PRVÉ PLANTÁŽE
Zakladanie čajových plantáží predpokladalo dobrú sieť železníc, ciest, odpočívadiel a hotelov a na tie mohol byť ostrov Ceylon na prelome 19. a 20. storočia naozaj pyšný. Mal dokonca i jeden z najväčších lodných prístavov na svete s vlastnou pevnosťou Colombo, kde denne kotvili veľké lode rôznych národov. Vďaka dobrej infraštruktúre sa dostal čerstvý kvalitný vysokohorský čaj z centrálnych plantáží na paluby lodí počas nemnohých hodín.
© Magazín BONSAJ A ČAJ
BOJ O MIESTO POD SLNKOM
V ohni a pote sa krstila zem, kým skromné čajové kríky
zapustili svoje korene
do strmých svahov vysočiny
aby po deväťdesiatdeväť rokov
odovzdávali rukám človeka svoju silu,
zakliatu v zeleni listov.
PRVÉ KROKY
Zakladanie čajových plantáží predpokladalo dobrú sieť železníc, ciest, odpočívadiel a hotelov a na tie mohol byť ostrov Ceylon na prelome 19. a 20. storočia naozaj pyšný. Mal dokonca i jeden z najväčších lodných prístavov na svete s vlastnou pevnosťou Colombo, kde denne kotvili veľké lode rôznych národov. Vďaka dobrej infraštruktúre sa dostal čerstvý kvalitný vysokohorský čaj z centrálnych plantáží na paluby lodí počas nemnohých hodín. To bola jedna z veľkých predností malého ostrova, obdareného aj prírodnými krásami, slávnou históriou, množstvom ľahko dopestovaných sladkých plodov a chutných rýb.
Čaj sa vysádzal najmä na miestach bývalých kávových plantáží, ktoré sa rozprestierali najmä na ťažších červených pôdach v horských oblastiach. Najhodnotnejšia a najvýživnejšia pôda sa nachádzala však v džungli. Preto sa vhodné úseky džungle menili na plantáže napohľad dosť drastickým spôsobom. Najprv prišli sinhálski alebo maurskí úradníci, zmapovali a zakreslili terén, dohodli vyrúbanie vysokých stromov, ktoré sa potom pomocou slonov odtiahli, a zvyšok džungle jednoducho vypálili. Práve tento desivý krok bol pre dobrú čajovú plantáž veľmi dôležitý, pretože sa pri ňom zničili aj množstvá rôznych semien, ležiacich v pôde v štádiu dormancie. Pahýle stromov museli horieť dostatočne dlho, aby sa úplne zničili škodcovia, plesne, huby i akákoľvek hniloba. Takáto krajina, úplne vypálená pred kultiváciou, sa nazývala chena. Patana vznikala jemnejšou metódou, a to kultiváciou rozsiahlych trávnatých svahov. Tak prišla na svet väčšina plantáží, najmä na východnej strane hôr v oblasti Uva.
Aj keď sa nám zdá klčovanie a vypaľovanie džungle príliš tvrdé, je potrebné podotknúť, že bolo vždy prísne kontrolované, regulované a na niektorých miestach dokonca zakázané. Zmenil sa charakter vysočiny, ale na pôsobivosti jej to rozhodne neubralo.
Nakoniec vráťme sa v našej vlastnej histórii o kúsok späť, keď v 16. storočí počas valašskej kolonizácie prichádzali na naše husto zalesnené územia, putujúc po Karpatskom oblúku, pastieri oviec z oblasti Rumunska. Priniesli so sebou syr, žinčicu či bryndzu (slová rumunského pôvodu, dodnes v Rumunsku používané), typický odev i zvyky a aby získali pasienky pre svoje stáda oviec, klčovali rozsiahle lesy a menili tak celkový charakter našej krajiny. No a dnes veru nejedno oko zaslzí dojatím pri pohľade na rozľahlé slovenské lúky a stráne, na ktorých sa pasú ovečky, cinkajúc spiežovcami, a vzduchom sa nesie vôňa byliniek veterných hôľ. Málokto si už dnes spomenie, že tento dojemný obraz je dôsledkom dávnych výrubov a vypaľovania lesov, ktoré robili na našom území prisťahovalci kvôli lepšej obžive.
