ZA ČAJOM DO NEPÁLU
Na niekoľko dní sme sa ubytovali priamo v čajovej fabrike Nepal Small Tea Producers vo Fikkale a s vedením fabriky i s vedeckými pracovníkmi z asociácie nepálskeho čaju HOPTA, ktorá dbá na kvalitu pestovania a zberu čaju v Nepále, sme nadviazali veľmi dobré priateľské vzťahy. To nám umožnilo vniknúť naozaj hlboko do tajov výroby nepálskeho čaju i navštíviť miesta, kam sa biele tváre dostanú iba zriedka.
Z DÁRDŽILINGU DO NEPÁLU
Po dvoch týždňoch, strávených na plantážach a v čajových fabrikách Dárdžilingu a na treku pohorím Singalila na pomedzí dvoch najvýznamnejších čajových oblastí Himalájí (indický Dárdžiling a nepálsky Ilam), sme sa veľmi tešili na čajové plantáže východného Nepálu. Hoci z Dárdžilingu do nepálskeho Fikkalu je len na skok a niečo vyše 30 km sa dá prekonať za krátky čas, museli sme džípom zostúpiť z dárdžilingských hôr do horúčavy nížin, prejsť cez hraničný prechod Kakarvita, vyhradený pre cudzincov, a okolo nížinných čajových plantáží oblasti Jhapa opäť vystúpiť serpentínami do hôr, porastených čajom. Boli sme prekvapení dobrou kvalitou nepálskych ciest, ktoré sa vlnili nahor do oblasti Ilamu. Oproti úzkym, zráznym a miestami nebezpečne vyzerajúcim cestám frekventovaného Dárdžilingu to bol naozaj prekvapivý rozdiel. Tieto pokojné, široké, pevné a dobre udržiavané cesty smerujúce od hraničných prechodov do mesta Ilam vybudovali pred časom Kórejci. Mali záujem na pestovaní a obchode s kardanomom, ktorý tu je spolu s čajom najvýznamnejším pestovateľským produktom.
DNI A NOCI V ČAJOVEJ FABRIKE
Na niekoľko dní sme sa ubytovali priamo v čajovej fabrike Nepal Small Tea Producers vo Fikkale a s vedením fabriky i s vedeckými pracovníkmi z asociácie nepálskeho čaju HOPTA, ktorá dbá na kvalitu pestovania a zberu čaju v Nepále, sme nadviazali veľmi dobré priateľské vzťahy. To nám umožnilo vniknúť naozaj hlboko do tajov výroby nepálskeho čaju i navštíviť miesta, kam sa biele tváre dostanú iba zriedka. Noci v čajovej fabrike mali svoje čaro. Lístočky čaju, ktoré nazbierali cez deň drobní farmári a priviezli ich na spracovanie sem do čajovej fabriky vo Fikkale, ležali rozprestreté na širokých stoloch a v prúdoch teplého vzduchu pomaly strácali vlahu, vädli a intenzívne voňali. Keď utíchol popoludňajší frmol okolo vykupovania čaju od farmárov, zostal pri čaji iba najstarší, vyše 80-ročný technológ a jeho mladučký, večne usmiaty pomocník Max, ktorý prácne spočítal na prstoch rúk, že už mal 12 rokov. Vedenie fabriky sa po ôsmej hodine a skromnej večeri vždy usadilo na pohovkách v riaditeľskej kancelárii, ktorá večer fungovala aj ako spoločenská miestnosť. Chlapi, ktorí celý život viedli čajové fabriky v Dárdžilingu a teraz i tu v Nepále, sa pustili do vášnivej hry v karty. S chuťou ich vykladali na stôl a šťastne sa smiali, kým vonku voňal čaj... Každú voľnú dennú i nočnú hodinu sme strávili medzi hromadami voňavého čaju. Bolo príjemné sledovať, ako sa listy pomaly menia, ako v nich dozrievajú vône, ako sa rodí nepálsky čaj. Riaditeľ fabriky Kamal Kumar Rana a šéf výskumnej stanice HOPTA S.K. Pradhan spolu s nami prešli mnoho zaujímavých miest a čajových fabrík východného Nepálu i napriek tomu, že táto oblasť bola v tom čase husto obsadená ozbrojenými skupinami maoistov, kvôli ktorým boli niektoré čajové fabriky celkom zatvorené a aj tá naša sa vždy na noc poriadne zamykala.
