Slovákova najobľúbenejšia šálka čaju

01.02.2010, 15:36, Alenka Ondejčíková

Rozhovor

Aleny a Vladimír Ondejčíkových

pre časopis Instore II.

na tému: 

Slovákova najobľúbenejšia šálka čaju

1. Ako by ste popísali typickú najobľúbenejšiu Slovákovu šálku čaju? (z hľadiska druhu čaju, miesta, času, kultúry pitia...)

Čajová kultúra na Slovensku nemá ešte dlhú tradíciu a je momentálne v štádiu dynamického rozvoja. V krátkych časových intervaloch k nám prenikajú nové informácie a trendy zo sveta čaju a my Slováci sa s nimi pomerne rýchlo stotožňujeme. Záleží od toho, ktorá časť krivky rozvoja čajovej kultúry a obchodu konkrétnych spotrebiteľov najviac oslovila. Tu sa veľmi prejavuje regionálnosť a aj stupeň vzdelanosti. Ak by ste sa opýtali na typickú šálku čaju Angličanov, odpoveď by bola jednoznačná – konzervatívna zmes čiernych čajov s mliekom. Rovnaké to je aj v ďalších krajinách, kde je tradícia pitia čaju (myslím tým aj bylinné nápoje) dlhodobá. V Peru by to bola šálka koky, ktorá pomáha vyrovnávať sa s nadmorskou výškou, v Argentíne maté, nálev z cezmíny paraguajskej, na japonskom vyhráva momentálne studený zelený čaj v malých plastových fľaškách... Ale na Slovensku? Ešte sa nevykryštalizovala jednoznačná odpoveď. Keďže okrem byliniek, ktoré vždy niekto z rodiny nasušil pre všetkých príbuzných, dlhú dobu sme toho na výber veľa nemali. Teda celkom nič. A teraz v krátkom časovom úseku naraz prenikli na Slovensko mnohé tradičné i novodobé trendy a čaje rôznych kvalít a úrovní prakticky zo všetkých významných pestovateľských oblastí sveta. Preto Slováci majú niekoľko svojich šálok čaju.

Širokú obľubu majú voňavé ovocné čaje a ich kombinácie s juhoafrickým čajom rooibos, ktorý sa rýchlo a pevne etabloval na Slovenskom trhu. To je ten opatrnejší variant.
Ľudia, ktorý to so zdravým životným štýlom myslia vážnejšie, sa hľadajú v rôznych druhoch zelených čajov privezených najmä z Japonska a z Číny.
 

Na Slovensku silne zarezonoval i pojem biely čaj, ktorý má špecifické zdravotné účinky a je radený na najvyššiu priečku medzi čajmi.
Vďaka problémom s cholesterolom a rozšírenej predstave o potrebe redukcie telesných tukov je typickou dennou šálkou čaju (najmä pre mnohé ženy) tmavý, postupne fermentovaný a zrejúci čínsky čaj pchu-er, ktorý je typický svojou osobitou zemitou chuťou.

Slepou uličkou v čajovej kultúre u nás i v okolitých európskych krajinách sa stáva veľmi rozšírené používanie papierových porciovaných nálevových vreciek, ktoré obsahujú čaj najnižšej kvality. Stále viac spotrebiteľov sa obracia k používaniu oveľa kvalitnejších sypaných listových čajov. Pre tých, ktorí od pohodlného namočenia čajového vrecka do horúcej vody nevedia ustúpiť prichádza na Slovensko nový trend, priestorové pyramidálne vrecká, ktoré už neobsahujú čajovú drť, ale čajové lístky lepšej kvality.
Slováci pijú čaje najviac dopoludnia v práci. Ak si doprajú popoludňajší čaj je to väčšinou doma s rodinou alebo v čajovniach.

