PLUSKA ZDRAVIE: Čaj nie je len zafarbená voda
Počet zobrazení: 1722
IVANA PAULÍKOVÁ: Čína. Taiwan. Japonsko. Nepál. India. Srí Lanka. Alena a Vladimír Ondejčíkovci cestujú za čajmi! Veľmi dávno pochopili, že ich tajomstvo nie je vo vrecúšku na vylúhovanie. Pri prvom stretnutí s nimi musí byť každému jasné, že títo ľudia milujú hory. Nie sú to však typickí turisti ani trénovaní horolezci či nejakí adrenalínoví športovci. Dokážu precestovať tisícky kilometrov, aby sa domov vrátili s čajovým lístočkami, ktoré sa sem-tam zmestia do dvoch dlaní.
No všetko pozoruhodné, čo na svojich potulkách objavia, ihneď ponúknu všetkým, ktorí majú záujem. A nie sú to hocaké objavy! Sedíme pri zelenom čaji gaba. Posledný úlovok. Jemný a chutný. Prešiel vedeckými expertízami a zdá sa, že o pár rokov bude hitom. Dokáže znížiť vysoký krvný tlak, zlikvidovať nebezpečné voľné radikály bezkonkurenčným podielom antioxidantov, vyčistiť pečeň, uchovať pokožku bez vrások, nespavcom prinavrátiť spánok, vynervovaným pokoj, dokonca zvýšiť sexuálny apetít.
Má množstvo skvelých účinkov. Je to čaj pre každého, kto žije rýchlym životným tempom. Momentálne sa v obmedzenom množstve vyrába v Japonsku a Taiwane. „My sme ho priniesli z Taiwanu. V Európe ho ešte nenájdete skoro nikde. V Nitre áno," vravia manželia, pre ktorých sa malá čajovňa uprostred mesta stala druhým domovom.
TAJOMSTVÁ ŽIVOTA
„Naozaj neviem, prečo sme si otvorili čajovňu. Prišlo to prirodzene," hovorí sympatická Alena ešte skôr, než jej stačíme položiť akúkoľvek otázku. Zjavne mnohým Nitranom vŕta v hlave, prečo vedecká pracovníčka s vysokoškolským diplomom a učiteľ chémie a matematiky talentovaných detí v špecializovanej triede nitrianskeho gymnázia zavesili svoje profesie na klinec a vybrali sa úplne iným smerom.
Skutočne tak veľmi iným? „Vyštudovala som fyziológiu živočíchov a človeka. Od detstva som snívala, že budem pracovať vo vede a výskume a vďaka tomu pochopím tajomstvá života. Napokon som tam chvíľu pracovala. Toto je však zaujímavejšie a užitočnejšie. Spoznávam čaje a ich účinky v praxi. Porovnávam. A mám pocit, že som k vede ešte bližšie než vo výskume, ktorý má predsa len svoje limity," vysvetľuje Alena.
A Vladimír dodáva: „Nešlo to ľahko. Ani zo dňa na deň. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som sa dokázal rozlúčiť. Čaje boli síce iba koníček, ale začali zaberať takú veľkú časť môjho života, že som sa musel rozhodnúť: buď sa im budem venovať profesionálne, alebo vôbec. Nedá sa sedieť na dvoch stoličkách."
ZDRAVÉ ČAJOVANIE
Alena a Vladimír sú vyštudovaní prírodovedci. Nijakí šarlatáni! Keď sa vyberú na ďalšiu zo svojich ciest, tak preto, aby o bylinkách, ktoré položia na predajný pult, mali komplexné informácie. Ak sa zákazník zdôverí so svojím zdravotným problémom a požiada o radu, dostane erudovanú odpoveď. No keď rozprávajú o čaji, je jasné, že ho majú predovšetkým veľmi radi. Možno je tak trochu životným štýlom.
