SVET PARÍŽSKYCH ČAJOVNÍ
POVESTNÉ KAVIARNE PARÍŽA Bol to práve čaj, čo nás pritiahol do Paríža, hoci toto vzrušujúce mesto, v ktorom iste sídlia múzy, je známe najmä svojimi všadeprítomnými kaviarničkami. Na chodníkoch pred nimi sú stoličky naukladané chrbtom k stene v súvislom rade tak, aby ste si tu mohli posedieť, pozorujúc ľudí, prechádzajúcich po chodníku, ako to robili aj naše babičky, keď len tak posedávali na priedomí. V kaviarňach trávili svoj pomaly plynúci čas umelci, čudáci, intelektuáli, obyčajní Parížania i tí, čo sa Parížanmi chceli stať.
CHUŤ AFRICKEJ ČOKOLÁDY
A čajovne? Niektoré patria k hlavným turistickým atrakciám Paríža, v iných by ste čaj darmo hľadali. Nad mnohými dverami je napísané Salon du Thé. Čajovňa. Tento názov sa stal symbolom krátkeho posedenia a ľahkého občerstvenia. Samotný čaj v nich nehrá temer žiadnu rolu. Veď ani u nás stánky označené ako Občerstvenie svojou ponukou často nedokážu človeka naozaj občerstviť. Ak chcete ochutnať niektorú zo špecialít, či sa vrátiť pár storočí späť v čajovej histórii a zažiť atmosféru koloniálnych čias či kráľovského Francúzska, musíte sa vybrať presne tam, kde to stále žije čajom. Ale pozor, aj tu to vonia najmä horúcou africkou čokoládou a oči lákajú rafinovane zdobené zákusky. Francúzi sú jednoducho labužníci.
FRANCÚZI OBJAVILI ČAJ
Áno, samotní Francúzi sa pokladajú za objaviteľov čaju. Nikdy by toto prvenstvo nedarovali Angličanom a ani Holanďanom. Sú hrdí na to, že už Kráľ Slnko Ľudovít XIV. patril k milovníkom čaju. Podľa historických prameňov mu v roku 1665 dvorní lekári odporučili piť čaj na dobré trávenie, čo pri bohatých francúzskych hostinách určite potreboval, a potom sám podľa vzoru japonského a čínskeho cisára, napodobňujúc ich dobré zvyky, pil čaj pravidelne, dbajúc pritom na svoje zdravie. Kráľova náklonnosť k čaju sa ešte viac prehĺbila, keď v septembri 1686 dostal od Kosa Pana, slávneho veľvyslanca siamského kráľa Somdeta Phra Naraja, veľkolepú, krásne zdobenú čajovú šálku z rýdzeho zlata.
NÁPOJ KRÁĽA
Dvor samozrejme preberal chúťky kráľa a tak sa čaj dostal i do kníh. Antoine Furetiere spísal v roku 1684 prvý slovník francúzskeho jazyka a čaju v ňom venoval celú jednu stránku. Uviedol, že vznešení ľudia si čaj pripravujú vo svojich pohodlných apartmánoch a popíjajú ho s pôžitkom. O rok neskôr vydal v Lyone svoju knihu Traités nouveaux et curieu du café, du thé et du chocolat Monsieur Philippe Sylvestre Dufour. Bola to prvá francúzska kniha o čaji a veľmi rýchlo sa preložila i do ďalších európskych jazykov. Čaj mali radi aj kráľovskí ministri, napríklad kancelár Séguier, kardinál Mazarin a s pôžitkom sa mu oddávali aj parížski intelektuáli, ako dramatik Racine, madame de Genlis a neskôr aj Honoré de Balzac.
A tak sa tento kráľovský nápoj stal slávnym a vyhľadávaným pôžitkom jemných džentlmenov, pohybujúcich sa vo vyšších kruhoch francúzskej salónnej aristokracie. Iba ženám čaj veľmi nechutil a pri každej príležitosti dávali prednosť voňavej varenej čokoláde.
AJ MLIEKO DO ČAJU PRIDALI PRVÍ FRANCÚZI
Ani toto prvenstvo Francúzi nepriznajú Angličanom. Podľa bohatej korešpodencie madame de Sévigné zvyk podávať čaj s mliekom vznikol tiež vo Francúzsku. A zodpovedne dokumentujú, že na túto myšlienku, dnes tak rozšírenú nielen v Angicku, ale po celom svete, prišla markíza de
la Sabliére. Ktovie, možno si chcela tak, ako jej nežné spoločníčky priblížiť čaj módnej varenej čokoláde.
