Späť

24. HRA ŽIVLOV

Počet zobrazení: 1001

„Čaj na Vianoce?“ začudovala sa Nika. „My pijeme čaj, len keď sme chorí. Alebo niekedy na raňajky hodím sáčok čaju do horúcej vody, ale môj malý mi to väčšinou nechce vypiť.“ „Má dobrý vkus,“ zasmiala sa Kira. „Prečo?“ zatvárila sa nechápavo Nika. „Dávam doňho dosť cukru a aj citrón. Mne chutí.“ „Ja viem. Mne čierny čaj s cukrom a citrónom veľmi pripomína detstvo. Spolu s bylinkovými čajmi sme ho doma často pili. Dokonca tiež sme požívali porciované čaje v nálevových sáčkoch. Bolo to v tej dobe veľmi moderné.“„Čaj na Vianoce?“ začudovala sa Nika. „My pijeme čaj, len keď sme chorí. Alebo niekedy na raňajky hodím sáčok čaju do horúcej vody, ale môj malý mi to väčšinou nechce vypiť.“
„Má dobrý vkus,“ zasmiala sa Kira.
„Prečo?“ zatvárila sa nechápavo Nika...

 

 

HRA ŽIVLOV


„Čaj na Vianoce?“ začudovala sa Nika. „My pijeme čaj, len keď sme chorí. Alebo niekedy na raňajky hodím sáčok čaju do horúcej vody, ale môj malý mi to väčšinou nechce vypiť.“
„Má dobrý vkus,“ zasmiala sa Kira.
„Prečo?“ zatvárila sa nechápavo Nika. „Dávam doňho dosť cukru a aj citrón. Mne chutí.“
„Ja viem. Mne čierny čaj s cukrom a citrónom veľmi pripomína detstvo. Spolu s bylinkovými čajmi sme ho doma často pili. Dokonca tiež sme požívali porciované čaje v nálevových sáčkoch. Bolo to v tej dobe veľmi moderné.“


„A dnes už nie? Podľa mňa je to veľmi praktické. Dám vrecko čaju do horúcej vody, po chvíli ho vytiahnem a hotovo. Mám čaj krásnej farby.“
„To je tiež jeho jediná prednosť, že dobre farbí. V sáčkoch je totiž len čajový prach. A jeho silnou stránkou je práve to, že výborne a rýchlo zafarbí roztok. O kvalite chuti a vôni sa však nedá hovoriť ani u známych značiek. O stupeň horšia kvalita čaju sa už vracia na plantáže ako hnojivo.
„Nechce sa mi veriť,“ krútila hlavou Nika.

 

„Čaj na Vianoce?“ začudovala sa Nika. „My pijeme čaj, len keď sme chorí. Alebo niekedy na raňajky hodím sáčok čaju do horúcej vody, ale môj malý mi to väčšinou nechce vypiť.“ „Má dobrý vkus,“ zasmiala sa Kira. „Prečo?“ zatvárila sa nechápavo Nika. „Dávam doňho dosť cukru a aj citrón. Mne chutí.“ „Ja viem. Mne čierny čaj s cukrom a citrónom veľmi pripomína detstvo. Spolu s bylinkovými čajmi sme ho doma často pili. Dokonca tiež sme požívali porciované čaje v nálevových sáčkoch. Bolo to v tej dobe veľmi moderné.“„Navštívili sme pred pár rokmi ostrov Sri Lanka práve vďaka čaju vo svete ešte stále známy ako Ceylon. Našim cieľom boli práve čajové plantáže a fabriky, v ktorých sa nazbieraný čaj spracovával. A musím povedať, že sa tam vyrábali naozaj vynikajúce čaje. Ale nad tým, čo sa plnilo do nálevových sáčkov svetových značiek sa smiali aj samotní producenti. Ale je to stále veľmi výhodný obchodný artikel. Predáva sa čaj najnižšej možnej kvality za vysokú cenu a úspešnosť predaja je postavená na nevyhnutnosti rýchleho životného tempa. Nevadí, že neviete, čo pijete, hlavne, že je to hneď a zaraz. Ak si chcete pripraviť naozaj dobrý čaj, musíte použiť niektorý zo sypaných druhov lístkových čajov. Sú neporovnateľne lepšie.“


