Späť

O zime a horúcom čaji

Počet zobrazení: 1471

Stará múdrosť vraví, že i tá najdlhšia cesta sa začína prvým krokom. Tento krok je už nedeliteľnou súčasťou cesty a môže výrazne ovplyvniť jej priebeh a kvalitu. Preto naši predkovia venovali toľkú pozornosť všetkému, čo sa začínalo. Prvému kroku. A jedným z najvýraznejších začiatkov bol Nový rok. Príchod Nového roka za posledných dvetisíc rokov sa posúval u všetkých európskych národov pomerne často.

Nový rok
Starí Rimania vítali príchod Nového roka 1. marca. Avšak čoskoro sa posunul tento dátum do zimných mesiacov. A tak sa Nový rok slávil striedavo 1. januára, 6. januára a 25. decembra. Preto novoročné zvyky viacmenej splynuli s oslavami Vianoc a Troch kráľov. Ale i tak prvý deň Nového roka mal vlastné obrady a rituály spojené s prvým krokom na novej ceste. Obraz prvého dňa sa stával obrazom celého roka a preto sa veľmi dbalo na čistotu a poriadok v príbytkoch, ale i v dušiach ľudí.

Zimy a letá
Zvláštnym sviatkom zimy boli Hromnice. Starý pohanský sviatok západných Slovanov zasvätený bohovi ohňa a hromov - Perúnovi. V tento februárový deň končila zima a začínalo leto, pretože kedysi sa roky počítali len na zimy a letá, nie na 4 ročné obdobia. Bola len zima a leto, voda a oheň, dva základné živly sa navzájom prelínali v tento nevšedný deň. Ľudia v poslednom dni zimy svätili sviečky, ktorých oheň ich mal po celý rok chrániť, liečiť ale i sprevádzať nebohých na poslednej ceste.

Oheň života
Nový rok je vlastne len pomyselným sviatkom. Zem sa neochvejne točí okolo Slnka stále plynule ďalej, ale ľudia na nej žijúci v priebehu tisícročí sa húževnato snažia hľadať vo svojom živote mýľniky, body zlomu, nové a nové prvé kroky a vytvárajú si tak svoje vlastné rituály. Opakovanie a charakter rituálov tvorí a modifikuje našu civilizáciu. Človek si vytvára rituály a rituály vytvárajú človeka. A náš život horí ako vianočná prskavka. Všetko svetlo žiari stále iba v jedinom bode. Vzbĺkne, keď sa oheň dotkne hmoty, sunie sa pomaly vpred, kým má čo horieť a keď sa dostane na koniec ešte naposledy zapraská a zhasne. Hmota dohorí, ale svetlo existuje naďalej. Tak ako existovalo i predtým ako sa jeho koncentrovaný lúč dotkol hmoty.

Mystický čaj
Vonku je chladná zimná noc a ja pijem posledný dúšok čaju. Ohnivého čaju zo zmesi korenín, namiešaného v Indii podľa jedného z receptov prastarej nauky o dlhom živote - ájurvédy. Horúci čaj patrí k zime ako oheň k vode. Hlboko vo vnútri človeka sa oboje skĺbi v jedno. Slávny Yogi čaj príjemne šteklí podnebie a jeho prenikavá vôňa pôsobí tak, že človek vychutnáva vlastný výdych. Je to čaj, ktorý nie je čajom. Je to dômyselná a harmonicky vyvážená zmes škorice, zázvoru, kardamonu, klinčekov, čierneho korenia a ďalších indických korenín. Rozdrvené na jemný prášok sa varia vo vode. Je pôžitok variť ho v skle, pretože číra hnedočervená farba nálevu rozžiarená svetlom ohňa sa vpíja priamo do duše spolu s vôňou a prebúdza v nej vitalitu prepletenú s príjemným pocitom zvláštneho tajomna. Je to vskutku mystický čaj.

Studený čaj
Zima je obdobím, keď človek je zvlášť vyladený prijať a precítiť dokonalú jednoduchosť, ale i rafinovanosť nápoja, akým je čaj. Ale pozor, aby nám pri popíjaní nevychladol. "V Japonsku sa studený čaj podával len odsúdeným na smrť," vysvetľovali nám v Čajovni dobrých ľudí manželia Hrdličkoví z Prahy, bývalí diplomati a znalci východných kultúr. Japonci i Číňania dokázali precítiť podstatu vecí a preniesť podobenstvá do života. Čaj má byť horúci ako život. Ak vychladne, prestáva byť čajom, ako odsúdenec pri poprave prestáva byť človekom. Oheň vyprchá a chlad namiesto neho rozprestiera svoje krídla.

Chladný čaj sa už nikdy nezohrieval a ak zostal v kovovej nádobe do rána, považoval sa za jedovatý ako had. Nuž všetko má svoj čas. Čaj sa pije, kým je teplý a život sa žije kým horí ako plamienok prskavky.

Horúci dúšok
Čaj je nápoj s nekonečným množstvom variácií. Čaj sa často čaju ani nepodobá. Môže byť každým dňom iný. Prispôsobí sa náladám a potrebám človeka. Vie rozohriať uprostred mrazivej noci, povzbudiť krvný obeh a upraviť tlak, pomôže prečisteniu organizmu, prebúdza vitalitu a obranyschopnosť. Je požehnaním pre telo i dušu človeka. Zvláštny oheň vie rozpútať zmes korenia, ktoré sa najmä v severnej Indii tradične pridávalo do silného čierneho, najlepšie vysokohorského čaju. Jeho príprava dáva krídla intuícii. Často sa varil čaj iba z rôznych druhov korenia bez čajového listu. Vyskúšajte v súlade s tradíciami indickej ájurvédy pripraviť si takýto mimoriadne príjemný a povzbudivý čaj. Do vody dajte po troche z rôznych kedysi veľmi vzácnych a dodnes cenených korenín. Klinčeky, kardamon, zázvor, škoricu, bobkový list, čierne korenie... a povarte ho na miernom ohni 10 - 15 minút, kým nedostanete nálev žiarivej farby a príjemne ostrej chuti. K nemu môžeme pridať trochu čierneho, hoci nepálskeho čaju a ešte niekoľko minút vyluhovať. Tento nálev nalejeme rovným dielom do horúceho mlieka a pridáme trochu medu. Mlieko a med sú dôležitou súčasťou čaju a zjemňujú jeho pôsobenie najmä na žalúdok. Čaj je príjemne pikantný, lahodne voňavý a veľmi vzpružujúci. Neuvádzame presnejšie pomer jednotlivých ingrediencií tak, ako ho pripravujeme my v Čajovni dobrých ľudí, pretože tento horúci čaj patrí k výsostne intuitívnym nápojom. Započúvajte sa do svojho vnútra a pripravte si ho tak, ako ho práve v tejto chvíli potrebujete. Varenie takéhoto zaujímavého čaju patrí k jednej z najlepších meditácií plnej vôní a farieb. Na zdravie!


Alenka Ondejčíková

Prihlásenie