SPAĽOVALI SA TÉZY O ČAJI
Napriek záujmu kráľovského dvora počiatky pitia čaju neprijali všetci študovaní, no konzervatívni lekári pozitívne. V medicínskych kruhoch sa o čaji vášnivo diskutovalo. Zvažoval sa aj názor jezuitského kňaza Alexandra of Rhodes, ktorý sa po 35 rokoch strávených v Číne vrátil v roku 1634 domov a vyhlasoval, že čaj výborne lieči migrény a bolesti hlavy. Podporil
ho aj Monsieur Morisset, ktorý vo svojej dizertačnej práci písal o tom, že čaj je mentálne stimulačný. Jeho tézy však boli na základe ostrej kritiky autoritatívneho Dr. Patina exemplárne spálené. Niektorí autori priraďovali čaj k liečivým rastlinám, ako boli napr. myrta, fenikel či divá ruža, a až vďaka názorom uznávaného lekára Françoisa Sonqueta čaj po rokoch váhania vo Francúzsku znovu triumfoval. Písal sa rok 1840.
PITE FRANCÚZSKY ČAJ!
Francúzska koloniálna vláda podporovala vysádzanie čajových plantáží a pestovanie čaju vo svojich kolóniách v Indočíne. Aby sa tento čaj lepšie predával, Indočínska únia plantážnikov pestujúcich čaj sa snažila začiatkom 20. storočia vžiť do povedomia konzumentov slogan: „Pite
francúzsky čaj!" Čaj sa pokúšali francúzski kolonizátori pestovať aj na pobreží Afriky, no bez väčších úspechov.
ČAJOVÝ STROM V PARÍŽI
Na pôde parížskej botanickej záhrady bol v roku 1782 vysadený starý čajový strom a hoci klíma pre čaj nie je ideálna ani v Paríži, ujal sa tu celkom dobre a bol dlho obdivovaný ako vzácna cudzokrajná drevina. V roku 1988 sa zopár nadšencov pokúsilo vysadiť malú čajovú záhradu
z čajových kríčkov privezených z japonskej Šizuoky (písali sme o nej v minulom čísle). Či budeme piť pravý francúzsky čaj dopestovaný priamo v Paríži, ukáže budúcnosť. Čínske čajové plantáže sa zatiaľ strachom netrasú.
FRANCÚZSKE UMENIE ČAJU
Japonci majú svoju Cestu čaju, reprezentovanú hlbokou filozofiou, estetikou a klasickým čajovým obradom čanoju. Podobnú myšlienku mala aj najstaršia parížska čajová spoločnosť MARIAGE FRÉRES. Snažila sa vytvoriť francúzske umenie čaju. Jej čajovňu, čajové obchodíky i malé, trochu zaprášené múzeum čaju nájdete v starej židovskej štvrti Marais na rue du Bourg-Tibourg a lákavé luxusné pobočky v najslávnejších obchodných domoch Paríža, napríklad v povestnom
Printemps s veselými rozospievanými a roztancovanými výkladmi pre deti či v Galeries Lafayette
s prekrásne zdobenou kupolou, ale dnes už dokonca aj na tokijskej Ginze či v ďalších metropolách Japonska.
NAJSTARŠIA ČAJOVŇA PARÍŽA
Je ňou práve MARIAGE FRÉRES a jej korene siahajú hlboko do minulosti. Veď túžba po dobrodružstve a cestovateľská vášeň sa dedila v rode Mariage z otca na syna. Už v roku 1660 Nicolas Mariage podnikol niekoľko objaviteľských výprav do Perzie, východnej Indie a Moghulskej ríše a jeho brat Piere precestoval Madagaskar. O storočie neskôr Jean-Francois Mariage, narodený v roku 1766, viedol svoj obchod s čajom, korením a ďalším koloniálnym tovarom v Lille a na staré kolená ho odovzdal svojim štyrom synom. Dvaja z nich, Aimé a Auguste žijúci na rue du Bourg-Tibourg, kde dodnes sídli slávna, turistami vyhľadávaná čajovňa, pokračovali v rodinnej tradícii pod hlavičkou Auguste Mariage & Compagnie.
MARIAGE FRÉREZ
Aj Ajmé mal dvoch synov a práve oni, Henri a Edouard, založili 1. júna 1854 dnešnú podobu spoločnosti MARIAGE FRÉRES, ktorá je najstarším francúzskym importérom čaju. Čajové novinky spočiatku vyhľadávali najmä v odľahlých oblastiach Číny a na ostrove Ceylon, no a dnes už ponúkajú asi 500 druhov čajov z 35 krajín sveta. Koncom 20. storočia otvorili MARIAGE FRÉRES dve nové parížske pobočky. Prvá z nich, založená v roku 1990 na ľavom brehu Seiny, sa nachádza v autentickej budove zo 17. storočia a evokuje ducha francúzskej Východoindickej spoločnosti. V decembri 1997 k nej pribudla ďalšia čajovňa na opačnej strane rieky v prestížnej budove z 19. storočia v oblasti Monceau. A nakoniec v maličkom obchodíku len cez cestu oproti
domovskej čajovni na rue du Bourg-Tibourg sa otvorilo milé čajové zátišie Thé Francais.
