Späť

O zvedavých očiach...

Počet zobrazení: 1268

O zvedavých očiach...

Milí priatelia,
     keď sme boli ešte malé deti, dívali sme sa na svet veľkými zvedavými očami.

     Na ten nádherný, pestrofarebný svet plný rozprávok, tajomných záhad a skrytých dejov. A pýtali sme sa: Prečo?
Prečo na jar kvitnú ako prvé biele, fialové a potom modré kvety a prečo sa jeseň halí do teplých farieb? Prečo majú svrčky poľné na silných zadných nohách červené škvrny a prečo niektoré motýle vyzerajú celkom ako sršeň? Prečo sa dúha zjaví po daždi na celom nebi, keď každá kvapka rozbije slnečné svetlo na úplné spektrum farieb? Prečo práve na Svätojánsku noc sa otvárajú poklady ukryté v zemi a babičky v podhorských dedinách vešajú do okien dreveníc halúzky lipy? Prečo?

     Teraz sme už veľkí a stále sa dívame na svet okolo nás. A vidíme aj veci, ktoré sme ako deti nevnímali a opäť sa pýtame: Prečo?

     Prečo tak veľa detí trpí alergiami a astmami? Prečo mnohí partneri, aj keď sú obaja skvelí ľudia, po čase už nedokážu spolu žiť?

     Kam sa v obrovskom informačnom tlaku vytráca jemné chvenie našich duší? Kde sú naše drobné milé, šťastné chvíľky, malé rituály, sny a všetky tie pekné veci, ktoré sme vždy milovali...

     Prečo sa človek medzi ľuďmi cíti tak veľmi sám?

     A prečo, akoby šibnutím čarovného prútika, dokážu vymiznúť aj tie najhoršie choroby, ak človek vo svojej duši nastolí harmóniu a mier?

     Je príjemné a nekonečne pôvabné mať zasa na chvíľu dušu dieťaťa, zvedavé oči a srdce plné romantiky. Zapáliť si sviečku, uvariť dobrý voňavý čaj a nič. Nič viac.

     Tá chvíľa príde sama. Nemusíme ju plánovať ani očakávať. Len pocítime, že nám je dobre. Naozaj dobre. Krátky moment šťastia uprostred všedného dňa.
     Veď každý naozaj šťastný okamih je len okamihom - iba spomína sa naň večne.

Je veľa ciest
k harmónii duše
a ku zdravému telu.

K dlhému životu,
múdrosti a sile,

ako o nich snívali
mudrci všetkých čias...

     Pozývame Vás na pôvabnú cestu do sveta bonsajov, dobrých čajov, liečivých vôní, krásnych kameňov, ďalekých ciest, poznania vzdialených kultúr i múdrosti našich vlastných predkov.

     Aby pocit uznania i tolerancie k tradíciám a zvykom iných ľudí i k sebe samému, s obdivom k nášmu nádhernému, jedinečnému a pestrofarebnému svetu rezonovali v našich dušiach a bolo nám tu na tomto svete, spolu dobre.

Alenka a Vlado Ondejčíkoví

Prihlásenie