Späť

ČAJOVÉ MORE

„Boh má v Číne viacero podôb," podotkol Wang Čchao a položil veselú sošku rozosmiateho bacuľatého pútnika na čajové more. „Toto je Duch čaju. Ho-tei. Čajový bôžik." Vnáša do prípravy a pitia čaju dobrú náladu a pohodu."

DUCH ČAJU
A tak Ho-tei bdel nad počínaním čínskeho čajového majstra, ktorý pinzetou odlomil kúsok 20 – ročného zlisovaného čaju Pchu-er a vložil ho do tradičného čajníčka z keramických dielní v I-singu, aby nám pripravil čaj podľa starého čínskeho zvyku. Na čajovom mori, samozrejme. A nám sa zdalo, že sa čajový bôžik rozveselil po každej sprche prebytočnej vody či čaju, ktorú mu majster Wang dobrosrdečne vylial na hlavu pri každej príležitosti ako malú čajovú obeť. Podobne oblievali pútnici v chrámoch na Srí Lanke hlavy svojich Budhov pod statnými chrámovými fikusmi, aby sa ich viera rozrastala ako korene posvätných stromov.

čajové more

FILOZOFIOU BOL SMIECH
Prítomnosť čajového bôžika dávala posedeniu pri čaji osobitý ráz. Číňania i Japonci radi modelujú Ho-teia ako tučnučkého pútnika. Je zvláštne, že statnejší Európania zobrazujú Krista ako asketicky chudého muža a naopak drobní a pružní Číňania stvárňujú svoje božstvá v kontraste k sebe práve ako veľkých a bacuľatých mužov s dlhými ušnými lalôčikmi ako symbolom dlhého života. Ale vráťme sa k Ho-tejovi. Legendy o ňom hovoria, že bol svojráznym mníchom, ktorý putoval z dediny do dediny a nič ľuďom nevysvetľoval a ani nerozprával, iba sa smial. Smial sa svojím zvonivým, nákazlivým smiechom a ľudia sa smiali s ním. Zabudli na svoje trápenia, starosti a všedný život a iba sa smiali. Smiech bol jeho náboženstvom, filozofiou i meditáciou. Bol jeho úplným vyjadrením i postojom k životu. A ľudia ho vždy netrpezlivo čakali, kedy zasa príde do ich dediny, aby sa s nimi smial úprimne, detsky a spravodlivo. Aby boli zasa na chvíľu bližšie k Bohu.

ČAJOVÉ MORE

ČAJ NA PUPKU SVETA
Svojrázny čínsky čajový obrad prišiel na svet v prímorskej provincii Fu-ťien v dobe dynastie Ming (1368-1644), keď sa Čína stala naozajstným stredobodom vtedajšieho sveta a svojím rozvojom určite zatienila i stredovekú Európu. Predošlý pokojný poľnohospodársky charakter krajiny sa zmenil a celkový vývoj možno vzdialene pripomínal dnešný rozmach USA. I v Číne ožilo obchodovanie a boj o prestíž. Nárast obchodu, nové obchodné cesty, kontakty, zvyšujúce bohatstvo jednotlivých vrstiev zákonite niesli so sebou i rozvoj umení, kultúry a remesiel. Pri sídlach bohatej šľachty sa zakladali záhrady, zvýšil sa dopyt a teda i výroba porcelánu a keramiky a rezbárskych výrobkov z krásnych druhov dreva, napríklad nízkych čajových stolíkov a vzrástol i záujem o kultúru a umenie čaju.

ZROD ČAJOVÝCH LÍSTKOVČAJOVÉ MORE
Zásadná zmena sa počas vlády Mingov dotkla i obchodu s čajom. Dovtedy sa produkoval predovšetkým práškový čaj lisovaný do čajových tehličiek, ktoré uľahčovali jeho prepravu. Ale práve v dobe Ming sa zmenili zaužívané zvyky a zaviedlo sa používanie sypaného listového čaju. Sám cisár Chung-wu mal listový čaj rád hoci šľachta vo všeobecnosti uprednostňovala ešte dlho lisované čaje.