DUCH STARÝCH ČIAS
Vychytenú parížsku čajovňu bratov Mariageovcov sme, samozrejme, pri našom čajovom putovaní po Paríži nemohli obísť. Prechádzali sme sa najprv pomedzi malé židovské obchodíky v historickej štvrti Marais, až sme sa nakoniec ocitli pred dverami do iného času. Vo vnútri to dýchalo slávnou koloniálnou érou. Veľké tmavé plechovky naukladané na policiach až po strop, trochu pokrivené rokmi pôsobili veľmi dôveryhodne a návštevníkov nenechávali na pochybách, že sa v nich skrýva skvelý čaj. Mladí chlapci, oblečení v krémových bavlnených oblekoch a bielych košeliach, ochotne ponúkali turistom zoznam rôznych druhov sypaných čajov a zanietene im radili pri výbere. Čas sa tu zastavil pred 150 rokmi.
MÚZEUM ČAJU
Ceduľka pri malých strmých schodíkoch vedúcich hore nad čajovňu a predajňu čaju nám pripomenula, že je tu malé čajové múzeum. Jeden z chlapcov nám rozsvietil a nechal nás samých vstúpiť popod veľkú mapu čajového sveta medzi staré exponáty, ktoré sa vo firme nazbierali za roky jej existencie. Jej dávnu slávu však zrejme nevyhľadávalo mnoho návštevníkov,
pretože plechovky, kanvičky, drevené bedne i staré dokumenty doslova zapadli prachom.
NA ČAJI U MARIAGE FRÉRES
Parížske čajovne sa otvárajú ráno v čase raňajok a zatvárajú sa už v podvečer. A pretože za oknami bola tma, na čaj sme sa museli vrátiť na druhý deň. Mladý čašník si nás pamätal, úslužne sa uklonil a zaviedol nás v preplnenej čajovni k malému stolíku pre dvoch. S chuťou sme sa prehŕňali v bohatom čajovom lístku a hľadali sme miestne špeciality. Keďže mlieko sa už minulo, oželeli sme zvláštnu kombináciu zeleného japonského čaju Mača so studeným mliekom a vybrali sme si drahý čínsky čaj z provincie Če-ťiang, nazývaný Dong Jang Dong Bai, a ešte k nemu čajový kokteil s grepovým džúsom. Kým nám čaj pripravovali, oddávali sme sa príjemnej atmosfére francúzskej čajovne. Teplé farby, veľké zrkadlá na stenách, obrovské kytice živých exotických kvetov, noblesa a pohodlie pre hostí, hory bohato zdobených zákuskov, ktoré akoby boli práve prichystané pre francúzsky kráľovský dvor a pomedzi to kmitajúci mladí chlapci v skromných, trochu vypratých bledých bavlnených oblekoch s táckami dobrôt a kanvičkami čaju. Ten si však hostia objednávali skôr ako doplnok k jedlu. Boli sme asi jediní, kto odolával pestrofarebným lákavým pochúťkam a čakal na svoje hlty inšpirácie.
BOŽSKÝ ČAJ PRE SKVOSTNÉ SLÁVNOSTI
Čaj nám priniesli v porcelánovej kanvičke vloženej do druhej kovovej kanvičky, vystlatej teplou tkaninou. Nepoužívali ohrievače so sviečkou, ako je to bežné v našich čajovniach, ale tiež dbali na to, aby čaj nestrácal teplo. Slávny čínsky čaj mal však čudnú chuť. Bol už evidentne starý a zlomený. Pre istotu sme zalistovali ešte raz v knižke, ktorú nám predložili k čaju, a čítali sme: „Dong Jang Dong Bai sa pestuje na úpätí pohoria Dong Bai v provincii Če-ťiang. Je to vzácny čaj priraďovaný k najjemnejším zeleným čajom sveta a je charakteristický kvetinovou vôňou, hladkou chuťou a výnimočne čistým nálevom. Božský čaj pre mimoriadne slávnosti." Cena tomuto popisu zodpovedala, chuť však zďaleka nie. A tak sme mávli na okoloidúceho dôstojne vyzerajúceho muža, jediného v čiernom obleku, ktorý sa na rozdiel od iných chlapcov nikam neponáhľal, a opatrne sme sa spýtali: „Z ktorého zberu je tento čaj? Nebude z tohto roku, že?" „Nie, nie je z tohto roku," súhlasil bez pripomienok. „Ale asi ani z minulého... Je to starý čaj," trochu sme pritvrdili. „Áno, starý čaj. Starý." Ani v najmenšom nám neprotirečil. „Lebo nemá žiadnu chuť a ani vôňu..." upresňovali sme. „Správne, nemá chuť a ani vôňu," skúsený muž nám úctivo prikyvoval, zvyknutý hosťom neprotirečiť a zmizol vo dverách kuchyne. A hotovo. Ešte sme skúsili čosi v tom zmysle povedať pri platení a mladý muž pri kase opäť potvrdil naše postrehy a bez mihnutia oka nám vyúčtoval plnú sumu za nevypitý čaj. To nám ale náladu nepokazilo, pretože človek sa veľa vecí naučí na každom kroku. Napríklad aj to, že v parížskych čajovniach treba piť to, čo tam frčí, a nie pokúšať osud zriedkavými čajovými druhmi.
