Späť

PONAD DVE KRÁĽOVSTVÁ ČAJU

Národný park Singalila sa tiahne po hranici medzi severnou Indiou a východným Nepálom kolmo na hradbu himalájskych osemtisícoviek priamo k vrcholu malebnej Kančendžengy, tretej najvyššej hory sveta, kde sa stretajú hranice Indie, Nepálu a Číny (Tibetu). Línia pohoria Singalila oddeľuje dve hlavné oblasti pestovania himalájskych čajov. Na východe sa vlnia slávne čajové plantáže indického Dárdžilingu, a keď sa zahľadíte z hrebeňa na západ, dovidíte do zelených nepálskych hôr a dolín porastených čajovými kríčkami a bujnou vegetáciou.

PONAD DVE KRÁĽOVSTVÁ ČAJU

TREK POHORÍM SINGALILA

POMEDZI INDICKÝ DARJEELING A NEPÁLSKY ILAM

Ponad dve kráľovstvá čaju

PONAD DVE KRÁĽOVSTVÁ ČAJU

Národný park Singalila sa tiahne po hranici medzi severnou Indiou a východným Nepálom kolmo na hradbu himalájskych osemtisícoviek priamo k vrcholu malebnej Kančendžengy, tretej najvyššej hory sveta, kde sa stretajú hranice Indie, Nepálu a Číny (Tibetu). Línia pohoria Singalila oddeľuje dve hlavné oblasti pestovania himalájskych čajov. Na východe sa vlnia slávne čajové plantáže indického Dárdžilingu, a keď sa zahľadíte z hrebeňa na západ, dovidíte do zelených nepálskych hôr a dolín porastených čajovými kríčkami a bujnou vegetáciou.

 PONAD DVE KRÁĽOVSTVÁ ČAJU

HIMALÁJSKE VELIKÁNY NA DOSAH

Slávu a popularitu národnému parku Singalila priniesla jeho ideálna poloha, ľahká dostupnosť a predovšetkým fascinujúce výhľady na himalájske velikány. Okrem zelených svahov porastených čajom môžete za dobrého počasia pozorovať štyri z piatich najvyšších hôr sveta. Pohľad na Mount Everest, Kančendžengu, Makalu a Lhotse ako sa sfarbujú do ružova a rozpaľujú sa do zlatista prvými lúčmi vychádzajúceho slnka, patrí totiž k skutočne nezabudnuteľným zážitkom, ktoré dokážu naplniť dušu človeka pocitom nadpozemskej krásy a čistoty.

SINGALILA

V SPRIEVODE ŠERPOV

Trek národným parkom Singalila sa zväčša začína už v Dárdžilingu, kde je dobré najať si sprievodcu, horského nosiča a dobrý džíp, ktorý vás zavezie na neďaleké úpätie hôr. Hoci sa dá prejsť hrebeňom i na vlastnú päsť a niesť si najnevyhnutnejšiu batožinu na chrbte, je oveľa pôvabnejšie a poučnejšie kráčať horami v sprievode domácich Šerpov. Navyše tým získate rešpekt a úctu, pretože dávate prácu, zárobok a dôležitosť ľuďom, žijúcim tu v horách. Na turistov, ktorí sú celkom sebestační a sami si postavia vlastné stany vedľa obydlí domácich a nezájdu k nim ani na čaj, pozerajú horali s pochopiteľnou nevôľou.

STAROU CESTOU MULOV

Výstup na hlavný hrebeň sa začína väčšinou v rušnej horskej osade Manejbhandžang (Maneybhanjang), kde sa strmým výšvihom a točitými serpentínami na Tonglu cez Megmu prekoná prvých tisíc výškových metrov. My sme však začali trek v malej horskej osade Dhodrey. Odtiaľto vedie na vrchol Tonglu stará cesta mulov. Ešte pred niekoľkými rokmi bola rozbitá a ťažko dostupná, no momentálne ju tak pekne vybudovali a spevnili, že sme mali miestami dojem, akoby sme kráčali po mestskom chodníčku. Najprv sme prechádzali typickou horskou džungľou. Dominovali v nej mohutné staré rododendrony, porastené machom a hustými trsmi orchideí. Hoci sme si šli oči vyočiť, či náhodou neuvidíme vzácne červené pandy alebo dokonca leoparda, dominantní predstavitelia himalájskej fauny zostali pred nami skrytí, aj keď v horách nad Dárdžilingom žijú i čierne himalájske medvede (Selenarctos thibetanus), jaky (Bos gruniens), muntjaky (Muntiacus muntjak), dikobrazy, šakaly a indické diviaky.

