OSTROV ROZKOŠÍ

© Magazín BONSAJ A ČAJ

BLIŽŠIE K NEBU

Tam, nad hýrivou pestrosťou
hrejivých nížin
vlnia sa zelené svahy
čajových plantáží.
A vyššie, vyššie je už iba nebo...

ČAJ NA SRÍ LANKE

   Hneď po príchode na ostrov čaju sme rovnako ako v Číne, na Taiwane, v Indii či v Nepále hľadali stopy pôvodnej čajovej kultúry, tradičné spôsoby prípravy čaju a domorodé čajovne. Pečať čajovej kultúry však tomuto kúsku zeme omývanému vodami Indického oceánu v plnej miere vtlačili Briti, ktorí ostrovu ako svojej korunnej kolónii dali meno Ceylon. Srí Vikrama Raja Sinha, posledný sinhálsky kráľ, bol v roku 1815 deportovaný zo svojej rezidencie v Kandy do južnej Indie, Británia stabilizovala svoju politickú moc a na ostrove sa začali budovať cesty, železnice a rozvinulo sa plantážové hospodárstvo. Spolu so svojimi hospodárskymi záujmami vniesli Briti na ostrov i svoje zvyklosti, životný štýl a najmä záľubu v golfe a v pravidelnom kultivovanom popíjaní čaju. Domorodci akceptovali ich vkus a zvyky a ako rodení obchodníci sa novému čajovému trendu rýchlo prispôsobili. Dnes nájdete na ostrove štýlové čajové obchodíky exportných spoločností s anglickými čajovými súpravami a dobrý čaj pre turistov v peknom balení. Niet tu však čajovní, v ktorých by ostrovania sedeli nad miskou čaju, vdychujúc jeho podmanivú vôňu, a s perami zvlaženými nápojom, v ktorom sa zrkadlí nekonečnosť vesmíru, hľadali cestu do hĺbok svojej duše ...

   Čaj teda nebol odjakživa typickým nápojom ostrovanov a počas ich slávnej 7000-ročnej histórie nezohral snáď žiadnu rolu. Dnes môžeme len hádať, akým nápojom holdovali starí sinhálski králi. Jednoduchí domorodci však asi odjakživa pili a pijú s obľubou najmä veľmi osviežujúcu šťavu z kokosových orechov, ktorých rastie v tropickej klíme ostrova neúrekom. Šťava vo vnútri kokosových orechov zostáva chladná a nezávadná aj za najväčších horúčav a svojou nevtieravou chuťou dokáže naozaj skvele osviežiť. Stačí veľkým nožiskom zoťať vršok a sŕkavo vypiť. Nejedná sa však o tvrdé tmavohnedé kokosové orechy, pestované kvôli bohatej dužine, ktoré zvyčajne zdobia naše vianočné stoly. Tieto sú veľké, zelené, s hladkým povrchom a chudobnou dužinou, ale zato s veľkou porciou sviežej chladivej šťavy. Napriek tomu, že u domorodcov by sme ťažko hľadali hlboký citový či filozofický vzťah k čaju, za posledných 150 rokov vstúpil čaj výrazne do ich životov a zmenil celkový ráz ich milovaného ostrova.

NA PLANTÁŽACH NAŠICH SNOV

   Srí Lanka sa nachádza 6 - 10 stupňov nad rovníkom a má príjemnú prímorskú klímu s teplotami v nížinách okolo 30°C a s množstvom vlahy, ktorú pravidelne prinášajú monzúnové vetry, fúkajúce striedavo z juhozápadu a zo severovýchodu. Od pobrežia smerom do vnútrozemia sa terén prudko dvíha a kedysi morské dno dnes čnie až do výšky 2 500 m. Bujná veg-tácia ostrova s prekrásnymi kvitnúcimi druhmi drevín, lotosovými kvetmi a voľne žijúcimi slonmi, varanmi a oblakmi motýľov prechádza do tropickej džungle, ktorá kedysi pokrývala i svahy centrálnej vysočiny. Sinhálci, žijúci v príjemnom teple nížin, sa trasú zimou i hrôzou už pri predstave, že by mali vyjsť do vrchov, kde teplota klesá niekedy až na 16°C. Aj náš šofér Amita napriek tomu, že nás po celý čas trápil mrazivou klimatizáciou, sa lepšie obliekol, keď sa s nami chystal vyjsť na potulky po vysokohorských čajových plantážach. Áno, práve tu na svahoch centrálnej vrchoviny sa vo výške vyše okolo 2 000 m nad morom pestuje ten najlepší ceylónsky čaj, ktorí mnohí znalci stavajú na najvyššie priečky svetovej kvality. Hoci dnes už sa ostrov vrátil k svojmu pôvodnému názvu Srí Lanka, pre čaj (a bankovníctvo) sa dodnes používa označenie ceylónsky, ktoré je zároveň zárukou výbornej kvality.

