Späť

Prvá cesta do Kathmandu

Počet zobrazení: 2079

Prvá cesta do Kathmandu

Krajina mojich snov
„Mohli by sme dostať miesta pri okne na ľavej strane lietadla, prosím?“ snažila som sa so širokým úsmevom zaujať vážneho a veľmi dôležito sa tváriaceho zamestnanca indickej leteckej spoločnosti, ktorý nám preberal batožinu a prideľoval miesta v lietadle. Káthmandu. Už roky hoci len pri pomyslení si tohto tajomného slova som pocítila tam kdesi hlboko vo vnútri hrude príjemné teplo. Káthmandu. Toto mesto pod Himalájami bolo zrazu tak blízko. Stačilo vzniesť sa vysoko nad rušné ulice a chrámy indického Dillí, veľkým oblúkom podletieť Himaláje a pristáť v Káthamandu.

Silné motory a krídla lietadla rozvírili horúci vzduch presýtený typickou indickou všadeprítomnou vôňou korenín, ovocia, vonných tyčiniek, kravských výkalov a ľudského potu a my sme leteli do Káthmandu. Tešili sme sa na chladnejšiu klímu, nepálske chrámy a himalájske čaje a vzduch presýtený prítomnosťou osemtisícových kamenných obrov strážiacich pokoj tejto planéty. Hoci sme vzlietli do náručia slnkom presýteného vzduchu, čím sme sa viac blížili k Himalájam, tým sa okolo nás sťahovali stále hustejšie mraky ustupujúceho monzúnu.

Zbavení očakávaní
Naše ťažko vybojované miesta pri okne na ľavej strane lietadla, z ktorých najlepšie vidieť monumentálny horský masív, nám veľa nepomohli a spolu s ostatnými cestujúcimi sme nemo hľadeli do neprívetivej ťažkej hmly, presekávanej hustým dažďom a poryvmi prudkého vetra. Lietadlo ťažko hučalo a hlboko podpadávalo v nečakaných turbulenciách, takže sme museli krátko pred pristátím opäť prudko naberať výšku, aby sme nadleteli tmavozelený kopec pokrytý terasovitými políčkami. Na zmierenie živlov som sľúbila nebu, že sa vzdávam akýchkoľvek pôžitkov, ktoré som si od návštevy Nepálu sľubovala, dokonca i možnosti vidieť skalisté končiare Himalájí na vlastné oči. Ponúkla som ich na výmenu za bezpečné pristátie. Uličkami Káthmandu som sa potom túlala s hlbokou pokorou v srdci, bez snahy naplniť si svoje predstavy a ideály a vnímala som toto mesto také ako sa mi samo ponúklo.

Thamel a tibetský čaj
Strechu nad hlavou sme našli tak, ako asi väčšina návštevníkov Káthmadnu, v známej obchodno – turistickej štvrti Thamel plnej pestrých obchodíkov, cestovných kancelárií a malých hotelov. Náš hotel patril sympatickým Tibeťanom, ktorí tu našli svoj nový domov spolu s mnohými ďalšími krajanmi. Celá naša štvrť bola vlastne tibetská. Často sme sedávali v malinkej tibetskej kaviarni a objednávali sme si čapati, čapati a potom zasa čapati. Hoci tieto jednoduché placky neboli zrovna tibetskou špecialitou, veľmi dobre nám padla ich jednoduchosť po hýrivej indickej kuchyni, ktorú sme si dopriali pred príletom do Nepálu. Čo sme si však naozaj neodpustili, bol pravý tibetský slaný čaj s jačím maslom. Požiadali sme mladých Tibeťanov, aby nám ho pripravili klasickým spôsobom a dokonca sme sa im votreli do kuchynky, aby sme získali presnú receptúru pre našu Čajovňu dobrých ľudí. Bolo pre nás veľkým zážitkom sledovať tento zaujímavý rituál a potom napäto čakať na jeho výsledok.

Prvý dúšok bol naozaj zvláštny. Nečakaná chuť čaju preletela telom ako elektrický náboj a vyšla končekmi prstov von. Naozaj nezvyčajné. Prvý nepríjemný pocit bol iba výsledkom nášho očakávania a určitej obrannej bariéry pred neznámou chuťou, ktorú si človek automaticky vytvorí. Po chvíli sme sa zabraní do rozhovoru pristihli, ako si voľne popíjame čaj a nebrániac sa jeho zvláštnej chuti, zdal sa nám zrazu celkom chutný. Ba až veľmi chutný. No a tak sme si túto skúsenosť a recept na pravý tibetský čaj priniesli so sebou domov. A ak sa raz zatúlate do nitrianskej Čajovne dobrých ľudí, radi Vám ho pripravíme tak, ako ho dvaja mladí Tibeťania v podvečernom Káthmandu pripravili nám.

Om mani padme hum
Ráno nás budieval hlas tibetského zvončeka, ktorým mladá gazdinka z domu odnaproti zvonila na všetky svetové strany, pričom nahlas odriekala mantru a kŕmila vtákov, ktorí sa na pravidelnú rannú hostinu nedočkavo zlietali. Bol to príjemný začiatok dňa.
Uličky Káthmandu sú plné malých i veľkých chrámov, posvätných sôch, oltárov, dagob a modlitebných mlynčekov. Celé mesto pôsobí veľmi uvoľňujúco a hlboko duchovne, hoci časy jeho najväčšej krásy a slávy už pominuli. Snáď odvšadiaľ zie hudba a večné „Óm mani padme hum“ ospevujúce „Klenot v lotosovom kvete“ a rezonujúce v myšlienke „Nech sú všetky bytosti šťastné!“ Táto nádherná mantra plní vzduch, ústa i duše ľudí a radosťou a pokojom. Je napísaná na modlitebných mlynčekoch, zástavkách vo vetre, na priečeliach chrámov, na thankách - ručne maľovaných nepálskych mandalách a najmä v srdciach ľudí. Nech vykročíte kamkoľvek, všade je s vami, i vo vás. „Óm mani padme hum.“ Vietor, mraky vychádzajúce slnko i hory za obzorom plynú v rytme „Óm mani padme hum.“ Je to vibrácia tohoto miesta na streche sveta.


Alena a Vladimír Ondejčíkoví

Predvoľby súkromia
Cookies používame na zlepšenie vašej návštevy tejto webovej stránky, analýzu jej výkonnosti a zhromažďovanie údajov o jej používaní. Na tento účel môžeme použiť nástroje a služby tretích strán a zhromaždené údaje sa môžu preniesť k partnerom v EÚ, USA alebo iných krajinách. Kliknutím na „Prijať všetky cookies“ vyjadrujete svoj súhlas s týmto spracovaním. Nižšie môžete nájsť podrobné informácie alebo upraviť svoje preferencie.

Zásady ochrany osobných údajov

Ukázať podrobnosti

Prihlásenie