SKALNÉ ČAJE V HORÁCH WU-YI
Skalné čaje majú zvláštne čaro. Sú neodolateľné nielen chuťou a akousi zvláštnou esenciou skál, ktorá je cítiť z každého dúška, ale aj divokosťou a zároveň úžasnou harmóniou miest, na ktorých rastú. Poďme sa za nimi pozrieť do hôr Wu-i.
© Magazín BONSAJ A ČAJ
Kamenný Budha Maytreya s veľkým veselým úsmevom víta pútnikov pri vstupe do povestného údolia Ťiou lung, v ktorom sa zrodila vôňa i chuť skalných čajov.
V malej jaskyni pri jeho nohách bdejú budhistickí mnísi nad večnou vôňou dymiacich obetných tyčiniek a po kľukatej cestičke okolo nich kráčajú nahor zvedaví pocestní, aby poodhalili svojbytné tajomstvo tohto miesta.
ESENCIA SKÁL
Skalné čaje majú zvláštne čaro. Sú neodolateľné nielen chuťou a akousi zvláštnou esenciou skál, ktorá je cítiť z každého dúška, ale aj divokosťou a zároveň úžasnou harmóniou miest, na ktorých rastú. Poďme sa za nimi pozrieť do hôr Wu-i.
POLNOČNÝ ČAJ
Naše lietadlo pristálo na malom letisku v mestečku Wu-i šan pár minút pred polnocou. Napriek tomu nám čínski priatelia pripravili privítanie v krásnom interiéri čajovej fabriky Čchi Ming Čcha Jie. A čakalo nás Veľké šarlátové rúcho. Ta chung pao. Skvostný čaj, najslávnejší spomedzi všetkých čajov Wu-i šanu. Práve on bol dôvodom, prečo sme sa na túto cestu vybrali.
DOMOVINA ČAJOVEJ KULTÚRY
Hory Wu-i sa pokladajú za domovinu čínskej čajovej kultúry. Podľa posledných výskumov sa tu pestoval čaj už pred 1 800 rokmi, keď sa sem dostal z juhozápadnej Číny. Pochvalné chýry o ňom boli zaznamenané okolo roku 500 a čaj z Wu-i sa spomína aj v historických spisoch z rokov 806-820.
Sun Čchiao hovoril o skalných čajoch z hôr Wu-i ako o Sladkom šľachticovi už za dynastie Tchang a hold im zložil i najväčší čínsky čajový majster Lu Jü, keď o nich napísal, že sú najlepšie v celej krajine.
Okolo roku 976 sa z lístkov čajov rastúcich pod strmými bralami vyrábali lisované čaje s vyobrazením draka a vtáka fénixa. Ich kvalita rástla, za dynastie Jüan v 13. storočí sa nimi platili cisárske dane.
V roku 1302 sa na brehoch rieky Jiu Čchü (Yiu qu) pretekajúcej horami Wu-i vybudovali osobité cisárske čajové plantáže, ktoré tu rozkvitali a produkovali čaj najvyššej kvality celých 225 rokov ešte aj počas dynastie Ming. Boli to skvelé časy na pestovanie čaju i na obchod. Spolu s nimi sa vyvinul i veľmi pôvabný wuišanský čajový obrad.
VEĽKÉ KRÁĽOVSTVO HADOV, RAJ VTÁKOV
Hory Wu-i sa nachádzajú na severnom okraji provincie Fu-ťien a veľkú časť z nich pokrýva juhočínsky dažďový prales a subtropické lesy. V hĺbke hustých lesov žijú čínske tigre (Panthera tigris amoyensis), leopardy obláčkové (Neofe-lis nebulosa), medvede a množstvo ďalších, dokonca i endemických druhov živočíchov. Vtáky tu majú svoj raj, hady, milujúce výslnie strmých skál, nedobytné kráľovstvo a množstvo druhov hmyzu tvorí pestrý svet sám o sebe. Vďaka tejto druhovej rôznorodosti hory Wu-i dostali prívlastok "okno do biológie sveta" a označujú sa za miesto svetovej produkcie druhov.
V lesoch sa nájde mnoho krásnych druhov drevín. Veľmi sa nám páčilo, že mnohé stromy popri chodníčkoch boli na elegantných drevených tabuľkách označené čínskym a latinským názvom a niekde dokonca bol uvedený aj ich vek.