ANGÉLINA
Ďalšou slávnou parížskou čajovňou je ANGÉLINA. Nachádza sa uprostred mesta vo štvrti Tuileries neďaleko opery na rue de Rivoli 226. Túto historickú ulicu, spájajúcu najväčšie múzeum na svete Louvre s povestnou Champs-Elysées, dal vybudovať sám Napoleon v roku 1797 po svojom víťazstve pri Rivoli. Čajovňa spolu s ostatnými obchodíkmi sa nachádza v dlhom podlubí neoklasicistických budov a turistov z celého sveta láka svojou vychytenou špecialitou – najlepšou horúcou čokoládou v Paríži. „Deti, tak teraz ste v Paríži a pijete čokoládu v Angéline!" so zdvihnutým prstom významne upozorňoval svoje štyri malé deti mladý Angličan pri susednom veľkom okrúhlom stole. Aj my sme už vedeli čo a ako. Čajový lístok sme si len prečítali, nakoniec v Angéline to bol len veľmi stručný a základný výber bežných čajov a dali sme si to, čo jej prinieslo takú veľkú slávu. Horúcu africkú čokoládu a k nej rovnako slávny Mont
Blanc. Veľký kopcovitý zákusok z gaštanov posypaný jemnou škoricou. A tak sme čajovni ANGÉLINA nemali čo vyčítať. Čokoláda bola hustá a sýta. Bolo na mieste, že k nej podávali aj džbánik ľadovej vody. Z čajovne ANGÉLINA sme odchádzali spokojní so zásobou kalórií na veľmi dlhé obdobie v každej bunke tela.
ČAJOVNE V SLÁVNYCH ULIČKÁCH
Aj v ostatných parížskych čajovniach je to podobné. Lány nádherných zákuskov, z ktorých každý sám je umeleckým dielom, dobrá čokoláda s kopcom šľahačky navrchu a tradičné čaje v plechovkách inšpirovaných starými časmi, keď vlny svetových oceánov brázdili plachetnice s nákladom vzácnych čajov. Čaje si ľudia nakupovali pre seba domov alebo do daru a v čajovni si dopriali niečo neodolateľne sladké. Dobré čajové obchody nájdete aj neďaleko námestia, na torom stojí jeden z obeliskov dovezených z egyptského Luxoru. Kedysi v pohnutých časoch tu stáli gilotíny ako symbol technického pokroku, slobody, rovnosti a bratstva a pod nimi prichádzali o život stovky ľudí, ktorí sa dostali do rozporu s režimom. Na zmiernenie tejto neľahkej state francúzskej histórie pomenovali toto námestie, nasiaknuté krvou, Námestím svornosti. Ústí k nemu ulička rue Royale, kde môžete navštíviť čajový obchod BERNARDAUD a na opačnej strane ulice čajovňu LAUDRÉE. A neďaleko je ďalší čajový obchod BETJAMEN & BARTON, svojím charakterom pripomínajúci skôr koloniálnu atmosféru Mariage Fréres.
VŠADE DOBRE, DOMA NAJLEPŠIE
Ak si chcete nakúpiť dobré čaje v peknom balení alebo pekné čajové kanvičky, navštívte čajové obchodíky v slávnych obchodných domoch Printemps, v Galeries Lafayette alebo v potravinovom impériu FAUCHON, kde všetko vyzerá tak chutne, lákavo a vábne, že sme sa ani nečudovali, že Francúzi pojedia aj slimáky. Ale ak si chcete vychutnať naozaj dobrý čaj, zostaňte radšej doma, pretože na mnohých cestách svetom sme sa presvedčili, že slovenské a české čajovne ponúkajú tak kvalitné čaje, že mnohí znalci čaju,žijúci vo svetových metropolách, by nám právom mohli závidieť. My tu sme ešte tak nekomerční, nevinne čistí a úprimne nasiaknutí jednoduchou vôňou čaju a silou myšlienky, ktorú v sebe nesie, že to začína byť vo veľkom svete i v samotnej Ázii zriedkavé.
© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 2