2. V akých najviditeľnejších rozdieloch sa odlišuje výber a kultúra pitia čaju u nás v porovnaní s inými krajinami?

Myslím, že u nás na Slovensku sme na tom s čajovou kultúrou pomerne dobre. Po dlhom informačnom vákuu sme boli ochotní rýchlo nasať veľa nových poznatkov nielen o zdravotných účinkoch, ale aj o kultúre pitia čaju. Rýchly prísun informácií a dovoz veľmi rôznorodých čajových druhov, prináša svoje ovocie. Ešte po roku 1989 veľká časť slovenskej populácie sa len dozvedala, že okrem čierneho čaju existuje ešte aj zelený čaj. Dnes sa rozoznávajú jednotlivé čaje podľa plantáží a času ich zberu. Oproti vyspelým európskym krajinám, ktoré vždy mali prístup k rôznym druhom čajov a záujem o ne je v súčasnosti stále rovnako priemerný, na Slovensku je stúpajúca úroveň poznatkov a záujmu o čaje. V Európe dominuje najmä predaj čajov strednej a mierne nižšej triedy, aké sú typické pre v obchodné siete a obchodné domy.

Nositeľmi čajovej kultúry na Slovensku sú čajovne, ktorých majiteľmi sú väčšinou nadšenci ochotní trpezlivo šíriť nové poznatky a čaje ďalej, bez ohľadu na vlastný zisk, čo pre západný svet typické nie je. Negatívnou črtou však zostáva fakt, že čaj, predovšetkým posedenie pri čaji v čajovniach je hlboko pod reálnou hladinou zisku. Vo všetkých ostatných krajinách vrátane Česka, je cena kanvičky čaju ponúkanej v čajovni podstatne vyššia. To vytvára nepriaznivé prostredie pre existenciu čajovní napriek tomu, že momentálne je čajový boom na svojom vrchole.

3. Aké typy čajov, a na ktorých miestach nákupu zvyčajne uprednostňujú kúpu čajov ich vyznávači pochádzajúci zo Slovenska?

Je zaujímavé, že od príchodu krízy sa výrazne zvýšil záujem o špičkové čajové druhy a rarity. Napríklad ak Čajovňa dobrých ľudí privezie várku čerstvých japonských čajov, najkvalitnejšie a samozrejme i najdrahšie z nich sa predajú prakticky obratom. Naopak záujem o lacné čaje v čajovni veľmi poklesol. Populácia sa vyšpecifikovala nielen podľa príjmov ( solventnejší ľudia si doprajú špičkový čaj a ľudia, ktorí prišli o svoje príjmy prestali kupovať aj lacné veci), ale aj podľa toho, že trh zaplavený lacnými brakmi už nie je atraktívny a najmä dôveryhodný. Preto aj ľudia s nižšími príjmami uprednostnia kvôli zdravotným účinkom čaje vyššej triedy pred nehodnovernými lacnými náhradkami.
Čaje ľudia kupujú čím ďalej, tým viac na miestach, ktorým dôverujú. Keďže v sieti obchodných domov sa nedajú získať čaje vyšších tried, novinky a rarity, obracajú sa často na čajovne a v poslednom čase aj na internetové obchody, ktoré im vedia poskytnúť vysokú kvalitu za slušnú cenu.

Začína viac dbať aj na to, odkiaľ a akým spôsobom sa tovar, predovšetkým čaj a káva, k spotrebiteľovi dostáva. Extrémne nízke ceny týchto komodít v obchodných domoch a reťazcoch sa často dosahujú neférovými a vykorisťovateľskými výkupnými cenami čaju a kávy od ich pestovateľov. Vo svete vzniklo niekoľko hnutí, ktoré upozorňujú na tento jav a preto je čoraz viac spotrebiteľov ochotných zaplatiť férovú cenu, ktorá dovolí slušne žiť i pestovateľom v treťom svete. Preto je dôležité poznať svojich obchodníkov a dôverovať im. Napríklad himalájsky čaj privážame na Slovensko z východných oblastí Nepálu, ktoré ležia mimo hlavných trás a nežijú z turistického ruchu. Pestovanie čaju je v Nepále pomerne mladým odvetvím, ktoré výrazne pomáha tamojším obyvateľom prežiť a žiť na lepšej úrovni. To dáva nielen dobrý pocit, ale tento férový prístup a pocit spolupatričnosti ľudí na dvoch stranách zemegule spojených láskou k čaju sa stávajú súčasťou modernej čajovej kultúry.

RNDr. Alena Ondejčíková
RNDr. Vladimír Ondejčík
Čajovňa dobrých ľudí, Nitra