ĽUDÍ sro. Nitra
Zaujímavý Pi Luo Chun z oblasti Mingshan. Charakterovo je podobný klasickému čaju Pi Luo Chun od jazera Tai Hu z oblasti Suzhou.
PI LUO CHUN
Lístočky čaju Pi-luo-čchun sa skladajú z drobného striebrozeleného púčika s mladučkými jemnými páperkami vo vnútri a jedného nerozvinutého lístka.
Tento slávny čaj sa pôvodne volal Xia Sha Ren Xiang, 吓煞人香,嚇煞人香, Ohromujúca vôňa. je hneď za legendárnou Dračou studňou druhým najslávnejším čajom Číny. Vo svete sa preslávil svojimi jemnými mladučkými púčikmi plnými vône zberanými tak skoro na jar ako je to len možné, a aj astronomickými cenami, ktoré sú ochotní milovníci a znalci čaju zaň v prvých dňoch zberu zaplatiť.
Špecialitou pestovania čaju Pi-luo-čchun je i to, že sa jeho kríčky nerastú na monokultúrnych čajových plantážach, ako je to zväčša zvykom, ale sa vysádzajú pomedzi ovocné stromy do rozsiahlych sadov. Rastú pod korunami pomarančov, mandarínok, osmantusov, broskýň, marhúľ, sliviek, čerešní... Pestovatelia tvrdia, že ich korene sa navzájom dotýkajú. Prvé mladé jarné lístočky čaju dozrievajú a zberajú sa v čase, keď všetky ovocné stromy rastúce medzi nimi kvitnú a zapĺňajú celý kraj sladkou vôňou. Túto vôňu prirodzene absorbujú i čajové lístočky, ktoré ju po včasnom zbere a správnom spracovaní odovzdajú čaju.
Príprava čaju:
Odporúčame viacnálevovú prípravu čaju na čajovom mori.
Do čajovej kanvičky s objemom cca 200 – 300 ml nalejeme horúcu vodu, aby sa kanvička prehriala a prevlhčila. Vodu vylejeme.
Do kanvičky vložíme 5-7 g čaju.
Čaj v kanvičke následne zalejeme vodou horúcou 75-85 °C a necháme lúhovať cca 1-2 minúty.
Nálev zlejeme do pomocnej kanvičky, aby sa premiešal, bol homogénny a nalejeme ho do misiek.
Odporúčame použiť vysoké voniatka a z nich preliať čaj do plytkejších misiek na pitie, aby ste si užili aj príjemnú vôňu čaju. Dobrá vôňa sa považuje za najdôležitejšiu vlastnosť čaju.
Teplé lístky v kanvičke zalejeme ešte niekoľkokrát podľa chuti, čaj je viacnálevový. Lúhovanie po druhom náleve po minúte predlžujeme.
Používanie krásnej príjemnej keramiky či skla na čajovom mori prináša hlbší pôžitok z čaju. Odporúčame.
S čajom sa nebojte experimentovať a pripraviť si to tak, ako Vám najlepšie chutí.
Na zdravie!
LEGENDY O ČAJI PI-LUO-CHUN
O každom skvostnom čínskom čaji sa tradujú legendy a píšu sa básne, ktoré si dnes rozprávajú milovníci čaju po celom svete. A tak je to i s čajom Pi luo čchun.
Na svahoch dvoch hôr vnorených do vôd podmanivého a krištáľovo čistého jazera Tai Hu = Tchaj-chu, ktoré prinášalo úžitok, radosť i inšpiráciu celému kraju, pestovali ľudia čajové kríčky. Jemné púčiky čaju mali pre nich veľkú cenu a preto sa veľmi snažili nazbierať ich čo najviac už v prvých jarných dňoch, keď milovníci čaju ich boli schopní čaj vyvažovať zlatom.
A tak jedného dňa, keď sa už blížilo poludnie, mali usilovní zberači noše plné jemných čajových lístkov, ale v snahe priniesť domov na spracovanie čo najviac čaju, začali si nazbierané lístky sypať aj pod plátenné tuniky. Poludňajšie slnko hrialo rovnako ako rozohriate telá zberačov a spod ich tuník sa začala šíriť neskutočná, intenzívna vôňa. „Ohromujúca vôňa! Taká vôňa, že by vás mohla na smrť vyplašiť!" Tak popísal tento nevšedný zážitok Ču Čengcuan, jeden zo zberačov čaju, a tento názov sa ujal. Odvtedy mal čaj svoje meno. Sia-ša-žen-siang, Ohromujúca vôňa.
