Späť

14. NIKA

Počet zobrazení: 1114

vrátila celkom sama celé dva kroky od umývadla do postele. Sama si zapravila pyžamo a aj s chorou nohou, ktorú jej doteraz vždy museli vykladať, vhupla do postele a zakryla sa paplónom. Dokonca aj misu si vypýtala v správny čas. Sestričky užasli.Kirina nová spolubývajúca bola však iná. Keď nastúpila, prišla do izby so širokým úsmevom. Hneď sa pekne predstavila a podala Kire ruku.
„Ja som Nika,“ povedala.


Mala tak tridsať, veľmi husté čierne vlasy zachytené gumičkou do malého copu, plnoštíhlu ženskú postavu a priateľský zjav...

NIKA


Kirina nová spolubývajúca bola však iná. Keď nastúpila, prišla do izby so širokým úsmevom. Hneď sa pekne predstavila a podala Kire ruku.
„Ja som Nika,“ povedala.
Mala tak tridsať, veľmi husté čierne vlasy zachytené gumičkou do malého copu, plnoštíhlu ženskú postavu a priateľský zjav. Byť k okoliu príjemná a priateľská, vytvárať o sebe dobrý dojem, bolo zrejme jej hlavnou snahou a Kire sa zdalo, že ju to stojí dosť síl. Trpela častými bolesťami hlavy, nekonečnými migrénami a jej krvný tlak sa šplhal závratne vysoko. Začínali sa objavovať prvé alergie a teraz ešte aj tie kamene v obličkách.


„A v práci na nás stále tlačia. Je to hrozné. Z jednej strany vedenie, z druhej klienti,“ začala sa Kire spontánne zdôverovať. „Také ťažké obdobie som mala. Ja viem, že mám strašnú životosprávu, málo pijem a celý deň nejem nič, lebo behám a behám a potom večer jem zase strašne veľa. A už je to na mne vidieť,“ pohodila rukou pozdĺž svojej oblej postavy.

 

vrátila celkom sama celé dva kroky od umývadla do postele. Sama si zapravila pyžamo a aj s chorou nohou, ktorú jej doteraz vždy museli vykladať, vhupla do postele a zakryla sa paplónom. Dokonca aj misu si vypýtala v správny čas. Sestričky užasli.„Ja si myslím, že ženy sú pekné také, aké sú,“ povedala Kira. „A že by im nemali diktovať módni tvorcovia, ako majú vyzerať. Móda je predsa pre ženy a nie ženy pre módu. Každá z nás v určitom veku jednoducho priberie. Vidím to na všetkých mojich kamarátkach. Niektoré s tým bojujú, iné trpia. Trpia tým, že im chutí jesť. Absurdné. Mne sa veľmi páčili indické ženy,“ zaspomínala si Kira, „všetky boli také, aké ženy sú, keď sa stále nezaoberajú svojou postavou. Pekné. Také akurát.

 

Oproti európskym a americkým módnym trendom mali síce pár kíl navyše, ale v sárí boli jednoducho krásne. A obliekali sa naozaj s vkusom. Nemyslím teraz žobráčky, ale normálnu, najpočetnejšiu strednú triedu. Sárí nosili v jemných pastelových farbách, k nemu ladili aj svoje doplnky, náramky a bodku uprostred čela. Mali vláčne, uvoľnené pohyby, hlboký zmyselný pohľad a boli si plne vedomé, že sú ozdobou svojho muža a muži boli na ne zjavne veľmi hrdí. V sárí by chudé ani pekne nevyzerali. Pôsobili oveľa spokojnejšie a naplnenejšie, ako ktorákoľvek emancipovaná žena u nás. Mali svoje pevné miesto v živote a nemuseli oň stále bojovať. O postavenie, o zamestnanie, o peniaze, o postavu, o uznanie, o priazeň manžela...“ povedala Kira a dodala: „Závidela som im.“


„Ale ja som počula, že si ženy v Indii nemôžu vybrať samé partnera, ale že im ho nájdu rodičia,“ podložila si ruku pod hlavu Nika a lepšie sa prikryla paplónom.
„Áno, to je pravda, ale my sa na to dívame našimi očami a nie ich,“ povedala Kira a vzápätí stíchla, pretože sa v mysli vrátila späť do horúcej, prašnej, farebnej, ľudnatej, ale aj ľudskej Indie.

 

ĎALŠIA KAPITOLA
 

Prihlásenie