XISHUANGBANNA

ČAJOVÉ DNI - NITRA

Uložiť

Uložiť

Uložiť

DIVOKÉ ČAJOVNÍKY A KRÁĽ ČAJU

DIVOKÉ ČAJOVNÍKY A KRÁĽ ČAJU

© Magazín BONSAJ A ČAJ

DOMOVINA STARÝCH ČAJOVNÍKOV
Čajovník čínsky (Camellia sinensis) a ďalšie druhy čajovníkov nie sú od prírody nízkymi kríčkami, aké poznáme z fotografií čajových plantáží. Divoko rastúce čajovníky sú vysoké lesné stromy, ktoré sa vyvinuli ešte v predglaciálnych dobách. Pôvodne rástli aj tu, v rozľahlých subtropických pralesoch tiahnúcich sa od rieky Mekong k mohutnej Brahmaputre.

Táto krajina starých čajových stromov, je zvláštnym kúskom sveta, kde sa stretajú svojrázne ázijské kultúry v celej svojej pestrosti a rozmanitosti. Čína, Mjanmarsko (Barma), Laos, Vietnam a Thajsko sa tu dotýkajú temer v jednom bode. V horských dedinách na malom území v tesnom susedstve žijú desiatky rôznorodých etník. Už dávno pred naším letopočtom v hlbokých lesoch títo prostí ľudia spoznávali čajové stromy a začínali využívať liečivé vlastnosti čaju. Po stáročia chodili zberať výhonky čajovníkov do džungle, neskôr s počiatkami obrábania pôdy si ich sadili do blízkosti svojich obydlí, aby liečivú silu stromov mohli využívať čo najlepšie. A tak i dnes rastú staré, 300 až 900-ročné čajovníky priamo pri domoch v malých horských dedinkách na juhu čínskej provincie Jün-nan.

ČAJ V BODE ALFA
Staré čínske auto, ktoré nás vyviezlo kúsok nad horskú dedinku Huo Song, zostalo stáť pred vodou zaliatym úsekom lesnej cesty a my sme pokračovali ďalej peši smerom hlbšie do džungle. Výhľady na nové rozľahlé čajové plantáže vysadené na Veľkej čiernej hore nazývanej Bada zakryl hustý porast starého pralesa a priestor za nami sa pomaly uzavrel. Práve tu, v pralesoch na hranici Mjanmarska a južnej Číny, sa začala písať história čaju. Tu, v bode alfa, rástli a ešte stále rastú divoké čajovníky, statné tisícročné stromy. A my sme putovali k najstaršiemu z nich.

PUTOVANIE ZA KRÁĽOM ČAJU
Kráľ čaju, Ča Šu Wang je najstarším čajovníkom na svete. Patrí k starému divokému druhu Camellia taliensis. Rastie celkom nenápadne v džungli vo výške 2000 m, má úctyhodných 1700 rokov a je to neuveriteľne krásny strom. Aby sme sa ho mohli dotknúť, museli sme v subtropickej džungli nájsť ten správny chodníček, ktorý k nemu viedol pomedzi mohutné stromy a bujnú vegetáciu a nakoniec ešte preliezť plot z ostnatého drôtu, ktorým Číňania vzácny strom obohnali. Hladká, takmer biela kôra prastarého čajovníka bola rozohriata slnkom predierajúcim sa cez hustú spleť okolitých stromov.

Bol začiatok novembra a Kráľ čaju práve bohato kvitol. Mnoho bielo-žltých kvetov ležalo popadaných na machu pri jeho statnom kmeni. Boli obrovské. Staručký kráľ oplýval neuveriteľným pôvabom a hutnou energiou. Hladká biela kôra, žiarivé listy, stovky obrovských nežných kvietkov. Z jeho pôvodných piatich kmeňov zostali len štyri a tie rástli vo dvojiciach. Prikláňali sa k sebe, akoby sa navzájom objímali. Kedysi mal tento najstarší čajovník sveta 32 m a bol rovnako vysoký ako porast okolitej horskej džungle, no v roku 1967 sa vo veternej búrke zlomil na polovicu a dnes dosahuje výšku necelých 15 m. To mu však na pôvabe neuberá. Pri úzkom chodníčku, ktorý okolo slávneho stromu vedie, milovníci čaju postavili malý altánok, kde si môžu pútnici oddýchnuť, alebo si na ohnisku uvariť čaj tešiac sa pohľadom na žiarivý, mystický čajový strom.

ŠIŠUANGBANNA
Oblasť výskytu starých čajových stromov na území Číny, ktorá sa zapísala výrazne do histórie čajovej kultúry sa nazýva Šišuangbanna. Nachádza sa v najjužnejšom cípe čínskej provincie Jün-nan a je naozaj unikátna. Na malom území okolo rieky Mekong, ktorú tu v Číne nazývajú Lancang, nájdete mnoho svojráznych etník.