Zo zaujímavých druhov drevín stojí za zmienku Tsuga formosana, korkový dub (Lithocarpus hancei), čínsky tis (Taxus sinensis), tulipánový strom (Liriodendron sinensis) či štíhla borovica (Pinus Massoniana), často sa skláňajúca nad hustými čajovými kríčkami.
POD OCHRANOU UNESCO
Hory Wu-i svojou jedinečnou príťažlivosťou vždy vyvolávali potrebu zachovať ich krásu pre ďalšie generácie. Už v 8. storočí nad nimi držal ochrannú ruku samotný cisár. V roku 1987 boli nominované na biosférickú rezerváciu a od roku 1999 ich Unesco zaradilo medzi pamiatky Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva.
Hory Wu-i (nadmorská výška 200-2158m), to je kompozícia 36 strmých štítov, 72 brál a 99 skalných veží, ktoré prudko klesajú do údolí hlbokých až 1000 m. Strmými kaňonmi pretekajú bystriny s čistou vodou, ktorá na mnohých miestach padá zo skál v podobe tých najpodivnejších vodopádov. Niekde vás ovlaží jemnučký závoj temer neviditeľných kvapiek, inde padá zo skalného previsu v tenkom cícerku do jazierka a pomocou vetra maľuje na ňom podivné ornamenty, alebo sa valí s hukotom mnohými kaskádami celou dolinou. A všade naokolo rastú čajové kríčky.
BYSTRINA DEVIATICH ZÁKRUT
Ozdobou hôr Wu-i je čistá horská rieka nazvaná Bystrina deviatich zákrut, pretože práve deviatimi výraznými ohybmi sa kľukatí malebným Veľkým kaňonom, ktorý je ekologickým parkom a turistom, plaviacim sa na bambusových pltiach dolu prúdom, otvára jedinečné pohľady na malebné prírodné scenérie a miestami aj na udržiavané čajové záhrady.
ČERVENÉ BRALÁ
Oblasť hôr Wu-i bola pôvodne vulkanicky aktívna, no potom podľahla mohutnej vodnej erózii, ktorá spôsobila kolaps jej klenby a dnes sa do neba týčia strmé bralá stále omývané tečúcimi vodami. Skaly západných štítov sú typicky vulkanické alebo plutonické s vysokým obsahom tufových láv, ryolitov a granitu.
Východná časť hôr okolo Bystriny deviatich zákrut obsahuje mnoho príkrych monolitov z červeného pieskovca, tvarovaných riečnou eróziou. Majú živú červenohnedú farbu, ktorá elegantne kontrastuje s modrozelenou hladinou krištáľovo čistých vôd.
Táto oblasť je chránená pred chladným severozápadným prúdením vzduchu a zároveň sem privádza teplý vlhký vzduch z mora. Preto je tu vlhká hmlistá klíma s dostatkom dažďov, čo vyhovuje pestovaniu čaju. Vlhkosť vzduchu dosahuje 80-85% a v zime tu vo výške nad 1800m sneží temer celý mesiac.
CENTRUM FILOZOFIE
Ešte pred naším letopočtom za vlády dynastie Čchin a Chan hory Wu-i získali poetický titul Miesto slávnych hôr a čírych riek. To vyvolalo záujem vzdelancov, slávnych filozofov a budhistických mníchov putovať do týchto končín a stráviť tu pekné chvíle v meditáciách, pozorovaní prírody. A tak v horách Wu-i vzniklo viac ako 300 budhistických a taoistických chrámov, posvätných miest, škôl klasického učenia, pavilónikov, altánkov, terás a otvorených hál.
V dávnych dobách, v čase, keď pô-sobil aj Budha, žil istý čas v horách Wu-i i samotný Konfucius (Kchung-c, asi 551-479 pred n.l.), ktorý založil prvú filozofickú školu v Číne. Aj učenie neokonfuciánskej filozofie sa zhruba o 1700 rokov neskôr zrodilo tu, v horách Wu-i, vďaka veľkému mysliteľovi dynastie Južných Sungov, najvýznamnejšiemu čínskemu filozofovi Ču Si (1130-1200), ktorý tu strávil 50 rokov štúdiom, písaním kníh a prednášaním. Medzi strmými bralami hôr Wu-i písal svoju klasickú čínsku poéziu i slávny starý básnik Liou Jung.
A ak nie básne, tak aspoň nástenné maľby vznikali už počas najstaršieho osídlenia hôr pred 4000 rokmi, keď tu civilizácia Min Jüe vybudovala kráľovské mesto.