ČÍNSKY ČAJOVÝ OBRAD
Prímorská provincia Fu-ťien mala a stále má ideálne podmienky na pestovanie vynikajúcich čajov. Vlhké, hmlisté podnebie dáva vlahu mladým rozvíjajúcim sa čajovým lístočkom a podporuje rozvoj aromatických silíc v nich. Biele čaje z tejto oblasti putovali priamo na cisársky dvor. Okrem nich sa tu pestovali a spracovávali i kvalitné čiastočne fermentované žltozelené čaje nazývané oolong. Práve oni inšpirovali milovníkov čaju tej doby, aby vytvorili svojrázny rituál prípravy a podávania čaju, ktorý vstúpil do histórie ako Fu-ťiensky čajový obrad, dnes známejší pod označením Kung-fu. Vzniku obradného pitia čaju pomohol i rozvoj čajovní a obľuba posedenia pri dobrom čaji. Vzácnym hosťom sa venovala mimoriadna úcta a čaj sa podával obradne, pričom sa nechala naplno rozvinúť jeho vôňa, chuť i celkový pôžitok zo sledovania príťažlivej prípravy čaju priamo pred hosťom na stolčeku nazývanom čajové more. Umelecky vyrezávané čajové more bolo veľmi dôležitým základným prvkom celého obradu. Dávalo punc vysokej kvality. Napriek tomu sa o ňom v literatúre veľa nedočítame. Väčšia pozornosť sa venovala čajovej keramike, ktorá zrkadlila danú dobu i umelecký vkus jej užívateľov. Čajníčky, čajové misky i čungy sa vyrábali vo veľkom množstve i v rôznych štýloch v najvýznamnejších keramických dieľňach Číny.

ČAJOVÉ MORE ČAJOVÉ MORE

ČAJOVÉ MORE
Čajové more Čcha-hai je vlastne stolík alebo podnos, na ktorom sa čaj metódou Kung-fu pripravuje. Jeho používanie je veľmi praktické a príjemné. Čajové more zachytáva všetku vodu, ktorou sa čajová keramika pri príprave čaju omýva a zahrieva a spolu s ňou i prebytočný čaj. Vo vnútri stolíka býva nenápadne ukrytá nádobka na túto vodu, prípadne pri monumentálnych stolíkoch z kameňa alebo vyrezávaných plochých tvrdých driev je na nenápadnom mieste skrytý odtok s hadičkou, ktorá odvádza vodu do zbernej nádoby.

ČAJOVÉ MOREBAMBUS
Veľmi obľúbeným materiálom, z ktorého sa čajové moria zhotovujú je bambus. Bambus je obdivuhodná rastlina. Vlastne vôbec nejde o klasické drevo, pretože bambus je najväčšou rýchlorastúcou jednoklíčnolistovou bylinou a patrí do skupiny tráv čeľade lipnicovitých (Poaceae). Jeho schopnosť rásť je úžasná. Niektoré druhy bambusu sú za jeden deň schopné narásť o viac ako o 1 meter. Rýchly rast je sprevádzaný charakteristickým praskaním.

Čajové moria, ale i iné stolíky a kusy nábytku sa vyrábajú z pabambusu japonského (Phyllostachys pubescens heterocycla), ktorý je najrozšírenejším druhom bambusu v Číne i v Japonsku a nazýva sa „bambus mosso". V dospelosti dosahuje výšku až 28 m a šírku strebla 25 cm. Dokonca výborne znáša i mrazy. Bambus odjakživa inšpiroval svojou sugestívnou jednoduchosťou umelcov a dnes sa za jeho hlavnú prednosť považuje jeho rýchly rast. Z hľadiska ekologického prístupu je výhodnejšie vyrábať úžitkové predmety z bambusu, pretože mu na vyzretie stačí 3-5 rokov, kým stromy so vzácnymi tvrdými drevami musia rásť často viac ako 60 až 100 rokov, kým sa dajú rezbársky využiť.

