TAJUPLNÝ EGYPT

VEČNOSŤ DÁVNYCH OKAMIHOV

  Egypt je čudná krajina. Keď sme sa prechádzali medzi obrovskými stĺpmi majestátnych chrámov v Karnaku, ktoré boli kedysi hlavným duchovným centrom starého Egypta, cítili sme zjavne tú moc a hlboké poznanie, ktoré tak priťahujú mnohých hľadačov starých právd. Aj keď chrámy Luxoru, bývalých Théb, boli schátrané a poškodené časom, duch predstaviteľov starých faraónskych čias tam stále bol. Silný a neochvejný. Zrejmý aj v záplave turistov.
  Akoby sa "Oni" nikdy nepominuli. Oni, ktorí rozumeli vedám, hviezdam, vysokej matematike, univerzu i súvislostiam javov a hmoty, a predsa s absolútnou vážnosťou a precíznosťou uchovávajúci naveky svoje mŕtve telá i koče, šperky, peniaze, jedlo a rôzne denné potreby na nevyhnutné bytie na druhom brehu. Zvláštny nepomer. Ktovie.
  Egypt bol svojho času vysoko na špičke diania a poznania tejto planéty. Napriek tomu egyptskí faraóni nezanechali po sebe svetové náboženstvo. Akoby ich poznanie ani nebolo pre obyčajných ľudí. Pre plebs, pre jednoduchých obyvateľov povodia Nílu, ktorí otrocky pracovali na stavbách nevídaných chrámov a pyramíd. Akoby nebolo ani pre nás, pre dnešných upotených turistov, ktorí si prišli pozrieť staré stavby a hieroglyfy na stenách. A duch dôb dávnych faraónov sa stále vznáša vysoko nad nimi. Vzbudzuje rešpekt a odstup. Pocit moci a nadradenosti.
  Mocná energia egyptských chrámov je celkom iná ako mierumilovný a láskavý pokoj budhistických svätýň na druhom konci sveta...

ÚDOLIE KRÁĽOV

  Na zápandnom brehu Nílu, tam, kde úrodnú stužku nížiny, tiahnucu sa okolo životodarnej rieky, vystriedala horúca a suchá púšť, pod veľkou prírodnou pyramídou vo svahoch pokrytých haldami sutiny sa skrývajú stovky starých hrobov. Údolie kráľov. Miesto odpočinku faraónov a vysokých hodnostárov Horného Egypta, ktorí už nestavali pyramídy, ale tu, na chránenom a tajnom mieste si nechali vyhĺbiť a vyzdobiť svoje hroby. No napriek snahám neunikli vykrádačom a dnes do ich prázdnych hrobiek prúdia tisícky upotených turistov, ktorí svojím dychom a potom narúšajú tisícročia nemenné a pevné ílovité steny podzemných miestností a chodieb. Maľby na stenách hrobov, výjavy z Egyptskej knihy mŕtvych zdobia aj nekonečný rad papyrusov, tanierov, misiek, váz i bavlnených tričiek, ktoré si turisti nosia so sebou domov ako pamiatku na Egypt. Čudný kúsok záhrobia do nášho sveta. A ešte i dnes sa v rozhorúčenom a zároveň neoblomne chladnom Údolí kráľov lopotia chlapi v dlhých košeliach nakladajúc kamene do prútených košov, aby odhalili ďalšie dôsledne skryté tajomstvá.

  Egyptský bazár je naozaj pestrý. Nájdete tu veľké koše plné kvetov ibišteka, z ktorého Egypťania varia svieže karkade, záplavu korenín všetkých farieb, mámivé obláčiky vôní vonných olejov a parfémov, ktoré horliví predavači so zanietením natierajú na rúčky náhodných turistiek.
  Večer ulice ožívajú. Priamo na chodníku za malým stolčekom tepú zruční majstri zdobené podnosy, krčahy kanvice a, samozrejme, i malé pyramídky, ktoré patria k najobľúbenejším suvenírom z Egypta. Každý obchodík je Egypt v malom. Tu svorne ožívajú všetky postavy z kedysi tajných hrobiek Údolia kráľov. Anubis, Horus, Nefertiti a dôstojný Tutanchámon
čakajú na poličkách na svojho turistu.
  Beduínky chodia i dnes celkom zahalené a cez deň sa venujú predovšetkým vozeniu turistov na ťavách kúsok za osadou. Cudzinci sa ich nesmia ani dotknúť, zato medzi beduínmi je bežné požičiavať si manželky navzájom.

  Spracovanie alabstra je pre Egypt typické. Drobné dielne a obchody nájdete pri vstupe do Údolia kráľov. Alabaster je veľmi krehký, preto ho majstri najprv musia stiahnuť mokrými handrami, aby sa nedrvil. Ručne opracované nádoby sú hrubšie a drsnejšie.
  Stroj dokáže tento kameň viac vyhladiť. Najjednoduchším jedlom v Egypte je arabský chlieb, nazývaný pita. Steny tejto placky sa dajú oddeliť a do vzniknutej kapsičky si môžete naložiť kúsky kebabu, zeleniny či listy šalátu s niektorým z pikantných dressingov alebo s jogurtom.
  Beduínky v púšti pečú svoj chlieb na kovovej platni nad otvoreným ohňom. Podkurujú tým, čo majú. Ťavím trusom. Cez deň ho s deťmi zberajú na kopy, aby mohli večer pohostiť turistov a aj nakŕmiť rodinu. Aj keď manželky náčelníka cez dym nebolo temer ani vidieť, teplý chlieb chutil výborne. Veď i jeho príprava bola viac než ekologická.

  Niektoré čajovne majú zaujímavú atmosféru. Páčilo sa nám najmä posedenie na vankúšoch v arabskom stane pri hudbe a vodnej fajke, nazývanej šiša, a aj v záhradnej čajovni temer na ulici. Výber čajov je neveľký, vládne karkade, salep a silný čierny čaj. A šiša, samozrejme.

  V kontraste s diétnym chlebom pita, ktorý turisti jedia väčšinou vtedy, keď ich postihne "faraónova kliatba", ako Egypťania nazývajú hnačku z únavy a tepla, v hoteloch na pobreží Červeného mora sa kuchári predbiehajú v nápaditosti svojich výtvorov. Aj kedysi tak obávaný krokodíl nílsky je tiež na zjedenie. Z ovocia môžete ochutnať najmä datle, ktoré tu hojne rastú, melóny a hrušky.

© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 4