ZLATÁ ÉRA ČAJOV Z WU-I
Za dynastie Tchang (618-907) sa o kvalite a jedinečnosti skalných čajov z hôr Wu-i písalo a tieto zvesti sa dostali až na cisársky dvor. Za najslávnejšej éry skalných čajov okolo roku 1000 boli hory Wu-i známym centrom konfucianizmu, taoizmu i budhizmu. Za vlády dynastie Sung sláva skalných čajov z Wu-i ešte vzrástla a stali sa národným nápojom. V tom čase sa vedelo, že "čajovníky pri bystrine sú najlepšie na svete". V horách Wu-i vďaka čaju začínala i slávna Hodvábna cesta, po ktorej putovali skalné čaje až za Veľký čínsky múr.
PREDCHODCOVIA OOLONGOV
Okolo chrámov i v skalných roklinách rástol čaj, ktorý mal unikátnu skalnú chuť a vôňu. Akoby obsahoval esenciu skál, na ktorých rástol, a vitálnu energiu mu dávali slnko a mesiac. Tak o ňom hovorili básnici. Čajové kríčky rástli a dodnes rastú priamo na skalách a skalných terasách s veľmi tenkou a kamenistou vrstvou zeme, ktorá ľahko presychá. Zavlažujú ich len dažde, ranná rosa a voda z horských potokov, ktorá na jar zvykne zaliať celé doliny. Chuť skalných čajov je veľmi blízka divoko rastúcim čajom a s rozvojom tradičnej čajovej kultúry sa zo skalných čajov postupne vyvinuli prvé oolongy. Z nich najslávnejším sa stal výborný, mysticky pôsobiaci čaj Veľké šarlátové rúcho - - Ta chung pao, ktorý dominuje čajom z Wu-i dodnes.
Z WU-I AŽ NA TAIWAN
Z hôr Wu-i sa obľuba a metódy spracovania polofermentovaných oolongov rozšírili do celej provincie Fu-ťien a odtiaľ na ostrov Taiwan. Časom a vzdialenosťou od svojej domoviny sa stávali oolongy menej a menej fermentované, teda bližšie zeleným čajom. Po storočiach sa zaznamenal i opačný vplyv. Taiwanské metódy ovplyvnili spracovanie čajov vo Wu-i. Dnes podľa tvrdení spracova-teľov čaju je čaj Ta chung pao fermentovaný na 50% a taiwanské oolongy sú zväčša 10-20%né.
Skalné oolongy z hôr Wu-i, ktoré zastupuje najmä Ta chung pao, patia dnes medzi Top Ten - 10 najslávnejších čajov Číny (Bonsaj a čaj, č. 4, str. 23).
ÚDOLIE VEĽKÉHO ŠARLÁTOVÉHO RÚCHA
Hoci toto krásne údolie má svoje čínske meno Ťiou lung (Jiu long), tu ho všetci nazývajú podľa čaju, ktorý sa v ňom pestuje, jednoducho údolie Ta chung pao. Čaj tu rastie na kamenných terasách v strmých svahoch a aj na dne údolia všade tam, kde sa dá pár kríčkov zasadiť. Hoci tu nájdete predovšetkým čaje sorty Ta chung pao, je pekným zvykom, že jednotlivé sorty čaju na oddelených políčkach sú označené nápisom na kameni. Všetko sa tu vlastne píše na kamene. Názvy hôr i upozornenia pre pocestných. Pôsobí to veľmi malebne.
Uprostred údolia Ťiou lung je priamo v skalnej stene zasadených 6 čajových kríčkov Ta chung pao, ktoré tu vo veľmi skromných podmienkach rastú celých 360 rokov a dnes sú živým a často navštevovaným pomníkom skalných oolongov.
ČAJ V OBLAČNOM HNIEZDE
Cesta čajovým údolím bola veľmi príjemná. Vystúpili sme nahor k 1000 rokov starému chrámu Chuej wan, nazývanému aj Oblačné hniezdo, označenému svastikou, ktorá bola nacistami zneužitá ako hákový kríž. Tu je to však stále posvätný a veľmi pozitívny symbol.
Privítal nás svojrázny mních v modernom tričku s nápisom Cool Boy a zaviedol nás do čajovne za chrámom. Čaj bol pre pocestných pripravený vo vedre, vo veľkej nádobe s točkou, ale aj na čajovom mori, ako sa na rodisko vzácnych skalných čajov patrí.
