19. MALÍ ŽOBRÁCI
Počet zobrazení: 2434
Kira sa spočiatku nemohla zmieriť s typickým sladkastým zápachom, ktorý cez deň, keď teploty šplhali na 42°C v tieni, bol ešte intenzívnejší. Prenasledoval ju všade, podobne ako malí žobráci, ktorí podchvíľou skúšali svoje šťastie.
„Nemám mamu ani otca, prosím, dajte mi zopár rupií...
MALÍ ŽOBRÁCI
Kira sa spočiatku nemohla zmieriť s typickým sladkastým zápachom, ktorý cez deň, keď teploty šplhali na 42°C v tieni, bol ešte intenzívnejší. Prenasledoval ju všade, podobne ako malí žobráci, ktorí podchvíľou skúšali svoje šťastie.
„Nemám mamu ani otca, prosím, dajte mi zopár rupií na mlieko pre mňa a pre mojich bratov a sestry,“ odrecitoval po anglicky malý bacuľatý chlapček s natiahnutou rukou a mimoriadne smutným pohľadom, na ktorom si dal zvlášť záležať.
„Nou, nou,“ pokrútila hlavou Kira, lebo vedela, že dávať almužnu je v Indii priam nebezpečné. Ak podľahnete vyvolávanému súcitu a dáte čo i len jednu rupiu, úplne odvšadiaľ vylezú ďalší a ďalší profesionálni žobráci a doslova dobrodinca ošklbú a oderú z kože. A nakoniec, chlapec nevyzeral podvyživený a mlieko v Indii ani za celý svoj pobyt nikoho piť nevidela, iba ak so silným čiernym assámskym čajom.
Chlapec zopakoval ešte raz naučenú anglickú formulku a Kira zopakovala svoje jednoznačné: „Nou, nou. “
Chlapček odstúpil na dva kroky a strojene smutná tvár mu ožila. Oči mu zažiarili a napriek tomu, že táto obchodná transakcia nedopadla podľa jeho predstáv, široko sa usmial na Kiru a šťastný, že konverzoval s bielou ženou zďaleka, veselo jej zamával na pozdrav: „Baj, baj!“ a stratil sa v dave.
To sa stávalo Kire pravidelne a čoskoro pochopila, že žobranie je tu typickým zamestnaním najnižšej kasty a občasné neúspechy sa neberú vôbec osobne a na cudzincov, ktorí žobrákom nič nedajú sa nikto nehnevá. Žobráci to pokojne to skúšajú znova a znova. Kire sa zdali byť veľmi vyrovnaní a vysporiadaní so svojím osudom a spoločenským zaradením. Pre Európanov nepochopiteľné kastovníctvo im bralo ambície prekročiť svoj tieň a naplniť takzvaný americký sen, keď z chudobného žobráka sa človek stane milionárom. A to bolo ich šťastie. Pretože na druhej strane úplný nedostatok ambícií ľudí oslobodzuje a umožňuje im žiť tak, ako to ide a byť spokojní s tým, čo majú. U nás sa mnoho ľudí snaží v hlbokých meditáciách prežívať naplno prítomný okamih. Večné tu a teraz. Indovia tak žijú. A budúcnosť? Čo to je? Nevyjde snáď zajtra slnko?