Som rád, že som Slovák ...

“Som rád, že som Slovák.”

To bola jedna z prvých viet, ktorú vyslovil náš 16-ročný syn po návrate z mesačnej študijno-pracovnej stáže v Belgicku. Hoci podobne ako snáď všetci mladí ľudia v jeho veku obdivoval prepracovaný fungujúci systém vyspelej spoločnosti, moderný životný trend s prísľubom hmotného dostatku a zaujímavej sebarealizácie pre pracovitých a šikovných ľudí, až keď vycestoval a začlenil sa do života v poprednej európskej krajine, pocítil hodnotu vlastnej sily a povahy.

I nás sa ľudia často pýtajú, z čoho sme mali v ďalekých krajinách, ktoré sme navštívili, najhlbší dojem.
Ázijské krajiny rovnako ako európske veľkomestá sú pre nás bohatým žriedlom inšpirácie, ale zákonite, nech sme kdekoľvek, stále porovnávame naše domáce zvyklosti, kultúru i prácu s tým, čo vidíme a čo sa vo svete tak vysoko hodnotí. A musíme priznať, že sa vždy radi a hrdí vraciame domov.

I náš magazín, hoci sa opiera o históriu a skúsenosti exotických krajín, má v prvom rade inšpirovať. Nie viesť k nekritickému obdivu a kopírovaniu, ale ku zdravej inšpirácii, k poznávaniu rozmanitostí a krás tohto sveta.
K tolerancii a pochopeniu...

Náš svet je taký krásny. Ešte stále sa dá dýchať vzduch, kúpať sa v mori, chodiť po rannej rose či tráviť noc vysoko v horách. Ešte stále lietajú motýle a my si vážime myšlienky tisícročia staré.

Ctíme si drobné rituály všedného dňa, ktoré dávajú životu zmysel a bytiu silu.

Vôňu nad miskou dobrého čaju či rozvíjajúce sa púčiky stromov...

Alenka a Vlado Ondejčíkoví