„Pri pití nemajú význam len hodnotné látky, ktoré obsahujú čajové listy. Čaj dáva čas a čas dáva priateľov. Pri voňavej kanvičke môžeme spomaliť, zastaviť sa, sadnúť si, podebatovať. Zrazu je úžasná atmosféra. Môže to byť kratučké, nie hodinový program každý deň. Pár minút. Niekedy sa stačí nadýchnuť dobrého čaju a hneď je na svete lepšie," nadšene rozpráva Alena. „Čajovanie" je jednoducho zdravé. Čaj je prostriedok, ktorý aj bez liekov pomáha odstrániť z organizmu všetko, čo je v ňom prebytočné. „Má veľa zdravotných účinkov, ale najdôležitejší je pokoj mysle," dopĺňa Vladimír. „Už len keď ho nalievame, musíme sa sústrediť. Ten okamih je ako malý reštart počítača. A práve ten je dôležitý. Organizmus sa nanovo rozbehne a zasa ide dobre."
HIMALÁJE A VRECÚŠKA
Vedeli ste, že niektoré čaje sa pestujú z nášho pohľadu doslova vo vysokohorskom teréne? V Himalájach, na hraniciach Indie, Nepálu a Číny, vo výške dvetisíc metrov nad morom, len kúsok od masívu osemtisícoviek, sú takisto plantáže. Slávne Dárdžiling. Výborný čaj rastie aj na Orlích skalách v oblasti Giddapahar. Manželia ho objavili na jednej zo svojich ciest. Nedotknutá príroda poznamenala jeho chuť slnkom a sviežosťou.
„Himaláje sú ako Tatry. Oboje sú krásne a fascinujúce. Radi sa do nich vraciame," vraví hostiteľka, zatiaľ čo hostiteľ servíruje nezvyčajný čaj. Podľa chuti čierny. Zvláštne aromatický. Plný vôní. Veľmi čistý. Farbou však nepripomína klasický čierny čaj. „Máme ho radi. Potvrdzuje, že čierny neznamená hneď ,black'," smeje sa Vladimír.
A je to tu: téma čajov naporciovaných v nálevových vrecúškach. Viac ju nemôžeme obchádzať! Veď by bolo čudné, keby boli ich fanúšikmi. Milovníci čaju majú plné právo na pochyb-nosti i predsudky o obsahu papierových škatuliek, ktoré väčšina z nás týždeň čo týždeň bezmyšlienkovite hádže do vozíkov v nákupných centrách a potom v rannom strese zalieva vriacou vodou. Alebo nie? „Naozaj sme s tým nechceli začínať," takmer sa ospravedlňuje Alena.
„Tie čaje, samozrejme, spĺňajú oficiálne predpísané normy. Sú však príliš rozdrvené, a tak je otázne, nakoľko sú vlastne kvalitné a hodnotné," vysvetľuje opatrne. Napokon pridá aj obľúbený fór producentov zo Srí Lanky: Na stupnici kvality je podľa nich pod vrecúškovým čajom už len organický odpad, ktorý sa vracia na plantáž ako zelené hnojivo pod čajové kríčky. A Vladimír so svojským humorom poznamenáva: „Naozaj neviem o lepšom farbive na batikovanie než vrecúškový čierny čaj!"
BONSAJE, DETI A ZASA ČAJ
Čína. Taiwan. India. Nepál. Srí Lanka. Japonsko. S výnimkou Srí Lanky boli Ondejčíkovci všade viackrát. No nie iba kvôli čaju. Druhou veľkou láskou sú bonsaje! Spočiatku záľuba. Opatrné a nadšené pestovanie zo semienok. Prvé pokusy vdychovať im tvar a krásu. Dnes ďalší dôvod vyraziť na miesta, kam sa obyčajný turista dovolenkár nedostane. Vidieť súkromné zbierky majstrov bonsajistov v Číne, Japonsku a Taiwane je pocta.