  V SPRIEVODE ŠERPOV  Trek národným parkom Singalila sa zväčša začína už v Dárdžilingu, kde je dobré najať si sprievodcu, horského nosiča a dobrý džíp, ktorý vás zavezie na neďaleké úpätie hôr. Hoci sa dá prejsť hrebeňom i na vlastnú päsť a niesť si najnevyhnutnejšiu batožinu na chrbte, je oveľa pôvabnejšie a poučnejšie kráčať horami v sprievode domácich Šerpov. Navyše tým získate rešpekt a úctu, pretože dávate prácu, zárobok a dôležitosť ľuďom, žijúcim tu v horách. Na turistov, ktorí sú celkom sebestační a sami si postavia vlastné stany vedľa obydlí domácich a nezájdu k nim ani na čaj, pozerajú horali s pochopiteľnou nevôľou. STAROU CESTOU MULOV  Výstup na hlavný hrebeň sa začína väčšinou v rušnej horskej osade Manejbhandžang (Maneybhanjang), kde sa strmým výšvihom a točitými serpentínami na Tonglu cez Megmu prekoná prvých tisíc výškových metrov. My sme však začali trek v malej horskej osade Dhodrey. Odtiaľto vedie na vrchol Tonglu stará cesta mulov. Ešte pred niekoľkými rokmi bola rozbitá a ťažko dostupná, no momentálne ju tak pekne vybudovali a spevnili, že sme mali miestami dojem, akoby sme kráčali po mestskom chodníčku. Najprv sme prechádzali typickou horskou džungľou. Dominovali v nej mohutné staré rododendrony, porastené machom a hustými trsmi orchideí. Hoci sme si šli oči vyočiť, či náhodou neuvidíme vzácne červené pandy alebo dokonca leoparda, dominantní predstavitelia himalájskej fauny zostali pred nami skrytí, aj keď v horách nad Dárdžilingom žijú i čierne himalájske medvede (Selenarctos thibetanus), jaky (Bos gruniens), muntjaky (Muntiacus muntjak), dikobrazy, šakaly a indické diviaky.

NA VRCHOLE TONGLU

Vrchol Tonglu leží celkom na hranici Indie s Nepálom vo výške 3020 m. Pri horskom jazierku stojí dobre vybavená, no chladná trekárska ubytovňa a vzorná, veľmi čistá a oveľa teplejšia kuchyňa domácich, kde si môžete dať čierny čaj, chutnú polievku alebo horúce kvasené pivo z veľkého plechového pohára. Ráno sa oplatí opustiť vyhriatu posteľ ešte pred východom slnka a pozrieť sa, ako sa dotkne prvý lúč slnka špičky Kančendžengy ešte predtým, ako sa rozhoria a zružovejú celé Himaláje.

SINGALILA

ČIERNE JAZERO

Z Tonglu vedie horský chodníček cez malé osady po nepálskej strane hranice. Veľmi rušný je úsek z Džaubari (Jaubari) do údolia osady Gairibáš (Gairibash). Malí i veľkí, bosí i obutí, na hlavách či na chrbtoch jakov a dzo niesli svižným tempom svoje náklady hore, dolu. Obchod tu zjavne prekvital. V osade Gairibáš stojí strohá vojenská stanica hneď vedľa pestovateľskej škôlky mladých rododendronov a chovateľskej stanice vzácnych červených pánd (Ailurus fulgens). Odtiaľ chodník stúpa cez lesy rododendronov k tajomnému posvätnému, nikdy nezamŕzajúcemu Čiernemu jazeru - Kali Pokhari, neďaleko ktorého stojí niekoľko trekárskych domkov. Kali Pokhari bolo snáď najmilším a najpokojnejším miestom celého treku. Ešte večer sme vystúpili k malej budhistickej stupe nad jazerom a dívali sme sa na západ slnka nad týmto pokojným miestom.

