KÚSOK HISTÓRIE

Začnime však pekne po poriadku a prenesme sa do doby, keď tam, kde dnes rastú čajové kríčky jeden vedľa druhého, ležala úhorom neúrodná, nevyužitá pôda, ktorá ľuďom, žijúcim v týchto vzdialených horách, neposkytovala mnoho možností obživy.

SEN PLUKOVNÍKA THAPU

  Nebolo to ani tak dávno, zhruba okolo roku 1843, keď zať slávneho nepálskeho premiéra plukovník GAJRAJ SINGH THAPA navštívil na jednej zo svojich pracovných ciest indický Dárdžiling – oblasť ležiacu v tesnom susedstve Nepálu. Plukovník bol nesmierne prekvapený žiarivou silu mladých čajových plantáží, ktoré sa rozprestierali všade, kam až oko dovidelo, zjavnou prosperitou mestečka Dárdžiling, plného malebných stavieb v britskom štýle a vôňou a chuťou výborného čaju, ktorým ho hostili, kamkoľvek vkročil. Návšteva Dárdžilingu v ňom zanechala hlboký dojem najmä preto, že len pár kilometrov vedľa na jeho strane hranice, v rovnakých klimatických i geografických podmienkach žili ľudia v biede. Pevne sa rozhodol, že podľa indického vzoru vybuduje čajové hospodárstvo v Nepále a prvé plantáže založí práve tu, na úpätí tretej najvyššej hory sveta – legendárnej Kančendžengy, ktorá sa dvíha k oblakom priamo na východnej nepálsko- indickej hranici.

PRVÝ ČAJ POD EVERESTOM

  Od tohto mohutného impulzu uplynulo ešte temer 20 rokov, kým jeho svokor premiér JUNGA BAHADUR RANA v roku 1862 pri oficiálnej návšteve Číny dostal od čínskeho cisára ako vzácny dar niekoľko truhlíc veľmi kvalitných čajových semien. Po návrate domov poveril svojho zaťa plukovníka Thapu, aby uskutočnil svoj dávny sen a vysadil prvé čajové plantáže na východe krajiny, na území, ktoré ako guvernér spravoval. Plukovník Thapa zorganizoval Kráľovskú armádu, vojaci vyčistili neúrodné svahy a vysadili mladé čajové sadeničky. Tak sa zrodili prvé dve nepálske čajové plantáže Ilam (1863) a Soktim (1865), ktoré dodnes patria pod správu štátu. Každá mala rozlohu 103 ha a od začiatku sa na nich pestovali kvalitné ortodoxné himalájske čaje. V roku 1872, keď čajové kríčky zmohutneli natoľko, že boli schopné pravidelne produkovať dostatok čajových lístkov, v Ilame postavili prvú čajovú fabriku, ktorá funguje dodnes a okolo nej ešte stále nájdeme staré čajové kríčky vysadené nepálskou kráľovskou armádou pod vedením plukovníka Thapu.

NEPÁLSKY ČAJ NEPATRIL BRITOM

  Hoci v indickom Dárdžilingu vzrastala produkcia čaju a zakladanie nových plantáží každým rokom (Dárdžiling sa stal dovolenkovým sídlom Britov žijúcich v Kalkate a vychýreným produkčným centrom čaju v koloniálnej Indii), čaje v Nepále sa ešte ďalších sto rokov pestovali len v týchto dvoch pôvodných oblastiach. V oblasti Ilam dominovala produkcia čierneho čaju a v oblasti Soktim čaju zeleného. Hoci sa Briti snažili dostať aj Nepál pod svoju nadvládu, rovnako ako ďalšie krajiny Ázie, získali len najjužnejšie kúsky horúcej nepálskej džungle, a tak vysádzanie čajových plantáží vo vysočine nemohli ovplyvniť tak, ako v Dárdžilingu, Assáme či na vtedajšom ostrove Ceylon.

