VILCACORA - UŇA DE GATO - Prírodný liek z pralesov Amazónie

POZORUHODNÁ LIANA
Vilcacora rastie na území celej Amazónie a vyskytuje sa z nej asi 60 druhov. Z hľadiska liečivých účinkov sú kľúčové dva: Uncaria quianensis a Uncaria tomentosa. Kým Uncaria quianensis rastie v nížinách v povodí Amazonky, Uncaria tomentosa, ktorá je z hľadiska liečivých účinkov najznámejšia a najpoužívanejšia, rastie v dažďových pralesoch Peru na horských stráňach a to prevažne vo výške 800 až 2400 metrov. Ide o drevnatú rastlinu - lianu, ktorá dosahuje výšku až 30 metrov i viac.

Jej výhonky rastú pomaly, do konečnej dĺžky narastú asi za 10 rokov. K príprave liečivých prípravkov sa zbiera iba kôra, aby nedošlo k poškodeniu koreňov a zabezpečilo sa ďalšie množenie rastliny. Vláda Peru v dôsledku obrovského dopytu po tejto surovine určila termíny a množstvo zberu, aby zabránila vyčerpaniu zásob tejto cennej rastliny. (Dovolená je ťažba okolo 300 ton ročne.)

LEGENDA O VILCACORE
O prvopočiatkoch liečebného využívania Vilcacory existuje viacero legiend. Jedna z nich sa týka prvého človeka (Adama) indiánskeho kmeňa Ashanikov - Tasunricha. Ten pri love v pralese stretol pumu a posťažoval sa jej, že ho bolí brucho. Puma zoškrabala trochu kôry z liany a kázala Tasuronchovi dať si ju pod jazyk. Ten poslúchol a bolesti brucha ustúpili.



Ďalšie zviera - hlodavec kapabir mu zubami zoškrabal hrdzavý prášok z liany, Tasurincha ho rozpustil vo vode a vypil a ustúpili mu bolesti hlavy.

Tapír mu zasa poradil, aby si na rany prikladal kúsky kôry z liany, a opäť to pomohlo. Od zvierat sa Tasunricha dozvedel, že vo všetkých troch prípadoch pomoc pochádzala od rastliny Uňa de gato.

Tak praotec Ashenikov zistil, že túto vzácnu rastlinu možno používať pri liečení rôznych zdravotných neduhov.

PRÍPAD DONA LUISA
V modernej dobe k jedným z prvých popísaných nezvyčajných liečivých účinkov Vilcacory je prípad Dona Luisa. U tohto 80-ročného peruánskeho plantážnika lekári v 60-tych rokoch 20.storočia konštatovali posledné štádium rakoviny pľúc a ťažké reumatické ochorenia. Jeden z jeho synov sa odmietol zmieriť s osudom, s ortieľom smrti otca, a o pomoc požiadal miestnu šamanku. Tá po šiestich mesiacoch podávania odvaru z Vilcacory dosiahla vyliečenie a pán Luis sa v dobrej kondícii dožil 90- tich rokov.



PÁTER SZELIGA
Zvesti o úspešnom použití liečivých prípravkov z Vilcacory sa pred niekoľkými desaťročiami postupne začali dostávať z Peru do celého sveta. Veľkú zásluhu na tom má aj páter Szeliga a jeho krajania. Hoci tento poľský misionár nie je lekárom, niektorí ho označujú za jedného z najúspešnejších lekárov či liečiteľov na svete.

On totiž prípravkami z Vilcacory, ale aj z iných liečivých rastlín z peruánskeho pralesa vyliečil veľké množstvo ľudí s rôznymi chorobami vrátane zhubných nádorov aj AIDS.

O skúsenostiach pátra Szeliga sa môžeme dočítať v knihe Gregorz Rybinski a Roman Warzsenski: Vilcacora léči rakovinu, vydanej v roku 2000 vydavateľstvom Tower Press CZ, Jablonec nad Nisou.



V RUKÁCH VEDY
Jedným z prvých vedcov, ktorý sa začal seriózne zaoberať výskumom liečivých rastlín, bol rakúsky lekár Klaus Keplinger. Najskôr získal pozitívne skúsenosti s liečením vírusových ochorení u zvierat, neskôr aj u ľudí. V roku 1987 začal s úspechom podávať prípravky z Vilcacory pacientom s AIDS a v roku 1990 získal patent na izoláciu zložiek z Uňa de gato.

V dnešnej dobe sa výskumu liečebných účinkov prípravkov z Vilcacory venuje množstvo vedeckých a lekárskych centier v mnohých krajinách - okrem Peru, Rakúska a Poľska napr. aj v Nemecku, Anglicku, Maďarsku, Taliansku, Švajčiarsku. Veľmi významnou inštitúciou v tomto smere je Centrum andskej medicíny, Andean Medicine Centre v Londýne.



ZDRAVOTNÉ ÚČINKY
O veľkom záujme odbornej verejnosti o lianu Uncaria tomentosa svedčí okrem iného aj skutočnosť, že v roku 1994 sa v Ženeve pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie WHO konala medzinárodná konferencia venovaná výlučne tejto rastline. Účastníci konferencie konštatovali, že od objavenia chinínu žiadna iná rastlina z Južnej Ameriky nevyvolala toľko pozornosti a záujmu odborníkov zo sveta vedy.