   Zvlnenými serpentínami sme sa prehupli cez prvé mierne zvlnené horské hrebene, ktoré tvorili kedysi prirodzenú obrannú hradbu tretieho kráľovského mesta a chránili tak jeho nezávislosť. Pred nami sa rozprestieralo malé údolie so slávnym mestečkom Kandy.

   Prvé čajové plantáže nám ukazoval poslíček z terasy nášho hotela Topas, ktorý bol pomenovaný po jednom z drahých kameňov, ktoré sa na ostrove hojne ťažia. " Aha, tam na tom kopci tie malé zelené škvrny, tak tam sa pestuje čaj!" oznamoval nám hrdo s úctivým úklonom a natrčenou rukou, očakávajúc primerane tučné sprepitné. Hoci mestečko Kandy, bývalá rezidencia kráľa, zohralo v histórii čaju svoju dôležitú úlohu najmä ako centrum Asociácie plantážnikov a je dnes príjemným mestom s honosným zlatým "Chrámom zubu" - Srí Dalada Maligawa ochraňujúcim nadovšetko vzácnu relikviu - Budhov zub, nikto z opýtaných nepočul, že by v okolí boli väčšie čajové plantáže. "Kaučuk, kakao, kardamon, korenie či slonie farmy tie tu sú, to áno, ale čaj?" Toto neustále vrtenie hlavami nás veľmi prekvapovalo, pretože v Európe sa predáva veľa ceylónskeho čaju zo známych plantáží Kandy.

   A práve tu pri Kandy sa začína terén výraznejšie dvíhať a smerom do vnútrozemia sa kokosové palmy, kaučukovníky a aj posledné úseky divokej tropickej džungle pomaly vy-trácajú a uvoľňujú zvlnené, čoraz strmšie svahy čajovým plantážam.

   V centrálnej vrchovine, kde sú už svahy nečakane prudké, na strmých zrázoch všade tam, kam oko dovidí, sa pestuje čaj. Oproti bujnej vegetácii tropickej džungle, plnej bizarných tvarov, farieb a zvukov, pôsobili na nás čajové plantáže vo svojej prísnej jednoduchosti priam posvätným dojmom. Začínajúci monzún ich zastieral hmlami, ktoré sa lenivo prevaľovali navôkol a striedavo zakrývali a odhaľovali úchvatné výhľady. A priam z vrcholkov hôr takmer v rozpore s prírodnými zákonmi padali vodopády často monumentálnych rozmerov a s hukotom pretínali línie čajových kríčkov. Stáli sme uprostred týchto sugestívnych čajových scenérií, zdobených tu a tam pestrofarebnými sári tamilských zberačiek čaju, a cítili sme, že ceylónsky čaj musí byť taký dobrý, keď rastie na tak prekrásnych miestach.

ČAJOVÉ LÍSTKY POD TROPICKÝM SLNKOM

Je to malý zázrak,
že len krátky poryv vetra
v čase zrenia lístkov čaju
rozvinie špirálu vôní, chutí a farieb
nevídanou silou...

A milovníci čaju, dišputujúc
nad šálkou svojho každodenného moku,
hľadajú slová, aby polapili nepolapiteľné...

DIVOČINA A ČAJ

   V časoch britskej kolonizácie vznikalo opísaným spôsobom mnoho nových a nových čajových plantáží. Čajové kríčky sa v príjemnej klíme ostrova udomácnili rovnako dobre ako ľudia, ktorí ich opatrovali a v ich vzájomnej symbióze získal ostrov nový prívlastok - ostrov čaju. Napriek jeho neveľkým rozmerom (65 610 km2) sa čoskoro stal jedným z najväčších a najlepších exportérov čierneho čaju.