„Ale ja na to nemám čas. A všetci ho tak pijú.“
„Všetci nie. Čajová kultúra u nás je už naozaj veľmi vysoká a mnoho ľudí už nechce byť len obeťou reklamy, ale hľadá v čaji nielen vlastnosti nápoja, ale i životný štýl. Nakoniec, príprava dobrého sypaného čaju nie je ani o minútu dlhšia. A ak použijete vhodnú kanvičku, alebo šáločku so sitkom, je pitie čaju veľmi príjemné a čas naopak získate. Nie stratíte. Nehovoriac o tom, že lístky čaju klesajú na dno a často ich netreba vôbec zlievať.“


„Ako môžem prípravou čaju čas získať?“ nedala sa Nika.
„A čo urobíte s časom, ktorý ušetríte rýchlym vypitím čaju?“
„Akože čo, nič. Ráno ledva dobehnem na autobus. Nieto ešte aby som sa piplala s prelievaním čaju.“
„Podľa mňa skôr veci, ktoré robíme narýchlo nám berú čas. Kus nášho života. Ľudia, ktorí dokážu pokojne sedieť nad miskou čaju, vnímať jeho vôňu, alebo sa len tak dívať na stromy vo vetre, čas získavajú. Netratia. Čas pre seba. Pre svoju dušu, pre pocit krásna. A často práve takéto okamihy majú v našom živote skutočný význam a spomíname na ne desiatky rokov. Preto pijeme svorne aj na Vianoce už tradične čaj.“


„A aký čaj pijete?“
„Vyberieme si vždy niektorý z dobrých druhov čajov. Máme veľmi radi napríklad himalájske čaje z Nepálu. Sú veľmi jemné a majú príjemnú chuť i vôňu. Akoby v nich bolo zakliate himalájske slnko a snáď aj kúsok neba nad vrcholkami skalných velikánov. Alebo Dračiu studňu. Najslávnejší čínsky zelený čaj. Prípadne niektorý z výborných japonských čajov. Napríklad Gyokuro. Rosu z diamantov. Väčšinou bývame inšpirovaný krajinou, z ktorej sme sa naposledy vrátili, pretože všade hľadáme dobré čaje a zaujímavé čajové receptúry. Ale naše deti dávajú jednoznačne prednosť vysokohorským čajom alebo šľahaným čajom s mliekom. Ja osobne mám veľmi rada žltozelený čaj Dung Ti, ktorý má výraznú kvetinovú vôňu a pritom sa do neho žiadne kvety nepridávajú.“

„Čaj na Vianoce?“ začudovala sa Nika. „My pijeme čaj, len keď sme chorí. Alebo niekedy na raňajky hodím sáčok čaju do horúcej vody, ale môj malý mi to väčšinou nechce vypiť.“ „Má dobrý vkus,“ zasmiala sa Kira. „Prečo?“ zatvárila sa nechápavo Nika. „Dávam doňho dosť cukru a aj citrón. Mne chutí.“ „Ja viem. Mne čierny čaj s cukrom a citrónom veľmi pripomína detstvo. Spolu s bylinkovými čajmi sme ho doma často pili. Dokonca tiež sme požívali porciované čaje v nálevových sáčkoch. Bolo to v tej dobe veľmi moderné.“
„Netušila som, že je čajov toľko druhov.“
„Je ich oveľa viac. Aj to je na čaji také príjemné, že temer každý deň môžete piť iný čaj z iného kúta sveta. Ak raz nájdete pôvab v miske dobrého čaju, je to vášeň na celý život.“
„Aj v Indii ste pili čaj?“ spýtala sa zvedavo Nika a uchlipla si z pohára so sladkým nemocničným čajom.
„V Indii? Tam sa pije čaj všade. Ponúkajú ho najmä pouliční predavači, ktorí ho na počkanie pripravujú na svojom vozíku vo veľkom hrnci. Zväčša to býva silný čierny čaj z nížin Assámu s mliekom a cukrom. Túto receptúru prebrali Indovia od Britov, ktorí svojho času Indiu kolonizovali a založili tu aj prvé čajové plantáže. V Dillí sme sa celkom spriatelili s malým chlapcom Alinom, ktorý v tieni stromov pred našim hotelom pripravoval čaj so svojím otcom. Pod starým čajníkom zapaľoval obrovský oheň, ktorý šľahal do výšky a tak vyzerala príprava čaju veľmi dramaticky. Keď sme prejavili o čaj záujem, napriek viditeľnej ceduľke informujúcej, koľko rupií čaj stojí, jeho otec nám od radosti cenu niekoľkonásobne zdvihol. Nejednali sme sa však, aj keď je to v Indii pravidlom. Dokonca sme mu nechali pár rupií navyše. Dopriali sme ich rodine ten malý prepych a potom sme sa už nechali unášať priam vášnivou a ukážkovou prípravou pouličného čaju, pri ktorej nám indickí čajoví majstri prezradili všelijaké fígle.“