Domorodí obyvatelia Šišuangbanny listy z čajových stromov najprv trhali priamo v džungli a čerstvé ich varili v dutých bambusoch. Neskôr si ich začali sušiť na slnku alebo nad ohňom. Horské etniká tu dlho žili pomerne izolovane, pretože prístupové cesty do horských dediniek sú ešte aj dnes veľmi ťažko zjazdné. Prvé čajovníky začali sadiť okolo svojich domov už v starom období Troch kráľovstiev (220–280). Nazývali ich Ta-jie, Veľký list. Boli to veľkolisté formy s vysokým obsahom horčín v listoch a purpurovo sfarbenými mladými výhonkami. Takéto divoké čajovníky i dnes rastú v horských dedinách i na okrajoch džungle.

Zber čaju z vysokých stromov sa stal v priebehu storočí skutočným umením. Domorodci najprv osekávali celé vetvy, ale neskôr sa naučili výborne liezť po stromoch a zručne zberať čaj aj z mladých konárikov. Miesta na konároch rastúcich dohora, kam pravidelne stúpali sa častým používaním vyrovnali, rozšírili a vytvorili akési fajky, dokumentujúce spôsob zberu čaju v jednotlivých rodinách.

PRVÉ ČAJOVÉ KOLÁČE
Obľuba čaju, ktorí na začiatku čajovej éry poznali ľudia z horských dedín južnej Číny, kde sa čajovníky prirodzene vyskytovali priamo v džungli sa postupne rástla a šírila sa do celej Číny. Prispeli k tomu aj ďalšie produkčné oblasti ležiace bližšie k čínskemu cisárskemu dvoru. V provincii Fu-ťien ležiacej na východe Číny počas vlády dynastie Tchang začali lístky čaju spracovávať dovtedy nezvyklým spôsobom. Lisovali ich do placiek, sušili v polotieni a potom na slnku, pokým nenadobudli červenkastú farbu. Tak sa dali dlhšie skladovať a stačilo si z nich po kúskoch odlamovať a variť s voňavým korením.

Keďže záujem o čaj sa zvyšoval, bolo potrebné transportovať ho na väčšie vzdialenosti. A tak sa praktická metóda lisovania čaju do tvaru malých placiek a čajových koláčov rozšírila z provincie Fu-ťien i do ostatných oblastí Číny a významne sa uplatnila v Šišuangbanne a v okolí mesta Puer. Čajové lístky sa lisovaním pod tlakom krúžiacich okrúhlych kameňov zhutňovali do tvaru plochých čajových koláčov. Tie oproti klasickému sypanému čaju mali niekoľko predností. Pri transporte na veľké vzdialenosti na chrbtoch zvierat nezaberali taký veľký objem ako vrecia sypaného čaju. Navyše lisované čajové koláče zreli rokmi do kvality a nestarli tak rýchlo ako sypaný čaj. To otvorilo nové možnosti obchodu s čajom. O silné čaje z veľkolistých čajovníkov mali záujem predovšetkým Tibeťania ochotní za ne dobre zaplatiť. A tak sa v Šišuangbanne začali vysádzať prvé čajové záhrady a kultivovať staré čajové stromy.

LISTY STARÝCH ČAJOVÍKOV
Hoci pôvodné čajovníky sú veľkolisté, nájdu sa medzi starými čajovými stromami i formy s malými a strednými listami. Odlišujú sa viacerými morfologickými vlastnosťami.

Veľkolisté čajovníky majú mäkké listy a ich mladučké výhonky majú typickú červeno-purpurovú farbu. Na rozdiel od nich, drobnolisté stromy sú typické malými, tvrdými kožovitými listami, ktoré sa ťažko zberajú. Preto sa z veľkolistých čajovníkov pri zbere odštipujú výhonky, ktoré tvorí jeden púčik a 2-3 mladé listy. Z malolistých čajovníkov sa zberajú len púčiky a jeden list.
Svetoví vedci a odborníci zaoberajúci sa čajom, vidia v divokých druhoch čajovníkov vysoký potenciál, najmä kvôli ich jedinečným zdravotným účinkom. Tvrdia, že budúci vývoj čajovej kultúry vo svete sa bude uberať práve týmto smerom, späť ku stáročným čajovým stromom rastúcim v čínskej subtropickej džungli.

Podľa tradičnej čínskej medicíny majú divoké čajovníky, ktorých listy sa lisujú do placiek nazývaných čajové koláče aktívny charakter jang. Dodávajú energiu a teplo žalúdku a slezine, pozitívne vplývajú na celý tráviaci systém, zvyšujú látkovú výmenu a tým znižujú hladinu tukov v krvi. Z pečene pomáhajú odvádzať toxické látky, zlepšujú imunitu a pôsobia preventívne proti infekčným chorobám. Už v dávnej minulosti sa veľmi účinne používali na očistu tela a redukciu telesnej hmotnosti. Odporúčame vyskúšať!

XISHUANGBANNA

© Magazín BONSAJ A ČAJ 

 Autori textu a fotografií:

RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí a archív.
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj. Magazín si môžete zakúpiť online, alebo priamo v Čajovni dobrých ľudí, Pri synagóge 3 (pešia zóna), Nitra

Prihlásenie