ÚDOLIE JEDU

ÚDOLIE JEDU

Z Kali Pokhari sa chodníček vinie úbočím cez malinkú usadlosť chovateľov jakov Čouveri Čok (Chouveri chok) do povestného Údolia jedu - Bikhebhandžang (Bikhaya Bhajang). Svoje podivné meno dostalo toto údolie podľa množstva jedovatých fialovo kvitnúcich prilbíc (Aconitum), ktoré tu hojne rastú.

POSLEDNÉ VÝHĽADY

POSLEDNÉ VÝHĽADY

Z Údolia jedu sme sa strmými serpentínami dostali až na vrchol vyhliadkového vrchu Sandakphu (3636 m), ktorý je snáď najnavštevovanejším a najvyhľadávanej-ším miestom celého národného parku. Prenocovali sme v novovybudovanej trekárskej ubytovni, no ešte pred zotmením sme sa prešli malebnými rododendronovými lesíkmi, ktoré rastú na hrebeni v nadmorskej výške nad 3000 m, k usadlosti pastierov jakov a pri západe slnka sme pozorovali, ako sa nad horský hrebeň pred nami nasúvajú husté, ťažké oblaky, ktoré čoskoro zakryli i pohľad na vrcholky Himalájí.

HUSTOU HMLOU

HUSTOU HMLOU

Na druhý deň nás čakal najkrajší úsek celého treku. Dlhý horský hrebeň vedúci stále bližšie a bližšie ku Kančendženge so širokými výhľadmi na Himaláje od masívu Mount Everestu až po himalájske vrcholky Sikkimu a Bhutánu. Hory sa však halili do hustých oblakov a my sme šliapali v hmle a daždi až pod vrchol Phautu, kde nás čakala preplnená studená a nehostinná vysokohorská chata. Prihlásili sa i prvé príznaky výškovej choroby či možno reakcia na horskú stravu. A tak sme len dúfali, že sa do rána vyprší a užijeme si očakávané výhľady na štíty veľhôr, ktoré sa považujú za najkrajšie v celých Himalájach. Hoci sme ešte za tmy vystúpili na samý vrchol Phalutu (3600 m), dlho sme tam stáli pri posvätnom čortene z naukladaných kameňov s vlajkami v budhistických farbách, ktoré viali vo vetre a posielali tak do neba modlitbičky na krídlach nakreslených okrídlených koní. Dívali sme sa do hustého oblaku a snažili sme sa silou vôle pretrhať hmly oddeľujúce nás od hradby Himalájí, ktoré boli naozaj už na dosah ruky. Márne.

NAZAD DO TEPLÝCH DOLÍN

NAZAD DO TEPLÝCH DOLÍN

Zostupovali sme späť do teplej džungle a náš ochotný sprievodca Šerpa Needup nám vysvetľoval, na čo sa využívajú rastliny, ktoré sme videli popri ceste. Pri viacerých obydliach si v záhradách domáci pestovali i zopár čajových kríčkov a sušili si z nich vlastný čaj. Náš zostup cez Gorkhey, Rammam až do Rimbicku trval tri dni a bol veľmi príjemný. Len čo sme zišli z hlavného hrebeňa, zázračne sa vyčasilo a my sme po očku zazerali na belostné štíty Himalájí, ktoré podchvíľou vykúkali spoza zelených hôr Sikkimu. Na Phalut, ktorý nám odmietol vysnený pohľad na himalájske vrcholy vzdialené len niekoľko kilometrov, sa určite vrátime a budeme trpezlivo čakať, až nad horami zasa vyjde jasné ranné slnko.

NAZAD DO TEPLÝCH DOLÍN

NAZAD DO TEPLÝCH DOLÍN

Autori textu, fotografií a mapy:

RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 11.

Predvoľby súkromia
Cookies používame na zlepšenie vašej návštevy tejto webovej stránky, analýzu jej výkonnosti a zhromažďovanie údajov o jej používaní. Na tento účel môžeme použiť nástroje a služby tretích strán a zhromaždené údaje sa môžu preniesť k partnerom v EÚ, USA alebo iných krajinách. Kliknutím na „Prijať všetky cookies“ vyjadrujete svoj súhlas s týmto spracovaním. Nižšie môžete nájsť podrobné informácie alebo upraviť svoje preferencie.

Zásady ochrany osobných údajov

Ukázať podrobnosti

Prihlásenie