„To ste pili každý deň?“
„Nie, pouličný čaj sme si dali iba raz a pravdupovediac, to ani veľmi neodporúčam, pretože pri tropických teplotách sa na ulici ťažko udrží hygiena a to má pre nás, vetché bledé bytosti často neblahé následky. Oveľa príjemnejšie je dať si dobrý čaj v reštaurácii, prípadne na návšteve indickej rodiny. Ale ešte jeden čaj nás tam veľmi oslovil. Bol to čaj s medom, citrónom a čerstvým zázvorom. Naozaj vynikajúca špecialita. Varíme ho i v našej čajovni.“

„Čaj na Vianoce?“ začudovala sa Nika. „My pijeme čaj, len keď sme chorí. Alebo niekedy na raňajky hodím sáčok čaju do horúcej vody, ale môj malý mi to väčšinou nechce vypiť.“ „Má dobrý vkus,“ zasmiala sa Kira. „Prečo?“ zatvárila sa nechápavo Nika. „Dávam doňho dosť cukru a aj citrón. Mne chutí.“ „Ja viem. Mne čierny čaj s cukrom a citrónom veľmi pripomína detstvo. Spolu s bylinkovými čajmi sme ho doma často pili. Dokonca tiež sme požívali porciované čaje v nálevových sáčkoch. Bolo to v tej dobe veľmi moderné.“
„Vy máte čajovňu?“ prekvapene sa spýtala Nika.
„Hej,“ prikývla Kira.
„Tak preto sa v čajoch tak dobre vyznáte,“ uznanlivo pokývala hlavou Nika.
„Čaje sú našou životnou láskou a vďačíme im za veľa príjemných chvíľ. V ďalekých krajinách, doma pod veľkou lipou i v našej čajovni. Čaj je nádherný nápoj. Je tak nekonečne jednoduchý a prázdny, až je všeobsažný. Nediktuje, ale zrkadlí. Zrkadlí ľudskú dušu. Nie je v ňom nič a predsa v miske čaju môžete nájsť celý vesmír. Nenadarmo už tisícročia inšpiruje vzdelancov a ľudí vnímavých,“ vyznala sa Kira.


„Nikdy by ma nenapadlo, že sa o čaji dá tak pekne hovoriť.“
„O čaji je vlastne ťažko rozprávať. Slovami sa nedá vyjadriť to, čo je na ňom také fascinujúce. Slová sú nástrojom rozumu a čaj si hľadá a nachádza cestu do ľudskej duše prostredníctvom pocitov, ktoré vynášajú na povrch neobyčajné vnútorné zážitky. Pre mňa je však rovnako príjemná aj samotná príprava čaju. Často je ešte mystickejšia ako jeho pitie. Je to hra živlov. Ohňa a vody. Jemného oparu vôní a hutnej hliny pretavenej do čajovej misky. Rada pripravujem čaj. Sú to pre mňa chvíle vnútornej čistoty a hlbokého pokoja, v ktorom sa rodí číra radosť. Proste to treba skúsiť.“
„Vaše rozprávanie je naozaj na hony vzdialené praktickosti čajových sáčkov...“
„Život nám poskytuje veľa drobných každodenných radostí. Veľa možností dosiahnuť pocity ozajstného šťastia. A ak využijeme len sem tam niečo z nich, zdá sa nám tu, na svete, hneď oveľa krajšie. A to aj vďaka miske dobrého čaju.“
 

ĎALŠIA KAPITOLA

Prihlásenie