Späť

O horách a ľudskej duši

Počet zobrazení: 1424

Rozprávka o čarovnom vrchu V jednej malej krajine uprostred sveta stojí vrch. Keď naň zavčas zrána vyjdete, dostanete sa celkom blízko k nebu, pretože nebo sa tichučko skloní k vám. Fúkajú tu studené vetry a občas sa utrhnú lavíny, ale každé ráno tu vychádza Slnko. Je to zvláštny vrch. Tisíce ľudí prechádzajú hrebeňom, pozerajú na malebný kraj okolo seba, zapisujú čosi do vrcholovej knihy a chrániac pred chladným vetrom svoje spotené chrbty idú zasa ďalej.

Iba sem-tam sa niekto naozaj započúva do zvukov skál a v tlkote srdca tejto hory začuje ozvenu nekonečna. Potom už nikdy neodíde. Nech jeho kroky vedené životom smerujú hocikam, zostáva s čarovným vrchom navždy spojený. Nosí ho stále v sebe a zároveň kúsok zo svojej duše necháva tam, medzi skalami a húževnatými bylinkami veterných hôľ.

A keď sa ozve nástojčivé volanie, musí ísť. Nech je kdekoľvek, hnaný silným nepokojom, ktorý sa v ňom zrazu zrodí ide za hlasom rezonujúcim hlboko v srdci. Keď príde na miesto, čarovný vrch a nebeská klenba nad ním sa zmenia na chrám a podivné chvenie, ktoré ho doteraz hnalo, sa premení na pocit blaženosti, lásky a naplnenia. Všetko, čo je v ňom dobré a krásne sa vyderie spod nánosov špiny na svetlo sveta a nad čarovným vrchom zasa vyjde Slnko.

Cesta nahor
Prelistujme si knihy prorokov, diela historikov a zákutia vlastnej pamäte. Údel človeka, jeho duchovný rast, poznanie a očista ľudskej duše sa spája s horami. Znovu a znovu človek na ne stúpa, aby sa dostal bližšie k bohu. Vzďaľuje sa od svojho obydlia, teritória, v ktorom žije, od príbuzných i od všetkej hmoty, s ktorou je každodenne zviazaný . Výstup na vysokú horu je náročný. Mení človeka na všetkých úrovniach bytia. Telo sa zvýšenou záťažou a zrýchleným krvným obehom zbavuje nežiaducich splodín látkovej výmeny, očisťuje sa ich vylučovaním prostredníctvom potu a dychu. Zvyšuje sa celkový metabolizmus, spomaľuje sa proces starnutia. Dlhým výstupom sa redukujú neusporiadané myšlienky , chaotické a nepotrebné obrazy mysle zostávajú tam dole za nami. Výstup núti sústrediť sa, byť v prítomnosti, každý okamih má svoju hĺbku. Vzadu zostávajú i negatívne emócie a trudnomyselnosť. A keď svojou vôľou zvíťazíme nie nad horou, ale nad sebou samým a pocítime to naozajstné tu a teraz, vystúpime na jej vrchol. Očistený výstupom môžeme prijať to, čo hora človeku dáva.

Sila hôr
Vysoké hory čnejúce nad svojím okolím majú v sebe neobyčajnú silu. Je tvorená samotnou podstatou horstva a približne pyramidálnym tvarom. Ako silné tvarové žiariče pôsobia na svoje okolie a mnohé tvoria i históriu ľudstva.
Hora Sinaj je v Starom zákone nazývaná i Choréb. Keď Izraeliti prešli cez Maru a Élim, dorazili k nej v treťom mesiaci po svojom odchode z Egypta. Utáborili sa pri úpätí na rovine, z ktorej bolo vidieť na vrchol hory Sinaj. Na tejto hore sa Mojžišovi zjavil Boh a dal mu Desatoro prikázaní a ďalšie zákony, ktoré zohrali veľkú úlohu pri utváraní jednotného národa.

V Biblii vystupovali proroci i samotný Ježiš na hory vo chvíľach rozjímania, meditácie, modlitby a komunikácie s bohom a so svojím vnútrom.

Posvätné hory
Najposvätnejšou horou Japonska je Fudži. Každoročne na ňu vystúpi viac ako 300 000 pútnikov - budhistov i šintoistov, hľadajúcich pokoj a spásu svojej duše. Táto krásna hora vysoká temer 3 800 m sa vpísala do srdca snáď každého Japonca. Jej spätosť s krehkou japonskou dušou sa zobrazila v mnohých maľbách, piesňach a básňach majstrov, ale i v legendách jednoduchých ľudí.

Prekrásnu horu, ktorej zasnežený pyramidálny vrchol sa odráža na hladine veľkého jazera Manasaróvar nájdeme v Tibete. Volá sa Kailás a jej štyri výrazné strany sú orientované podľa svetových strán. Starý hinduistický epos vysvetľuje krásu a jedinečnosť Himalájí práve tým, že ukrývajú v sebe túto posvätnú horu. Pútnici viacerých vyznaní putujú k hore Kailás, aby pohľad na ňu vysušil ich hriechy, ako ranné slnko vysúša rosu. Rituálnym spôsobom obchádzajú Kailás nielen krokom, ale tí najoddanejší si po každom kroku ľahnú na brucho a takýmto zvláštnym spôsobom vyjadrujúcim úžasnú pokoru spojenú so silou vôle vykonajú svoju parikramu.

Na každom kontinente, v blízkosti centier vyspelých civilizácií sveta by sme našli posvätné hory, ktoré majú tak veľa spoločného a pritom zostávajú absolútne jedinečné. A národy, ktoré žili na rovinách ako Egypťania a Májovia budovali pyramídy. Hory z kameňa tak podobné napríklad i hore Kailás.

Vrcholky hôr
Mnoho sa toho udialo v dejinách ľudstva na vrcholkoch hôr. Na Olympe či Kilimandžáre sídlili bohovia, nórsky Blocksberg bol vraj sídlom čarodejníc. Na vrcholkoch hôr sa prinášali obete, stavali sa kláštory i šibenice. Na nich sa kládli ohne signálne i očistné.

Stúpaním nahor sa človek odpútava od zemskej príťažlivosti v duchovnom zmysle, od strnulosti a spätosti s istotou plodných údolí. Hory sú s duchovnom úzko späté. A ak by sme si ich premietli na ľudské merítka, sú vyššími čakrami Zeme, tak ako teplé prímorské oblasti majú súvis s funkciou nižších čakier človeka. Preto je lepšie ísť na svadobnú cestu k moru.

Ale rovnako je príjemné poslúchnuť nástojčivé volanie hory, tej vlastnej, ozývajúce za z najhlbšieho vnútra človeka a ísť za ním. Aby raz zasa nad čarovným vrchom vyšlo Slnko.

RNDr. Alenka Ondejčíková

Prihlásenie