No pôvabné malé stromčeky zapĺňajú už celé bonsajové centrum priľahlé k čajovni. A nadšeným bonsajistom je aj dvadsaťročný syn manželov Ondejčíkovcov, Vlado. „Dcéra i syn nám od detstva so všetkým pomáhali. Obaja chceli pokračovať v našich stopách. Vladko bol na viacerých významných bonsajových súťažiach. V Belgicku, v Taliansku. Jeho prácu obdivujú aj ázijskí majstri. Osemnásťročná Barborka sa zasa venuje čajovým rituálom. Veľmi nás to teší.
Ale aj tak sme chceli, aby hľadali svoju vlastnú životnú cestu. Nemáme právo priviazať ich k čajovni ako psíkov k búde len preto, že sme ju vybudovali," tvrdí Alena. Vlado si napokon vybral architektúru. Barborka medzinárodné vzťahy a diplomaciu so špecializáciou na kultúrnu informovanosť a toleranciu. On odišiel do Bratislavy, ona do Prahy. Čajovňa je však naďalej plná detí. Môžu sa tu hrať ako nikde inde: prelievať, dolievať, ochutnávať. Za dvadsať rokov nič nerozbili! „Čaj vie v detskej duši neuveriteľne rezonovať," tešia sa majitelia.
A čajové menu na najmenších nezabúda! Ochutnali ste nílsky rooibos s pravou vanilkou? Tento nápoj sa smie mierne osladiť a doliať mliekom. Ozajstná lahôdka pre všetkých, ktorí potrebujú rásť. Nie každý má enzýmy potrebné na trávenie kravského mlieka. Rooibos ponúka veľa vápnika, navyše v prijateľnej forme a celé spektrum minerálov a stopových prvkov. Je výborný pre deti, športovcov, starších ľudí, ktorým hrozí osteoporóza, i dojčiace mamy. Možno ho piť každý deň a dlhodobo. Nemá nežiaduce vedľajšie účinky. Chutí teplý, studený, miešaný s džúsmi.
KÁVA A VÝPREDAJE
Vladimír pripravuje a servíruje čaje na drevenej podložke s malými porcelánovými miskami. Čajové more. Ako vraví, my dospelí potrebujeme viac pokoja, potom aj povinnosti idú ľahšie. Navyše, ľudia sú oveľa zdravší, ak v sebe pestujú určité zážitky. Malé potešenia. Už len pozorovať tento čajový rituál v štýle kung-fu je zážitok a potešenie. A vôbec, Alena i Vladimír pôsobia dojmom, akoby k nim uponáhľaný každodenný zhon nedoliehal.
„Tiež sme iba ľudia. Sme súčasťou tejto doby. Nemôžeme sa z nej vytrhnúť. Ale je na nás, ako si ju upravíme," ubezpečuje Vladimír. A tak si neodpustím hneď dve zákerne aktuálne otázky: Nestretneme sa najbližšie v preplnenej zafajčenej kaviarni plnej vorkoholikov s mobilmi pri ušiach? Alebo v nákupnom centre v naháňačke za skvelými výpredajmi?
„Kávy som vypil za celý život asi tak osem šálok. Šesť, keď som daroval krv a bolo to povinné, a zvyšok na poradách v škole. To bolo tiež povinné," vraví Vladimír Ondejčík. „A výpredaje? To je fenomén súčasnosti, ktorý sa nás naozaj netýka," vyhŕknu skoro jednohlasne: „Každá vec má svoju hodnotu. Ak ju chceme, tak si ju kúpime. Za cenu, ktorú stanoví obchodník." Vraj je to presne ako s čajom: v nijakom prípade by nechceli mať doma celé kilogramy zlého čaju za relatívne dobrú cenu.
01.03.2009 Autor: Ivana PAULÍKOVÁ
http://www.pluska.sk/izdravie/relax/relax/caj-nie-je-zafarbena-voda.html