Naokolo rástla nenáročná zelenina, slúžiaca na obživu domácich, z ktorej nám pani domu pripravila veľmi skromný, no prekvapivo chutný obed, pozostávajúci z rôznych udusených zelených listov a ryže. Peniaze od nás neprijala, no mohli sme podľa uváženia venovať čosi do schránky pred oltárom Tisícrukej bohyne milosrdenstva. Ak vám bude v Číne chutiť, stačí povedať Hn hao! Veľmi dobré!
AKO CHODIŤ PO HORÁCH WU-I
Celodenná prechádzka údolím Ta chung Pao tak, ako každá túra horami Wu-i, si vyžiadala určité opatrenia. Okrem dobrých topánok a fľašky vody alebo čaju v ruke to bol predovšetkým čínsky slamený klobúk, no a v mojom prípade ešte šatka omotaná okolo hlavy a pod ňou stále mokré vlasy. Číňania tvrdili, že vyzerám ako futienska vidiečanka, čo len potvrdzovalo správnosť môjho rozhodnutia zachovať si chladnú hlavu v pravom zmysle slova.
Teplota totiž stúpala nad 40 stupňov v tieni a šľapanie do prudkých kopcov nám naozaj rozohrievalo krv. Našťastie, ak chcete na vlastné oči vidieť domovinu skalných oolongov, môžete sa temer spoľahnúť, že keď už nahlas dychčíte a jazyk vám bezvládne visí, zjaví sa pri ceste malé občerstvenie - čajovňa, zbitá z bambusu, a v nej čerstvý čaj Ta chung pao z miestnej produkcie alebo altánok, rozhľadňa, lavička v tieni alebo aspoň predavač nápojov.
V celých horách Wu-i vládne vzorný poriadok. Pomedzi čajové políčka i po vrcholoch hôr vedú dobre upravené chodníčky označené šípkami s čínskym a anglickým názvom pozoruhodností, ku ktorým smerujú. Na rozdiel od našich horských značení neuvádzajú čas, za ktorý sa tam dostanete, ale presnú vzdialenosť v metroch.
Starší Číňania sa mohli za pár yuanov nechať vyniesť na bambusových nosidlách kamkoľvek, aj na ten najvyšší vrchol.
Popri chodníčkoch nás zaujali smetné koše v tvare dutých pníkov na triedený odpad, ktoré domorodé ženy mnohokrát za deň vyprázdňovali. O čistote toaliet uprostred lesa môžeme u nás iba snívať...
CHRÁM VEČNÉHO ŠŤASTIA
Ďalším dôležitým miestom skalných čajov a aj celých dejín hôr Wu-i je budhistický chrám Večného šťastia Tchien Sin Jung Le Čchan S. Aj k nemu sa viaže história skalných čajov, predovšetkým Veľkého šarlátového rúcha. Asi pred 500 rokmi cisár pri svojej návšteve udelil čaju, ktorý sa pestoval na svahu vedľa chrámu, titul Cisársky čaj. Hoci sa traduje viacero povestí o tom, ako tento čaj získal svoje meno, je takmer isté, že ho dostal práve v tomto kláštore.
Čaj z chrámových kríčkov sa považuje za úplne odlišný od všetkých ostatných skalných oolongov. Mnísi to vysvetľujú nezvyklou silou posvätného miesta a tým, že do pôdy sa už 2000 rokov sype popol z vonných tyčiniek. Priamo v starom chráme je čajovňa, v ktorej vám mnísi vďačne pripravia čaj futienskou metódou Kung-fu na veľkom vyrezávanom čajovom mori za zvukov spevu budhistických matier.
Zvláštnosťou je, že o kúsok vedľa postavili pred 2 rokmi nový, veľkolepejší chrám a pred rokom ho doplnili o ďalšie pavilóniky. No zatiaľ ani svojím leskom, ani veľkoleposťou nemôže konkurovať atmosfére jednoduchého starého chrámu so zbierkou bonsajov pred vchodom.
Iba chudý čierny pes na mramorovom schodišti nového chrámu, ktorý si nás prezrel hlbokým skúmavým pohľadom, nám pripadal ako stará duša, ako dávny strážca tohto miesta.
Celý článok, tak ako bol uverejnený v magazíne Bonsaj a čaj č. 6
si môžete prezrieť zväčšením nasledujúcich obrázkov.
Magazíny si môžete objednať v Čajovni dobrých ľudí
Text a foto:
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík
Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
© Magazín BONSAJ A ČAJ