Veľkou výhodou bambusu je jeho pevnosť a stálosť voči vode. To sa využíva i pri zhotovení čajových morí. Veď sa z neho stavali mosty, vyrábali nádoby na vodu a aj lešenia používané kedysi pri stavbách vysokých chrámov a pagod rovnako dnes pri mrakodrapoch. Niektoré druhy bambusu sú také tvrdé, že pri vysekávaní lietajú od ostria sekery iskry. Vyrábali sa z nich meče, ktoré v ničom nezaostávali za tými oceľovými.

Dnes sa čajové moria vyrábajú predovšetkým v provincii Č-ťiang (Zhejiang), kde rastie najviac bambusu moso z celej Číny. Žijú tu i milé pandy, ktoré sa celý život živia iba bambusovými výhonkami a vďaka tejto úzkej špecializácii im hrozí vyhynutie. V Č-ťiangu ich žije stále dosť a často sú v znakoch mnohých spoločností spracovávajúcich bambus.
Dostatok bambusu i výrobcov čajových morí je i v samotnom Fu-ťiene, kolíske zrodu čajového obradu Kung-fu.

ČAJ A DREVO
Okrem bambusu, ktorý ani po dlhšom používaní nemení svoje vlastnosti sa čajové moria vyrábajú i priamo z dreva. Bývajú z krásne spracovaného mahagónu, ružového dreva, z rôznych driev ovocných stromov a dokonca i z borievky čínskej. V dobe dynastie Ming sa čajové stolíky i sedačky vyrábali i z tmavého ebenového dreva. Drahé drevá sa zdobili i vkladaním drahých kameňov, dnes tomuto štýlu zdobenia dominuje perleť.

V súčasnosti sa napríklad v susednej Kórei vyrábajú zdobené lesklé stolíky z tvrdeného polystyrénu. Funkčne im určite nič nechýba, ťažko však nahradia príjemné prírodné materiály, ktoré k filozofii čaju neodmysliteľne patria.

ČAJOVÉ MORE

CESTY DO EURÓPY
Zvrhnutím dynastie Ming a nastolením vlády mongolských Mandžuovcov (1644-1911) sa zmenila politika i smery v umení a kultúre. Po dobe novátorstva a experimentovania nastal veľký návrat k starým čínskym tradíciám. Znova sa pozornosť sústredila na to najlepšie, čo prinieslo 2 500 rokov čínskej kultúry.

Čaju sa darilo i naďalej a vďaka silnejúcemu obchodu s Európou sa hojne dostával i za hranice Číny a spolu s ním putovali na európske trhy bohato zdobené čajníky i celé súpravy z jemného porcelánu, ktoré sa rýchlo stali veľkou módou. V Európe im však konkurovali vyspelé domáce manufaktúry a móda čínskeho porcelánu tak rýchlo, ako vzbĺkla tak i zhasla.

ČAJOVÉ MORE ČAJOVÉ MORE

KERAMIKA Z I-SINGU
Sami Číňania pili z ľahkého porcelánu predovšetkým voňavé druhy čajov obohatené napríklad jazmínom, lotosovými kvetmi, chryzantémami alebo ružami. Pre čiastočne fermentované oolongy, používali kanvičky z červenej hliny vyrobené v rozrastajúcich sa manufaktúrach v I-singu a čierne čaje a Pchu-er si pripravovali predovšetkým v i-singských kanvičkách tmavších farieb. Pretože stále bol živý čajový obrad Kung-fu, používajúci čajové moria, majstri v I-singu navrhli k súpravám na tento obľúbený štýl pitia čaju keramické čajové moria nazývané Čcha-čchen typické svojimi menšími rozmermi a oblým tvarom. Súpravy na Kung-fu obsahovali i dva druhy misiek. Plytké misky na pitie a vysoké cylindrické misky rovnakého objemu na vychutnanie si vône čaju. Práve za vlády Mandžuovcov čajová keramika i čajové moria dostali taký tvar a celkový výraz, aký sa vyrába dodnes. Prišli do módy i stolíky z ľahšie opracovateľných driev a najmä zo spomínaného bambusu. Zaujímavé boli i čajové moria z nehrdzavejúcich kovov, napríklad i zo striebra.

