JAPONSKÝ ČAJOVÝ RITUÁL V RUKÁCH ŽIEN

Hoci čajové rituály boli od dôb svojich prvopočiatkov výhradnou doménou mužov, dnes sa jeho tradíciám, predvádzaniu i výuke venujú predovšetkým ženy.

Čajové školy

Od počiatku 16. storočia, keď veľký čajový majster Sen Nó Rikjú položil dodnes platné základy filozofie i praxe japonského čajového obradu, udialo sa niekoľko podstatných zmien, ktoré čajový rituál priblížili viac chápaniu bežných ľudí a umožnili mu prežiť niekoľko storočí zmien, vojen i rýchleho napredovania japonského myslenia, životného štýlu, ekonomiky i vplyvu západného sveta.

O myšlienkovú čistotu a formu japonského čajového obradu sa starali celé generácie čajových majstrov pokračujúcich v rodovej tradícii prvého majstra Sen Nó Rikjúa. V Japonsku dodnes existujú tri hlavné čajové školy založené jeho pravnukmi. Vznikli na celkom prozaickom a praktickom základe tak, ako je to v Japonsku zvykom. Keď vnuk Sen Nó Rikjúa delil majetok medzi svojich synov, ktorí tak, ako kázali zvyklosti rodu, boli tiež školenými čajovými majstrami, rozdelil svoje pozemky v Kjóte na tri časti.

Prednú časť získal syn Sósa, ktorý na nich vybudoval základy čajovej školy Omotesenke (čo znamená v preklade škola predného dvora). Syn Sóšicu dostal zadnú časť dvora, ktorá mu poslúžila ako centrum vlastnej čajovej školy Urasenke (čajovej školy zadného dvora), ktorá sa stala vo svete najpopulárnejšou, a tretiemu synovi sa ušiel pozemok popri ceste. Tam sa zrodila čajová škola Mušanokódžisenke, známa aj ako Kankjú-an.

Každá čajová škola mala vlastnú líniu dedičných majstrov nazývaných iemoto i svoje charakteristické črty učenia klasického čajového obradu.

Miesto v modernej dobe

Čas prísne pravidlá klasického čajového rituálu postupne obrúsil. Historický zlom v tradícii urobil 11. veľmajster školy Urasenke Sen Sóšicu Gengensai v polovici 19. storočia. Prehodnotil staré pravidlá a usúdil, že čajový obrad je potrebné prispôsobiť dobe i zmenám myslenia bez toho, aby sa narušila jeho filozofická podstata. A tak pod silnejúcim vplyvom západného sveta uviedol do života tzv. vzpriamenú etiketu, ktorá umožňovala majstrovi vykonávať čajový rituál sediac na stoličke za čiernym lakovaným stolíkom oproti svojim hosťom pohodlne usadeným na stoličkách.

Hoci bol tento zlom v chápaní starých tradícií súčasníkmi veľmi kritizovaný, pomohol japonskému čajovému obradu zachovať si svoje miesto v modernej dobe. Potom už bol len krôčik v tomu, aby do sveta čaju vstúpili ženy, ktoré napriek svojej schopnosti vcítiť sa a chápať, boli po stáročia odsunuté na druhú koľaj, a cesta čaju patrila iba mužom.

A tak dnes si môžete vychutnať japonský čajový obrad niekoľkými spôsobmi. Sediac na pätách v jednej z čajových chyží uprostred japonských čajových záhrad, alebo pri niektorej zo slávnostných príležitostí sa môžete posadiť oproti slávnostnému čiernemu čajovému stolíku, za ktorým sedí elegantná čajová majsterka pripravená uctiť si svojich hostí miskou čaju ...

Omotesenke na výstave Bonsai Slovakia v Nitre

Na medzinárodnej výstave Bonsai Slovakia 2007 v Nitre predviedla čajová majsterka Rumi Kudo a jej asistentka pani Ikeuči japonský čajový obrad podľa školy Omotesenke v štýle vzpriamenej etikety. Hosťom pomáhala vniknúť do tajov čajového obradu i manželka japonského veľvyslanca pani Miči Wašizu. Pri čajovom obrade podfarbenom vážnou hudbou pripravila Rumi Kudo jemne šľahaný japonský zelený čaj pre troch hostí, ktorým najprv pani Ikeuči ponúkla japonské sladkosti higaši. Podľa školy Omotesenke sa čaj šľahá len do jemnej peny.

Text a fotografie z medzinárodnej výstavy Bonsai Slovakia 2007 v Nitre:

RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Bonsai slovakia - Čajovňa dobrých ľudí

Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 11, ktorý roky vydávala Čajovňa dobrých ľudí, Nitra