Ale vráťme sa späť na ostrov čaju. Na vyčistených svahoch sa ako prvé vytýčia základy hospodárskych budov, ubytovní, čajovej továrne a škôlky mladých čajových rastlín. Tak sa začína rodiť nová plantáž. Čajová plantáž nie je totiž len svah porastený čajovými kríčkami. Čajová plantáž je komplexnou usadlosťou s vlastným životom, pestovaním, spracovaním a balením čaju. Plantáže opúšťa vždy až spracovaný vysušený čaj, kvalitne zabalený vo veľkých drevených krabiciach. Ten si zvážajú exportéri do svojich baliarní, miešajú ho podľa osvedčených receptúr a balia čo najpríťažlivejšie do keramických, drevených, porcelánových alebo papierových obalov a ponúkajú svetu. Kým však nie sú čajové lístky zavädnuté, fermentované, roztriedené a vysušené, neopustia svoju rodnú plantáž.
ČAJOVÁ USADLOSŤ
Uprostred novej plantáže sa postavia nízke prízemné domčeky, nazývané bungalovy, slúžiace na ubytovanie a prácu výkonného personálu a správy plantáže. Niektoré domčeky majú ešte jedno poschodie, aby v nich bolo príjemne chladno. Britskí plantážnici si stavali svoje bungalovy pohodlne so značným komfortom a znakmi luxusu tak, aby sa tu so svojimi rodinami cítili čo najpohodlnejšie. Čajové fabriky boli zväčša stavané z oceľovej konštrukcie s plechovou strechou a bočnými stenami zvnútra podbitými drevom. Kamenné základy sa dvíhali až do výšky prvého poschodia, aby prízemie bolo čo najchladnejšie, pretože práve tu prebiehala fermentácia čaju, ktorá určovala jeho kvalitu. Vyššie poschodia mohli byť už teplejšie, čo úplne vyhovovalo vädnutiu čerstvo nazbieraných čajových lístočkov. Do čajových fabrík vás však zavedieme trochu neskôr.
Čajové plantáže využívali od začiatku kulackú prácu Tamilov, ktorí hromadne opúšťali svoje rodné dedinky na juhu Indie, kde bola úroda závislá na rozmaroch počasia, a žili tak na pokraji biedy. Import poslušných robotníkov na čajové plantáže bol od britskej vlády múdry ťah a zaručil veľkú prosperitu pestovaniu čaju na Ceylone. Aj keď čajoví robotníci patrili a patria k najnižšej kaste a ich platy sú nízke, Briti s nimi jednali zjavne čestným spôsobom. Ubytovne, ktoré boli pre nich budované, museli mať štandardné parametre a neumožňovali nahnať ľudí do "akýchkoľvek barakov". Predpísaný bol dokonca i počet a veľkosť okien a dverí, hygiena, ventilácia, počet osôb na jednu miestnosť (nemohol byť vyšší ako tri) a blízkosť dobrého vodného zdroja bola samozrejmosťou.
Pred príchodom na plantáž sa všetci Tamilci museli podrobiť lekárskej prehliadke a karanténe. Mali stálu bezplatnú lekársku starostlivosť, bezplatné ubytovanie, mali postarané o malé deti, kým matky zberali čaj, a stavali sa pre ne školy. Keďže boli hinduistického vierovyznania, budovali si tu pre svoje božstvá chrámy, ktoré svojou pestrosťou dodnes tvoria zaujímavý kontrast s jednoduchosťou čajových plantáží.
Čaj zberali zväčša ženy a muži pracovali ako predáci, alebo pomáhali pri ťažších prácach ako boli zakladania nových plantáží, kopanie odvodňovacích kanálov a opravy ciest. Pracovali 8 hodín denne a za prácu najviac dostávali v hlavnej sezóne bonusy. Tak tomu bolo na prelome 19. a 20. storočia a podobne to funguje dodnes.
© Magazín BONSAJ A ČAJ
Autori textu a fotografií:
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí a archív.
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj. Magazín si môžete zakúpiť online, alebo priamo v Čajovni dobrých ľudí, Pri synagóge 3 (pešia zóna), Nitra
