KLUB PLANTÁŽNIKOV ŽIJE!

POHĽAD NA HORY

  Klub plantážnikov, kedysi známy ako Dárdžilingský klub, bol založený v roku 1868 britskými plantážnikmi, ktorí milovali prítulnú rodinnú klubovú atmosféru. Svoj klub vybudovali na najlepšom mieste Dárdžilingu na dnešnej Nehru Road v centre mesta v strmom svahu, odkiaľ je výborný výhľad na Dárdžiling. Z terasy klubu sa môžete pri šálke čaju dívať ponad čajové plantáže na zvlnený horský chrbát pohoria Singalila, tiahnuceho sa na hranici s Nepálom, a, samozrejme, vychutnávať si sugestívny pohľad na himalájsky masív, ktorému dominuje neskutočne malebná, no i divoká a nebezpečná Kančendženga. Tento pohľad sme si nikdy nenechali ujsť a každý deň strávený v Dárdžilingu sme začínali o piatej ráno na terase klubu pred našou izbou, kde sme sa dívali, ako sa prvé ranné lúče dotýkajú vrcholu Kančendžengy a rozpaľujú jej belostné svahy do farieb taviacej sa ocele.

DOBRÝ DUCH KLUBU PLANTÁŽNIKOV

  V Klube plantážnikov bolo a stále je dobrým zvykom ponúkať Bed Tea, prvý ranný čaj do postele. Nepije sa však priamo v posteli, ale na malej presklenej verandičke s pohodlnými sedačkami a nízkym stolčekom, ktorá spája izbu s terasou. Prinášal nám ho Bharat Thamang, dobrý duch Klubu plantážnikov. Tak sme ho volali, pretože nás očaril už pri prvom stretnutí. Pracuje v klube dlhé desaťročia a zažil ešte staré koloniálne časy. Jeho úslužnosť, veselosť, otvorenosť a oddanosť klubu boli obdivuhodné. S láskou nám nosil čaj, spomínal sa staré dobré časy, zakuroval do krbu a ponúkal fľaše horúcej vody do postele, keby nás v noci premkol chlad.
  Klub plantážnikov je taký, ako bol pred sto rokmi. Dá sa povedať, že sa v ňom temer nič nezmenilo. Zväčša ani nábytok nie. Miestami budovu klubu už značne poznačil zub času, no na druhej strane je to pôvabnejšie, akoby bola od základov zrenovovaná a stratila tak svoje pôvodné vyžarovanie i atmosféru.

BYŤ ČLENOM KLUBU

  Ak sa ubytujete v Klube plantážnikov, stávate sa jeho dočasnými členmi. Byť stálym členom Klubu plantážnikov je aj dnes veľká česť a viacerí dárdžiningskí plantážnici sa nám chválili svojím členstvom a aj doživotným členstvom svojich predkov. Pôvodne klub slúžil Britom, ktorí tu pestovali čaj, oficierom a aj vysoko postaveným obchodníkom z Kalkaty, ktorí sa sem do príjemného podnebia hôr prišli zrekreovať. Po páde koloniálneho systému klub prebrali domáci dárdžilingskí plantážnici, zväčša Gurkhovia - Nepálci, ktorí tu v prevahe žijú a dnes produkujú čaj. Klub plantážnikov je pre nich stále symbolom sily, domova i spolupatričnosti.

SVEDKOVIA STARÝCH ČIAS

  Keď sa dialo v Dárdžilingu niečo dôležité, vždy sa to týkalo Klubu plantážnikov. Dodnes o tom svedčia mnohé veci, ktoré tu môžete vidieť. Staré obrázky, kyslíkové prístroje z 3. výpravy na Everest, ktoré tu zostali z roku 1924, keď sa Irvine a Mallory z hory už nikdy nevrátili, a aj veľký čierny kanón, ktorý tu nechal britský plukovník Younghusband, ktorý aj pomocou neho porazil zle vyzbrojenú tibetskú armádu v bitke pri Gyantse v roku 1904, keď Tibeťania komplikovali Britom situáciu, bránili sa ich vplyvu v Sikkime a nechceli s nimi obchodovať.

Z TERASY KLUBU NA MOUNT EVEREST

  Prvé výpravy na Mount Everest z počiatku 20. storočia viedli z Dárdžilingu cez Sikkim do Tibetu. Po severnej stene najvyššej hory sveta sa horolezci pokúšali dostať sa na jej vrchol. Nepál bol v tom čase pre cudzincov celkom uzavretý. A práve tu, na terase Klubu plantážnikov, najímali si horolezci prvých Šerpov pre svoje výpravy. Tu stál po prvý raz v rade aj dnes už slávny Šerpa Tenzing Norgay, keď po prvý raz v živote sa neúspešne snažil dostať sa do tímu horolezcov a nebol prijatý, pretože vyzeral ako Nepálec (a horolezci chceli iba vytrvalých a inteligentných Šerpov) a ani nemal žiadne skúsenosti. Tu sa začala písať história dobývania himalájskych velikánov.

VEĽKÝ SVIATOK SVETIEL - DEVALI

  Každým dňom bol Klub plantážnikov krajší a krajší. Všade viseli girlandy z oranžových kvetov aksamietnic, na chodby sa rozprestreli červené koberce a na stoličky sa dali tmavozelené návleky s vyšitými nepálskymi nožmi Gurkhov, nazývanými khukuri, starým znakom klubu. Na hinduistický sviatok Devali sem totiž každoročne prichádzajú všetci členovia klubu. Pretože Klub plantážnikov žije a dýcha rovnako ako za starých koloniálnych čias.

© Magazín BONSAJ A ČAJ

Text a foto: Čajovňa dobrých ľudí
RNDr. Alenka Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 10