PAPYRUS ... z egyptského herbára

Požehnanie pre Egypt
Veľa z múdrosti, tradícií a zvykov dávnych národov žijúcich v údolí Nílu a v okolí Stredozemného mora sa nám zachovalo aj vďaka skromnej rastline, obľubujúcej premokrené pôdy, známej najmä pod menom papyrus.

Z botanického hľadiska ide o šáchor pravý Cyperus papyrus, ktorý rástol hojne v okolí Nílu, najmä na jeho dolnom toku. Vysoké byle dorastali do výšky 3-6 m a tvorili miestami nepreniknuteľné porasty. Dnes ho však už nájdeme len pestovaný v záhradách.
Už starí Egypťania prišli na to, že najväčšou výhodou tejto šáchorovitej rastliny sú jej vlákna. Boli až tak pevné a pružné, že sa z nich dali vyrábať lodné plachty, člny, látky, sandále, košíky a dokonca aj lopty pre malé deti. No a, samozrejme, to, čo posunulo ľudské myslenie o krok vpred, materiál na písanie - papyrus.

Rastlina mudrcov
Na zvitky papyrusu myslitelia a vzdelanci starého Egypta napísali a vyobrazili slávnu Egyptskú knihu mŕtvych a neskôr, keď sa papyrus začal vyvážať z Egypta do susedných krajín, najmä do starého Grécka, kde osvietený helénsky duch potreboval veľa materiálu na písomné vyjadrenie sa, bola na papyrusy zapísaná aj modernejšia časť biblie - Nový zákon. Na papyrus sa v Egypte písalo, a kreslilo celé tisícročia pred naším letopočtom a jeho sláva a význam odozneli náhle vpádom Arabov do Egypta v roku 643.
Obchodné i politické pomery sa zmenili, papyrus sa prestal vyvážať, a tak ho v ostatných krajinách veľmi pružne nahradil ľahko získateľný a oveľa odolnejší pergamen. Vynašli ho v Malej Ázii v meste Pergamen, podľa ktorého dostal i svoje meno. Vyrábal sa z jemne opracovaných koží kozliat, teliat a oviec. Bol pevný a trvácny. A tak sa dlho písalo na pergamen, hoci z Číny sa do Európy dostal nový objav - papier. Ten však až do vynájdenia kníhtlače nezískal veľkú popularitu, lebo sa trhal a ľahko sa rozmočil vo vode.

Aj papyrusom sa dalo liečiť
Papyrus využívali aj starí egyptskí lekári. Používali ho nielen na obväzy, ale ho prikladali aj na zapálené oči a rozmočeným vo vode výborne hojili a zmäkčovali mozole ľudí ťažko pracujúcich na stavbách faraónov. Popol z papyrusu sa podobne, ako prach zo santalového dreva používal na čistenie zubov. Sypal sa i do otvorených rán, aby sa dobre vysušili a zahojili, dezinfikovala sa ním i ústna dutina a zastavovalo sa i krvácanie z nosa.
Dreň zo spodnej časti stoniek papyrusu Egypťania s obľubou opekali a jedli, alebo aspoň žuli v ústach a vzápätí vypľúvali podobne ako neskôr cukrovú trstinu.

© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík
Čajovňa dobrých ľudí, Nitra