   Hoci veľký kus divokej a neskrotnej prírody Srí Lanky ustúpil čajovým plantážam, ktoré prinášajú ľuďom stálu obživu, ostrov si dodnes zachoval priam neskutočnú pestrosť rastlinných a živočíšnych druhov. Ak sa vydáte od morského pobrežia, lemovaného palmami, na cestu smerom do vnútrozemia, budete na každom kilometri očarení zmenou charakteru krajiny.

   Nájdete tu koralové útesy, mangrovové porasty v ústiach veľkých riek, tropický nížinný dažďový prales, vlhké i suché zmiešané vždy zelené lesy, divoké vodopády, nepriechodné tŕnisté porasty, savany, mokrade, obrovské hniezdištia vtákov, tropické horské lesy, vysočinu čnejúcu do výšky 2 500 m či suché horské lúky porastené trávou ...

   Z hľadiska biodiverzity, pestrosti zastúpenia rastlinných a živočíšnych druhov je dnes tento malý ostrov jedným z 25 najzaujímavejších miest našej zeme, ktoré si zaslúžia najvyššiu pozornosť a ochranu. Veď si len predstavme, že až 23% zo všetkých kvitnúcich rastlín a 16% cicavcov sú endemity. To znamená, že sú to druhy, ktoré sa vyvinuli a žijú len tu a nikde inde na svete.

VYŠŠIE NEŽ PYRAMÍDY V EGYPTE

Džungľa vydala svoje tiché tajomstvo
a strmé steny pohladilo ranné slnko tak, ako kedysi,
keď ich prebúdzalo prvým lúčom, rozpaľujúcim chladný kameň
životodarným tokom energie.

DAGOBY DOTÝKAJÚCE SA HVIEZD 

       Ruiny prvého kráľovského mesta Anuradhapura sa po dobách jeho nebývalej slávy, keď v ňom v prvých storočiach nášho letopočtu žilo vyše 500 000 obyvateľov, tíško stratili v hĺbke pralesa. Bizarné stromy i bujná zeleň skryli paláce i monumentálne dagoby pred zrakmi ľudí na temer 800 rokov. Iba o Budhov strom sa budhistickí mnísi starali s úctou aj v časoch, keď ho obkolesovala hradba divokej zelenej džungle.

   Dagoby. Zdali sa nám naozaj veľkolepé. Už z diaľky sa majestátne vypínali nad okolím. Obrovské kužeľovité stavby boli pôvodne budované preto, aby chránili Budhove pozostatky. Starovekí budhisti sa báli, aby ktosi neukradol alebo neznehodnotil sväté relikvie ich viery, tak ich celkom múdro neukryli do truhličky v niektorom z chrámov, ale okolo nich navŕšili obrovské polguľovité kamenné hory symbolizujúce svet, s dlhými špicatými vežičkami, ktorých špičky stvárňujúce zemskú os siahali snáď až do nebies. Prvé dagoby naozaj skrývali vzácne ostatky Budhu a tým i ony samotné boli pre veriacich posvätné a stali sa symbolmi viery, rovnako ako pre kresťanov kríž, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Ľudia stavali dagoby i v ostatných krajinách, hoci nedosahovali takých úctyhodných rozmerov ako na Srí Lanke. Veriaci sa modlili a meditovali, obchádzajúc ich dookola v smere hodinových ručičiek. Ich tvar sa stal symbolom budhizmu a rozšíril sa do viacerých krajín Ázie. Mnoho malinkých i veľkých dagob sme videli napríklad neďaleko Budhovho rodiska v nepálskom Káthmandu.

   Najväčšou a najimpozantnejšou dagobou v Anuradhapure a aj na celom ostrove je Jetavatarama. Krásou vyniká pekne zrekonštruovaná biela dagoba Ruvanweliseya vysoká 110 m a stará viac než 2000 rokov. Okolo nej sa tiahne dlhý múr s 344 sloními hlavami, do ktorých sú vsadené pravé slonie kly. Na rozdiel od tejto zrekonštruovanej dagoby, ktorej belostná kupola so zlatou špičkou sa nádherne vyníma na modrom nebi, príkre steny dagoby Abhayagiri sú ešte stále zarastené tropickou vegetáciou. 

© Magazín BONSAJ A ČAJ 

Autori textu a fotografií:

RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí a archív.
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj.