Späť

AMSTERDAM A JEHO ČAJOVNE

Mohol by som tu prežiť celý svoj život. Každý deň sa prechádzam po hlučnej ulici plnej chodcov tak pokojne, ako sa zvyknem prechádzať po vlastnej záhrade. René Decartés (1631)

AMSTERDAM A JEHO ČAJOVNE

 Amsterdam je zaujímavým, veľmi svojráznym mestom charakteristickým vysokou toleranciou ku zvykom, názorom i prejavom ľudí. Možno je to prirodzenou mentalitou Holanďanov, možno výraznou historickou skúsenosťou z dôb, keď sa holandské lode plavili po celom svete a domov prinášali okrem bohatstva i poznanie iných kultúr. Tak ako je dnes Amsterdam kozmopolitným mestom, tak už kedysi sa sem hojne sťahovali i iné národnosti a vierovyznania, napríklad hugenoti či portugalskí Židia. Aj vďaka ich obchodnému talentu sa Amsterdam stal svojho času najdôležitejším mestom Európy.

ČAJOVNE & AMSTERDAM

  Bol vybudovaný na vode a domy dodnes nemajú základy, ktoré sa v bažinách nedali postaviť, ale stoja na mohutných smrekových koloch, zapustených do hĺbky. Mesto sa nachádza 3 m pod hladinou mora, ktoré ho omýva, ale z toho si Holanďania ťažkú hlavu nerobia. Už na začiatku 17. storočia (1612-1663) vybudovali 100 km sústavu vodných kanálov nazývaných grachty, ktoré vyrovnávajú hladiny vôd, udržujú drevené koly v základoch budov stále zaliate, aby nezhnili. Čistí a premýva ich príliv a odliv. Okolo nich stoja tesne jeden vedľa druhého staré historické domy. Až 6800 z nich chráni štát ako kultúrne dedičstvo. Stavali sa v dobách, keď Európa nachádzala záľubu v čaji, čokoláde, koreninách a diamantoch, ktorými trhy hojne zásobovala Holandská východoindická spoločnosť.

čajovňa

ETNICKÁ HIMALAYAčajovňa

  Prechádzku amsterdamskými čajovňami sme začali okolo desiatej hodiny ráno na Warmoestraat neďaleko hlavnej stanice. Hoci táto ulička ani zďaleka nepatrí k najnevinnejším štvrtiam Amsterdamu, nájde sa tu zmes zaujímavých obchodíkov i zopár známejších čajovní. Štvrť nočného života však predpoludním ešte spala lenivým spánkom, a tak sme sa osamelo predierali pomedzi neuveriteľné množstvo vriec s odpadkami a malé smetiarske autá, vracajúce mestu jeho civilizovanú tvár. Prvé sa otvorilo svojrázne kníhkupectvo Himalaya s vlastnou čajovňou. V Amsterdame je známe´dobrou ponukou duchovnej literatúry, vonných tyčiniek, pomôcok feng-šuej a etniky. Čítať si tu môžete pokojne aj pri čaji, ktorý vám milé dievčatá rady podajú. Vybrať si môžete niektorý z vystavených ájurvédskych čajov vo veľmi pekných škatuľkách. No, bohužiaľ, všetky sú porciované do nálevových vreciek. To je však v amsterdamských čajovniach bežným zvykom.

čajovňaGEELS & Co.

  O kúsok ďalej na opačnej strane ulice má pekný obchodík v koloniálnom štýle stará amsterdamská spoločnosť Geels & Co., ktorá sa už roky zaoberá obchodom s čajom a kávou. Západoeurópske obchodné spoločnosti často spájajú dovoz kávy a čaju do jedného celku, hoci káva a čaj sú chuťovo i filozoficky temer nezlučiteľné nápoje, po obchodnej stránke si zjavne rozumejú dobre.

DE BIJENKORF

  Na hlavnom amsterdamskom námestí Dam 1 v hrdom obchodnom dome De Bijenkorf milovníci čaju tiež môžu nájsť zopár zaujímavostí. Hoci ponuka čajov nie je taká široká ako pred rokmi, na poličkách medzi koreninami a kuchynskou keramikou leží zopár zaujímavých čajov v pekných plechovkách. Dokonca sme tu našli aj jednu veľkú lisovanú čajovú tehlu. Netypický tovar pre obchodný dom. Páčili sa nám štýlové japonské keramické misky a neodolali sme malej knižke o známom juhoamerickom čaji maté.

WIJS & ZONEN

čajovňa  K najstarším existujúcim holandským firmám, dovážajúcim a baliacim čaj a kávu, patrí Wijs & Zonen založená v roku 1828. Prvých sto rokov patrila k najvýznamnejším dovozcom a obchodníkom s čajom. Jej logo zdobia dva levy, držiace kráľovský erb a korunu. Keďže Wijs & Zonen dodávali čaj aj na holandský kráľovský dvor, dodnes označujú svoje čaje ako čaj kráľovskej kvality. Ich obchodík na Warmoestraat patrí rovným dielom čaju i káve. Pýtali sme sa na ich čajové špeciality a pani, ktorá mala obchod na starosti, nám trochu váhavo ponúkla popoludňajší Afternoon Tea miešaný s dymovým čínskym čajom typu Lapsang Sušong a ľahký jarný Dárdžiling.

SIMON LÉVELT

  Simon Lévelt má v Amsterdame 5 vlastných obchodíkov s čajom a kávou. S týmito vzácnymi pochutinami obchoduje už od roku 1817. Na naše pomery je to naozaj úctyhodný čas. Odporúčame navštíviť napríklad jeho obchod na brehu Prinsengrachtu, ktorý sa nachádza na prízemí starej amsterdamskej budovy. Má dobrú atmosféru i slušný výber čajov. Ako špecialitu ponúka Amsterdamský čaj, vlastnú zmes z čierneho čaju jabĺčok a zázvoru. Samozrejme, ani tu nechýbal jarný čaj z Dárdžilingu, na ktorý sa celý čajový svet každú jar tak veľmi teší.

POMPADPOURčajovňa

  Honosným historickým interiérom pripomínala vychýrená Pompadour, ležiaca neďaleko grachtov, štýl starých parížskych čajovní. Rovnako ako v Paríži i tu sú vábivé sladkosti malými umeleckými dielkami. V čajovni Pompadour môžete ochutnať najlepšie čokoládové bonbóny, aké Amsterdam ponúka. Čaj sa pripravuje do jednoduchého bieleho porcelánu, no výber je opäť veľmi biedny. Zopár sladko voňajúcich porciovaných čajov vytváralo celý repertoár ponuky, ktorá ďaleko zaostávala za dokonalosťou sladkostí z kvalitnej čokolády. Napriek tomu kanvička čaju pre jedného hosťa, z ktorej viselo nálevové vrecko čaju, stála 150 Sk.(Dnes cca 4,97 €)

JACOB HOOIJ

  V uličkách Amsterdamu na Kloveniersburgwal sme našli veľmi príjemný obchodík čajovňaJacob Hooij s bylinkami a prírodnými produktmi. Má pôvodný interiér ešte z 18. storočia a je považovaný za najstaršiu existujúcu lekáreň v Amsterdame a vraj i na celom svete. I tu sa kedysi predával čaj a koreniny ako vzácny liek. Dnes sme tu našli voňavé byliny, oleje a domácky vyrobené mydlá.

 

čajovňa

  Na zlaté časy sa Amsterdamu začalo blýskať, keď 20. marca 1602 Holandská východoindická spoločnosť (Vereenigde Oostindische Compagnie, VOC), ktorá vznikla spojením viacerých menších spoločností, získala na 21 rokov monopolné postavenie v obchode s krajinami na východ od Mysu dobrej nádeje. To jej umožnilo získať veľký vplyv i bohatstvo vďaka obchodu so škoricou a čiernym korením, cukrom, kakaom, porcelánom, zbraňami, ópiom, a samozrejme, aj s čajom.
  Svoj veľký vlyv si Holandská východoindická spoločnosť udržala temer celých 200 rokov. Bola zložená zo siedmich komôr (Kamers), ktorých sídlami boli mestá Amsterdam, Delft, Rotterdam, Enkhuisen, Hoorn a Middelburg. Jednotlivé komory boli zastúpené Spoločenstvom sedemnástich pánov, Heeren XVII, ktorí Holandskú východoindickú spoločnosť viedli.
  Logo Holandskej východoindickej spoločnosti tvorili písmená VOC a nad nimi menšie písmeno označovalo komoru (A - Amsterdam). Mali aj vlastnú oranžovo-bielo-modrú zástavu s vyšitým logom a dokonca si razili aj vlastné mince.
  Holandská východoindická spoločnosť sa už v roku 1602 vylodila na Srí Lanke, ktorú dovtedy kolonizovalo Portugalsko. Holanďania pomohli kráľovi Rajasinghe II., sídliacemu v Kandy, zvrhnúť portugalskú nadvládu a prebrali kontrolu nad krajinou. Holanďania na ostrove Srí Lanka vybudovali mnoho ciest a vysadili plantáže s koreninami, najmä so škoricou, ktoré boli pre nich veľmi zaujímavým obchodným artiklom. Čaj tam však nepestovali, len pozorne sledovali neskoršie pokusy Angličanov vysádzať čajové plantáže v indickom Assáme.
  V roku 1605 sa Holanďania dostali na indonézsky ostrov Jáva, kde sa usídlili najmä v Batávii, dnešnej Džakarte, ktorá sa tak stala hlavným mestom celej Holandskej východnej Indie.
  V roku 1624 získali pre svoje obchodné ciele aj Taiwan, kde mali záujem o trstinový cukor, kože a hodváb. Ten zasa potrebovali pre obchod s Japonskom. A pokračovali ďalej na Moluky, do Perzie, na Siam, do južnej Indie, Bengálska, do čínskeho Kantonu a do Austrálie, ktorú nazývali Novým Holandskom. Všade sa snažili obchodovať, ale aj si niektoré plodiny priamo vypestovať. Kvôli jednoduchosti zakladali predovšetkým monokultúry. V Amboyne prestovali klinčeky, v Timore santalové drevo, na Bandase muškátové orechy a na Srí Lane škoricu.
  Jednotlivé suroviny z rôznych kútov sveta navzájom kombinovali a ponúkali iným krajinám, aby získali to, čo zaujímalo európsky trh. Striebro z peruánskych baní spolu s meďou z Japonska vymieňali v Indii a v Číne za textil. A tak bavlna, hodváb a keramika putovali spolu s dopestovanými koreninami a s čajom späť do Európy. Holandská východoindická spoločnosť bola vskutku najväčšou spoločnosťou svojho druhu na svete. Na vrchole svojho rozkvetu v roku 1669 vlastnila 40 vojnových a 150 obchodných lodí. Slúžilo jej 10 000 vojakov a pracovali pre ňu tisíce obchodníkov, robotníkov a úradníkov.

 

čajovňa

HIGH TEA

  K trom hlavným amsterdamským grachtom sme zamierili s jasným cieľom. Zažiť na vlastnej koži modernú obdobu honosného Čaju o piatej tak, ako ho dnes ponúkajú niektoré hotely svetových mien, napríklad hotel Ritz v Londýne alebo Pulitzer v Amsterdame. Tie pre svojich klientov zaviedli High Tea, moderné podávanie čaju na najvyššej úrovni v luxusných hotelových reštauráciách.
  Hotel Pulitzer sa rozkladá v 25 historických budovách, postavených v 17. - 18. storočí medzi brehmi dvoch grachtov. Má 230 luxusných izieb a udržované záhrady, ktoré sú veľkou vzácnosťou uprostred Amsterdamu, v ktorom sa domy stavali len na šírku 1 izby alebo 3 okien.
  Ak si chcete dopriať High Tea v tradičnom popoludňajšom čase, je potrebné stôl si vopred zarezervovať. Výber čajov bol neveľký, k popoludňajšiemu posedeniu nám ponúkli len 4 druhy. Tak sme sa hneď ubezpečili, že nedostaneme porciovaný čaj. Vybrali sme si špeciálnu zmes hotela Pulitzer zostavenú z čínskych, ceylónskych, indických a indonézskych čajov s nádychom bergamotu a na porovnanie dobre známu klasickú Dračiu studňu Lung-ťing, najslávnejší čínsky zelený čaj.
Popoludňajší Čaj o piatej ako High Tea má vyše 200-ročnú tradíciu, ktorá vznikla, samozrejme, kde inde ako v Anglicku, ktoré posedenia pri čaji vždy milovalo. V dobrej spoločnosti sa pili čaje vysokej kvality z jemného porcelánu (napr. typ Staffordshire, Worcester alebo Royal Derby). Čaj sa podával v príjemných čajových salónikoch alebo v prírode. Dôraz sa kládol na pokojnú a uvoľnenú atmosféru.
  K Čaju o piatej už podľa tradície patrí aj niečo chutné na zahryznutie. Nám priniesli 3 druhy sendvičov. S lososom, s vajíčkovou pomazánkou a so zeleninou. Boli mäkučké a naozaj veľmi chutné. Ďalším chodom bola misa bonbónov, koláčikov a ovocia, posypaných nastrúhanou pistáciou na striebornom podnose.
  Čaj sa podával v porceláne so šachovnicovým vzorom, typickom pre hotel Pulitzer. Kvalita čajov bola celkom slušná, no teplotu vody na zelený a čierny čaj nerozlišovali a automaticky nám priniesli vriacu vodu, aby sme s ňou naložili podľa uváženia.
  High Tea v Amsterdame bolo zaujímavým, no i dosť drahým zážitkom. Pre dvoch ľudí stálo posedenie pri čaji 2000 Sk. No k poznaniu čajových zvyklostí, vôní a chutí dnešnej doby to určite patrí.

čajovňa

BUBBLE TEA

  Pili ste už Bubble Tea? Prvý raz sme obdobu tohto čaju, zrejme jeho vzdialeného predchodcu, ochutnali v typickej čajovni ostrova Taiwan. Hrdo nám ho ponúkli ako národný nápoj. Bol to ľadový taiwanský oolong s mliekom a želatínovými guľôčkami na dne skleneného pohára. Sŕkal sa hrubou slamkou. Bol chutný a celkom iný ako čaje, ktoré sme predtým pili. Mladším bratom taiwanských oolongov s mliekom je veľmi americky pôsobiaci drink nazývaný Bubble Tea, ktorý si terazčajovňa razí cestu do Európy. Môžete ho vyskúšať hoci aj v amsterdamskej vykričanej štvrti červených lampášikov, kde sa okrem prostitútok a dílerov drog usadili mierumilovne pôsobiaci čínski a japonskí prisťahovalci so svojimi reštauráciami a početnými obchodíkmi. Je ich tu toľko, že mená ulíc a ďalšie dôležité nápisy sa píšu aj po čínsky. Vlastne tvoria najväčšiu čínsku komunitu v Európe. Prví z nich prišli do Amsterdamu okolo roku 1910 ako kuriči na holandských zámorských parníkoch a už tu zostali. Na ulici Zeedijk v malej modernej japonskej reštaurácii A-Fusion môžete vyskúšať Bubble Tea, toto hypermoderné poňatie čaju. Zelený, čierny či zázvorový Bubble Tea sa pripravuje rozmixovaním instantnej čajovej príchute pastelovej farby so sušeným mliekom, cukrovým sirupom a ľadovou drťou. Hotový nápoj sa vleje do veľkého plastového pohára so spomínanými želatínovými guľôčkami na dne, uzavrie sa vrchnákom, cez ktorý sa prepichne hrubá slamka, a hotovo. Môžete si svoj Bubble Tea pomaly sŕkať cestou pomedzi rozmanité čínske obchodíky a veľké vysvietené sklenené okná výkladov s pomerne zaujímavou ponukou vyzývavých žien v sporých červených minisukniach. Stačí si vybrať, zatiahnuť záves a vstúpiť do nabielo vykachličkovaného výkladu, ktorý svojou hygienickou sterilitou a nevyhnutným umývadlom silne pripomína mäsiarstvo. Tam sa však Bubble Tea nepije.

 

čajovňa

  Vďaka bohatstvu koloniálneho impéria, ktoré prúdilo od počiatku 17. storočia do Holandska najmä cez prístavné doky Amstredamu, začal rozkvitať obchod a vďaka nemu i bankovníctvo, umenie a veda. Amsterdam skrásnel a popri grachtoch sa budovali honosné a drahé domy bohatých obchodníkov, ktoré zdobia Amsterdam dodnes. Nebolo ľahké dosiahnuť tak veľké a prosperujúce impérium, pretože v tej dobe už západnú časť sveta ovládali Španieli a východnú Portugalci, ktorí sa svojich výnosných území nechceli len tak vzdať. A aj Angličania, podobne ako Holanďania, pochopili výhody a dosah zámorského obchodu. A tak Holanďania stavali rýchle a pevné lode, najímali skúsených lodivodov a námorníkov, zakresľovali presné mapy a vyhrávali mnohé námorné bitky s loďami ostatných európskych mocností.
  Východoindické spoločnosti si založili i Francúzi a Angličania. Tak sa spustili veľké preteky o peniaze, bohatstvo a vplyv, v ktorých si po celých 200 rokov výborne viedla najmä Holandská východoindická spoločnosť spolu s Holandskou západoindickou spoločnosťou, ktorá svoje záujmy orientovala na Karibik. Zisk z prírodného bohatstva Ameriky zvyšovali príjmy z obchodu s otrokmi, ktorých tak nevyhnutne potrebovali americkí farmári, plantážnici a šťastní majitelia baní s drahými kameňmi a kovmi.
  Menil sa i ráz holandskej krajiny, pretože rozvoj priemyslu, poľnohospodárstva a predovšetkým rozkvet rafinérií cukru dal podnet k vysušovaniu rozsiahlych zaplavených plôch pôdy. More ustupovalo a vznikali rovinaté a piesčité poldre, na ktorých sa tak dobre darilo cibuľkám tulipánov. Holandská východoindická spoločnosť prvá otvorila čaju brány Európy. Je dosť možné, že už predtým niektorí z portugalských moreplavcov mohli priviesť so sebou nejaké to vrecko čaju, no rozhodne sa s ním nepresadili a svet to vo svojej histórii nezaznamenal. A tak až v roku 1610 vyložili námorníci z lodí Holandskej východoindickej spoločnosti prvé debdny s čajom na európsku pôdu a šikovní holandskí obchodníci sa postarali o to, aby sa čaj presadil predovšetkým na kráľovskom dvore a stal sa tak výhodným obchodným artiklom. Vskutku sa im to podarilo a čaj sa stal módnym nápojom Amsterdamu a Hágu. Kvôli vysokej cene prvých debien s čajom si ho mohli dovoliť len najvyššie vrstvy obyvateľstva. Postupne, ako čaju na európskom trhu pribúdalo, jeho ceny klesali a popularita rástla. Pôvodne sa dal čaj zohnať len v lepších holandských lekárňach, kde sa predávali aj vzácne koreniny, napr. zázvor a aj cukor ako vzácny exotický liek. Až po roku 1675 sa dostali lístky čaju do obchodov s potravinami po celom Holandsku. Zaujímavý bol pokus podnikavých Holanďanov, popísaný v Rozpravách o čaji z roku 1730, vymeniť čínsky čaj za šalviu, ktorá bola v Číne úplne neznáma. Holanďania ponúkli Číňanom na výmenu 1 libru šalvie, ako vzácnej a veľmi drahej liečivej byliny, za 3 libry čaju. Vzápätí vznikol veľký dopyt po šalvii, ktorý šmahom vyčerpal jej dostupné zásoby. Ani Číňania sa do ďalších výmen šalvie za čaj nehnali, a tak nádejný obchod rýchlo skončil. Holanďania, najmä zámožní občania Hágu a Amsterdamu, holdovali čaju podobne ako Angličania. Najprv čaj na Britské ostrovy dodávali, no keď si Angličania začali čaj voziť sami, rozpútali sa ostro sledované preteky plachetníc s čajom. Odmenou pre víťazov boli vysoké zisky za prvý čaj a spoločenské uznanie. Rýchla doprava kvalite a čerstvosti čaju jednoznačne prospela.

© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alenka Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 9

čajovňačajovňačajovňačajovňačajovňa

 

Prihlásenie