5. VEĽKÁ VIZITA
Počet zobrazení: 2894
Ráno po Veľkej noci to na oddelení bzučalo, ako vo včeľom úli. Sanitárky, sestričky, lekári, všetci sa po dňoch voľna a len tej najnevyhnutnejšej pohotovosti chystali na veľkú vizitu.
Kira sa zobudila ako zo zlého sna. Horúčka poklesla. Sestrička poslušne odstránila bublinky z rannej infúzie a dokonca jej akýmsi zázračným spôsobom ...
VEĽKÁ VIZITA
Ráno po Veľkej noci to na oddelení bzučalo, ako vo včeľom úli. Sanitárky, sestričky, lekári, všetci sa po dňoch voľna a len tej najnevyhnutnejšej pohotovosti chystali na veľkú vizitu.
Kira sa zobudila ako zo zlého sna. Horúčka poklesla. Sestrička poslušne odstránila bublinky z rannej infúzie a dokonca jej akýmsi zázračným spôsobom ponaprávala obliečku na krvavom paplóne tak, že temer vôbec netrčal. Veľkými oknami pomedzi zelené púčiky stromov prúdilo do izieb jarné slnko i čerstvý vzduch a Kira sa dívala na ľudí v bielom, s akou samozrejmosťou sa pohybujú po svojom oddelení nevnímajúc detaily, ktoré doteraz tak dráždili jej myseľ. Dokonca aj lekár si bez zaváhania sadol na červenú stoličku, ktorú Kira veľkým oblúkom obchádzala, pretože babka na nej mávala svoju misu a keď ju preháňalo, museli stoličku i babku veru často utierať.
„Nech sa páči, dobrú chuť!“ priniesla sestrička raňajky a prisunula k nim obávanú stoličku. Kira radšej jedla na posteli a tupým nožíkom sa márne snažila prerezať pevný igelitový obal, do ktorého bol zatavený kúsok šunky. Vôbec nepostrehla ako sa k nej dostali ostatné pacientky, ale jej to s hadičkou v ruke a balansujúcim tanierom na kolenách nijako nešlo.
Ostré, pichľavé hrany nového nemocničného prostredia, ktoré ju tak bičovali v noci akosi ustúpili, krikľavé nedostatky vyšediveli. Infúzia bola síce studená, ale bez bubliniek, paplón bol schovaný a ona si mohla konečne celkom vystrieť nohy. Ruch na chodbe a jarné slniečko vniesli do chladných múrov nový závan života a aj nový uhol pohľadu. Bludný kruh tienistých myšlienok sa rozplynul ako nočná mora pod ranným slniečkom. Svieži vzduch odvial pocit skľúčenosti, hnevu i bezmocnosti.
Veľká vizita ako biela rieka prúdila z dverí do dverí. Urastení, silní a sebaistí lekári vchádzali na čele s primárom a nedávali žiadny priestor táraniu či sťažnostiam pacientiek. Ale Kira už nepociťovala potrebu sťažovať sa a nakoniec od začiatku vedela, že to neurobí z jednoduchého dôvodu. Napriek tomu, že sa nevedela zmieriť s nedostatkami, ktoré sa jej ako nováčikovi zdali veľmi krikľavé, nepopierala, že všetci boli k pacientkám veľmi milí a ochotní. A to u nej vždy rozhodovalo. Nechcela zraniť, ani zbytočne dávať pocítiť svoju nespokojnosť. A tak sa rozhodla riešiť všetko, čo jej vadilo, za pochodu. Už ju nevyviedol z rovnováhy ani celkom špinavý, zaschnutý nôž, ktorý dostala k raňajkám. Začala to brať ako súčasť tréningu.
Mala za sebou, zrejme ako každá žena, už niekoľko takýchto bludných kruhov strachu a bolesti, ktoré polapia utrápenú myseľ a vlečú ju so sebou ako vír stále dokola a dokola. Bez významu, bez riešenia, bez konca. Výsledkom býva len depresia, strata energie nezriedka spojená s prepuknutím nejakej nečakanej choroby. Kira cítila potrebu odosobniť sa od svojho trápenia a nenechať sa znovu vovliecť do bludných kruhov ubolenej mysle.
Napíše o tom poviedku. Napadlo ju náhle. Bude písať o všetkom, čo zažila. O všetkom, čo ju ťaží, straší a ubíja. Z atramentu a papiera si vytvorí svoju „Bútľavú vŕbu“, ktorej sa vyrozpráva, ktorej odovzdá všetko, čo nosí vo svojom vnútri. Čo chce rozpustiť, skrotiť, uzemniť.
Áno, medzi prúdom myšlienok a hrotom pera vedie dlhá cesta očisty. Presné pomenovania javov a vecí, vyjadrenie sa pomocou slov odstraňujú ťažko polapiteľné a nezvládnuteľné nánosy emócií. Pretože city popísané slovami strácajú na sile rovnako, ako prezradené kúzla.
Už toto vedomie uspokojilo Kiru viac ako návšteva u psychoanalytika a začala sa dívať na strohé nemocničné priestory očami nezávislého pozorovateľa. Odstup od vlastného trápenia jej dával nový pohľad i novú silu.
Kira zachytila sebaistý pohľad primára s tmavými vačkami pod očami, ktoré prezrádzali, že aj on skúsil na vlastnej koži, čo sú to problémy s obličkami, ktoré sa stali jeho celoživotnou špecializáciou. Lekári sa znovu zoradili jeden za druhým od najtučnejšieho po najchudšieho a svorne odpochodovali do ďalšej izby.