ZÓNA ČAJU

  Po viacerých politických zmenách sa nepálska vláda začala zaujímať o čajové hospodárstvo znovu až po ďalších sto rokoch. V roku 1985 vyhlásila východné oblasti krajiny Jhapa, Ilam, Panchthar, Terhathum a Dhankuta za "Zónu čaju" a na pomoc ich rozvoja sa rozhodla umožniť privatizáciu čajových plantáží (1997), ktoré boli dovtedy výlučne pod správou štátu. V roku 1999 bol prijatý nový ČAJOVÝ ZÁKON a ten dal pestovaniu čaju v Nepále konečne zelenú.

ČAJE Z NEPÁLU

  Čaje, ktoré sa zrodili na svahoch himalájskych velikánov v nádhernom a čistom prostredí sú naozaj unikátne. A kto raz podľahne ich čaru, znovu a znovu vdychuje do seba intenzívnu vôňu Himalájí, vznášajúcu sa nad miskou horúceho čaju. Samotní nepálski producenti čaju odporúčajú piť ich čaj niekoľko dní po sebe nielen kvôli evidentným liečebným účinkom, ale aj preto, že vedia, ako je samozrejmé zaľúbiť sa do jedinečnej vône a chuti vysokohorského čaju. Čaj z Himalájí sa nepodobá čajom z iných končín sveta. Čierny nepálsky čaj je mimoriadne jemný a voňavý. Jeho fermentované čajové lístočky nie sú čierne, ale farbou i jemnosťou sa podobajú čajom zeleným. Sú drobnučké, celkom mladé a plné vône najmä preto, že vo výške okolo 2 000 m nad morom vyzrievajú pomalšie a zbierajú sa len 3 - 4 krát do roka. Na tropickom ostrove čaju Srí Lanka (Ceylon) sme sa stretli v podobných nadmorských výškach so zberom čaju každé dva týždne.

NA KRÍDLACH LIETADIEL

  Hoci my sami dávame prednosť pravidelnému pitiu zelených čajov, čierne (alebo skôr fermentované) čaje z Nepálu sú výnimkou. Odkedy sme priviezli na Slovensko prvé drevené škatuľky nepálskych čajov, hľadáme cesty k novým a novým druhom, k ďalším plantážam a krídla lietadiel do Čajovne dobrých ľudí prinášajú stále zaujímavejšie a unikátnejšie čaje zo samotnej strechy sveta. A z každej štipky čaju zavanie dych Himalájí.

ŠTYRI ZBERY ROČNE

Jarný zber 1st Flush:

  Keď skončí v Himalájach zima a posledné mierne prehánky zmáčajú pučiace mladé lístky čajových kríčkov, začína sa jarný zber. Trvá od konca februára do polovice apríla. Kríčky sú oddýchnuté a z ich lístkov sa pripravuje ľahký svetlý čaj zlatistej farby a delikátnej vône. Je jemný, a preto je veľmi vhodný na príjemné popoludňajšie popíjanie. Práve tento zber je vyhľadávaný znalcami a milovníkmi čaju, a preto hneď po spracovaní mieria prvé zásielky najmä do Japonska, Austrálie a do Európy. Najmä Japonci, národ s bohatou čajovou históriou, vedia oceniť prednosti čajov z Nepálu.

Letný zber 2nd Flush:

  V máji a v júni sa zberajú čajové lístky po druhý raz. Sú už vyzretejšie a čaje z nich sú plnšie ako pri prvom zbere. Nálev je jasný, chuť výrazná s jemným ovocným akcentom.

Monzúnový zber:

  Letný monzún prichádza k južným svahom Himalájí v júni a trvá až do septembra. Čajové lístky zberané v tomto období majú v sebe veľa vlhkosti. Zväčša sú štandardnej kvality, ich nálev má viac farby a sú silnejšie. Preto sa pijú zrána, aby nás prebudili do nového dňa.

Jesenný zber:

  Na jeseň monzúnové dažde ustanú a nebo nad Himalájami je modrejšie ako kedykoľvek predtým. V októbri mieria do hôr horolezci, aby pokorili slávne osemtisícovky, a domorodé zberačky čaju opäť plnia svoje koše čajovými lístkami. Jesenný čaj má zvláštnu muškátovú vôňu, bohatú arómu podľa sezóny pripomínajúcu citrón či ambru. Čaj je silný, a preto je výborný ráno s mliekom.

 © Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 1