V inej dramatickejšej variante tejto legendy sa hovorí o nepoctivom vidiečanovi, ktorý zberal čaj pre svojho pána, ale keďže si chcel zarobiť nejaký ten jüan navyše, namiesto do noše strkal si čajové lístky aj poza košeľu, aby ich neskôr v meste speňažil. No lístočky začali rozvoniavať a práve ich ohromujúca vôňa ho prezradila. Tak či tak, úžasná vôňa dala meno čaju.
Ohromujúca vôňa - tento sedliacky názov veľmi realisticky popisujúci najvýraznejšiu vlastnosť čaju sa však vôbec nepáčil cisárovi menom Kchang-si z dynastie Čching, ktorý niekedy na prelome 17. a 18. storočia bol na inšpekcii v oblasti jazera Tchaj-chu. Jeho hostiteľ Sung Luo ponúkol panovníka čajom typickým pre tento kraj. Cisár bol čajom nadšený, ale jeho poetická duša intelektuála sa nevedela zmieriť si jednoduchým vidieckym menom čaju. Meno Ohromujúca vôňa sa mu zdalo príliš vulgárne a celkom nevhodné pre taký poklad, akým sa mu čaj od jazera Tchaj-chu javil. Vzal si teda usušené lístočky čaju so sebou na dvor, aby s poradil s učencami a vybral jedinečnému čaju poetickejšie meno. Tvar lístkov a ich špirálovitý pohyb po zaliatí boli inšpiráciou pre nový názov, ktorý dostal čaj na cisárskom dvore. Pomenovali ho Pi luo čchun, Zelené špirálky skorej jari. Tento názov podľa popredných čínskych mysliteľov viac podnecoval fantáziu a očakávania milovníkov čaju.
Ďalšia legenda o čaji rastúcom na brehoch jazera Tai Hu = Tchaj-chu hovorí o tragickej láske dvoch mladých milencov. Dievčina Pi Luo z dediny Si-šan vraj bola veľmi pôvabná, a jej sladký spev sa často niesol ďaleko nad jazerom Tchaj-chu. Atak sa stalo, že po nej zatúžil aj drak žijúci v jeho vodách. A pretože hrozilo, že zničí celú dedinu, odhodlal sa mladý rybár brániť svoju lásku. Sám bojoval na člne uprostred jazera s drakom sedem dní a sedem nocí. Na ôsmy deň našli rybári čln i mŕtve telá mládenca i draka. Telo odvážneho bojovníka spálili na úpätí hory Tung-tching. Úbohé dievča zasadilo na tomto mieste čajový kríček a slzami ho zalievalo po sedem dní a sedem nocí, pokým samotné nevypustilo dušu z tela. Nasledujúcu jar vyhnal kríček mnoho mladučký zelených lístkov. Čaj z neho bol mimoriadne lahodný a voňavý. Dedinčania ho pomenovali na pamiatku dievčaťa, ktoré ho zasadilo Pi luo čchun.
Iný variant tejto legendy hovorí, že mladý rybár po dlhom boji nakoniec draka zabil, no sám padol od vyčerpania a nevedel sa viac ani postaviť na nohy.
Pi Luo ho oddane ošetrovala, no keď mu nevedela nijako pomôcť, v hlbokom žiali bežala do neďalekých vrchov. Po dlhom blúdení zastala nad kríkom so zelenými lístkami, ktorý ju neodolateľne priťahoval. A pretože v tých dobách vnímaví ľudia vedeli vycítiť silu bylín, natrhala z neho za priehrštie mladučkých lístočkov a so všetkých síl bežala späť za svojou láskou. Milému uvarila silný čaj, ktorý vôňou naplnil celú miestnosť a vlial novú silu do jeho žíl. Sama však bola natoľko zmorená dlhým blúdením a strachom o svoju lásku, že jej duša navždy opustila telo. Mladík za ňou dlho smútil a na jej pamiatku pomenoval kríček, z ktorého čaj mu vrátil zdravie a silu menom svojej milej - Pi Luo.
... Legendy prerozprávala RNDr. Alenka Ondejčíková, magazín Bonsaj a čaj.
Nový komentár