Vedecké výskumy a klinické štúdie potvrdili množstvo pozitívnych či liečebných účinkov Vilcacory. Medzi nimi na prvom mieste treba uviesť pozitívny vplyv na imunitný systém. To je jedným z vysvetlení pozitívnych výsledkov získaných pri liečení rôznych infekčných ochorení. Významným je zistenie, že ide nielen o rôzne bakteriálne infekcie, ale aj o ochorenia vyvolané plesňami (napr. kandidózy), parazitmi, ale hlavne rôznymi vírusmi. Obzvlášť povzbudivé v tomto ohľade sú výsledky, získané u pacientov s AIDS. Rovnako ako protiinfekčná je dôležitá aj protinádorová imunita.



ÚČINNÁ PROTI NÁDOROM
Aj v boji proti obávaným nádorovým chorobám sa Vilcacora osvedčila. V tejto súvislosti treba poznamenať, že moderná liečba nádorových ochorení, ktorá je založená hlavne na troch pilieroch: operácia, chemoterapia a rádioterapia, je na Slovensku úspešná v priemere na 35%, pričom ani na špičkových pracoviskách vo svete nepresahuje 50%.

Naproti tomu napr. v jednej štúdii v Rusku v skupine 1300 chorých v štvrtom (poslednom) štádiu zhubných nádorových ochorení (rakoviny krčka maternice, prsníka, vaječníkov, žalúdka, leukémie) až 40% pacientov, liečených Vilcacorou, prežívalo 5 rokov, čo pri modernej konvenčnej liečbe býva iba zlomok percenta.

Pozoruhodné sú napr. aj výsledky prof. H. Oswalda, ktorý okrem iného u 78% pacientov s mozgovým nádorom po roku liečby Vilcacorou zistil, že nádory zanikli.



POMÁHA FAJČIAROM
Zaujímavé sú aj skúsenosti s antimutagénnym účinkom Vilcacory. (Mutagenita znamená schopnosť vytvárať mutácie, ktoré môžu viesť k vzniku nádorov.) V tejto súvislosti je pozoruhodná informácia z 38. čísla časopisu Journal of Ethnopharmacy z roku 1993. Zistilo sa, že moč nefajčiarov nevykazuje mutagénnu aktivitu, pričom moč fajčiarov áno. Po aplikácii prípravku z Vilcacory mutagénna aktivita v moči fajčiarov výrazne klesla. Z tohto prakticky vyplýva, že je vhodné Vilcacoru užívať aj preventívne.

Významné sú aj zistenia protizápalových účinkov Vilcacory, napr. pri zápaloch kĺbov či zápaloch čriev (napr. známej Crohnovej chorobe), atď.

Prípravky z Vilcacory sa však osvedčili aj pri celom rade ďalších ochorení či chorobných stavov, napr. pri cukrovke, vysokom krvnom tlaku, vrede žalúdka a dvanástnika, pri alergiách, depresii, trombózach, pri chronickom únavnom syndróme, pri poruchách menštruácie, atď.



VZÁCNE ALKALOIDY
Na základe chemických rozborov Vilcacory sa predpokladá, že za svoje vynikajúce účinky vďačí najmä alkaloidom, z ktorých šesť je pomerne zriedkavých, polyfenolom, aminoglykozidom, terpénom, atď. Čo je však dôležité, vo viacerých renomovaných laboratóriách sa zistilo, že peruánska Vilcacora neobsahuje jedovaté látky, a ak sa rešpektujú určité kontraindikácie (t.j. nevhodnosť či riziko užívania), nemá ani negatívne vedľajšie účinky.

KONTRAINDIKÁCIE
Podľa niektorých literárnych zdrojov prípravky z Vilcacory nemajú užívať ľudia, ktorí absolvovali alebo sú kandidátmi transplantácie orgánov (vrátane transplantácie kostnej drene), deti do 3 rokov, kojace matky, tehotné ženy (pre možné riziko potratu), ďalej hemofylici a ľudia užívajúci inzulín alebo inú hormonálnu liečbu. Podľa niektorých údajov za kontraindikáciu užívania Vilcacory možno považovať aj autoimúnne ochorenia, t.j. chorobné stavy, keď sa tvoria protilátky proti vlastným tkanivám (sclerosis multiplex, roztrúsenú sklerózu) a tuberkulózu.



PORAĎTE SA S ODBORNÍKMI
V tejto súvislosti by sme si však mali uvedomiť, že pri liečbe každej choroby treba v každom prípade postupovať individuálne. Preto je rozumné, najmä pri závažných zdravotných problémoch, poradiť sa s odborníkom, a v prípade prírodných produktov najlepšie s lekárom, ktorý má vzdelanie a skúsenosti v oblasti naturálnej medicíny.


© Magazín BONSAJ A ČAJ
MUDr. Štefan Košlík,CSc.
primár Oddelenia naturálnej medicíny a liečebnej výživy
Fakultnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 5