HRAVÝ A BEZSTAROSTNÝ NEPÁL
Východný Nepál má oproti oblasti Dárdžilingu ležiacej hneď za indicko-nepálskou hranicou oveľa mladšiu tradíciu pestovania čaju. Písali sme o tom už v 1. čísle magazínu Bonsaj a čaj. V indickom Dárdžilingu začali vysádzať čaj anglickí kolonizátori a tí aj striktne dbali na dodržiavanie pestovateľských a spracovateľských technológií. Dá sa povedať, že zaviedli disciplínu a prísny poriadok, ktoré boli síce mentalite domáceho obyvateľstva vzdialené, no kvalite čaju jednoznačne prospeli. Horské oblasti Nepálu nikdy nepatrili k britským kolóniám a obyvatelia hôr tu žijú bezstarostne, družne a srdečne tak, ako plynie čas. Pestovanie a spracovanie čaju týmto odľahlým a veľmi chudobným oblastiam pomohlo k ekonomickej prosperite, no len ťažko sa dá skĺbiť z bezstarostnou prirodzenosťou obyvateľstva, ktoré nikdy nebolo nútené dodržiavať predpisy a rôzne vopred stanovené pracovné nariadenia. Čaj v Nepále sa pestuje na malebných čistých a priestranných plantážach v čistom horskom vzduchu. Ľudia sú vďační za pokrok, ktorý do ich oblasti pestovanie čaju prinieslo, a učia sa žiť ako drobní poľnohospodári. Ich prirodzene detská a hravá mentalita však trochu komplikuje produkciu čaju. Výskumné stredisko HOPTA (Himalayan Orthodox Tea Producers Association) má preto plné ruky práce s tým, aby naučilo jednoduchých drobných nepálskych farmárov správne pestovať a zberať čaj. Ich produktivita sa ešte nedá porovnať s vycvičenými dárdžilingskými zberačkami, ktoré ráno začnú trhať čajové lístočky a do popoludnia zozbierajú všetok čaj až po druhý koniec údolia. Aj keď je nepálske čajové hospodárstvo ešte v plienkach, čaje z Nepálu majú svoje neopakovateľné čaro. Každý deň prichádzajú do nepálskych čajových fabrík cez blízky hraničný prechod Pašupatinagar technológovia a manažéri z Dárdžilingu a realizujú svoje schopnosti tu, na prakticky ešte panenskej pôde nepálskeho čajového hospodárstva.
VÝHODY I NEVÝHODY NEPÁLU
Nepál má oproti indickému Dárdžilingu niekoľko výhod i nevýhod. Nepálske čajové plantáže v drvivej väčšine majú ešte mladé čajové kríčky, ktorých produktivita z roka na rok rastie. Sú vo veku 10-25 rokov, čo pre čaj nie je veľa. Dárdžilingské 95-120-ročné čajové kry sa už začínajú klčovať a na ich miesto sa vysádzajú nové. Nepálci si vysádzajú výborné čínske hybridné formy čaju, ktoré majú mnoho predností, týkajúcich sa kvality čaju i produkcie. Hoci technológie spracovania nepálskych čajov ešte trochu varírujú, dávajú na druhej strane možnosť experimentovať a nachádzať nové zaujímavé cesty k dobrému čaju. Preto tak mnoho dárdžilingských technológov rado pracuje aj v Nepále. Ako najväčší hendikep cítia nepálski producenti čaju to, že Nepál nemá vlastnú čajovú burzu. Čaj sa musí posielať do indickej Kalkaty a to značne komplikuje jeho export. Aj keď Indovia a Nepálci majú k sebe asi tak blízko ako Česi a Slováci čo sa týka jazyka, územia, histórie i bezproblémového pohraničného a obchodného styku.
Text a foto:
© Čajovňa dobrých ľudí ®
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 11. Magazín si môžete zakúpiť online, alebo priamo v Čajovni dobrých ľudí, Pri synagóge 3 (pešia zóna), Nitra