PIKNIK PRI ČAJOVOM MORI
Čajové moria môžu byť vyhotovené i ako veľké samostatné čajové stolíky, ktoré sú často zaujímavým kusom nábytku a zdobia niektoré orientálne čajovne. Oproti nim sa často vyrábajú čajové moria čo najmenších rozmerov, ktoré sú veľmi skladné, dajú sa nosiť so sebou hoci i do prírody, kde má popíjanie čaju zvláštne čaro. Väčšinou sú však dosť hlboké na to, aby sa do nich dala zabaliť celá potrebná súprava na Kung-fu, čo je naozaj veľmi praktické.

ČAJOVÉ MORE

ČAJOVÉ MORIA TROCHU INAK ...
1. Čajovým morom by sa dala nazvať i naša skúsenosť zo servírovania čaju po honosnom a vskutku exotickom obede v Kantone na juhu Číny, kde medzi jedlami dominoval vodný had a pes na čínsky spôsob. Po poslednom chode sa podával zelený jazmínový čaj. Mladá Číňanka ho bez mihnutia oka so zjavnou rutinou liala jedným ťahom do všetkých misiek okolo stola tak, že za chvíľu plával celý obrus. Nikto z domácich sa však nad tým nepozastavoval. Takéto čajové more sa dá vidieť v Číne naozaj často.

2. Čajové more Ši čcha-hai môžete nájsť i v Pekingu chodiac pomedzi pamätihodnosťami. Dá sa oboplávať na loďke a vychutnať si pri tom dobrý čaj. Každý v Pekingu vám povie, kde to je...

3. Svojrázne čajové more mali na svedomí i vzbúrenci v Bostonskom zálive, keď poprezliekaní za Indiánov vyhádzali vyše 340 bední s čajom cez palubu kotviacich lodí britských obchodníkov. Bolo to v pohnutých časoch koncom roku 1773 a tento ich počin odštartoval už nezadržateľný boj o nezávislosť Spojených štátov amerických.

ČAJOVÉ MORE ČAJOVÉ MORE

ČAJOVÉ MORE ČAJOVÉ MORE

Čajové moria majú 2 plochy. Vrchnú „hladinu" s otvormi, cez ktoré prepadajú vody do hĺbky a sú zachytávané „dnom" mora, z ktorého sa voda po čajovom obrade ľahko vyleje.

Ako náhradná alternatíva čajového mora sa môže používať i väčšia zberná miska na prebytočnú vodu. Nikdy však nevytvorí takú atmosféru ako naozajstné čajové more.

Čajové moria môžu byť okrem klasického obdĺžnikovitého tvaru i okrúhle alebo 8-uholníkové (podľa princípov I-ťingu)

ČAJOVÉ MOREMalý čínsky čajový slovník

ČCHA-HAI = Čajové more
(niekedy sa týmto výrazom označuje aj iná čajová nádoba, džbán)

ČCHA-ČCHEN (cha-chen)
= Oválne čajové more z keramiky

ČCHA-BEI = Čajová miska

ŠUEJ-JU (shui-yu) = Zberná nádobka na prebytočnú vodu a čaj

ČCHA-PAN = Čajový tanierik, podnos

ČCHA-HU = Čajová kanvička

ČCHA-YE = Čajové listy

ČCHA-HUI = Čajové posedenie

HE-ČCHA = Piť čaj
 

 

 

 

 

 

  © Článok z magazínu Bonsaj a čaj č. 3
Text a foto:
© RNDr. Vladimír Ondejčík, RNDr. Alenka Ondejčíková

Čajovňa dobrých ľudí, Nitra

E-SHOP: PONUKA ČAJOVÝCH MORÍ: TU

čajové more

čajové more

čajové more

čajové more

Prihlásenie