Späť

Na vlnách životodarného Nílu ...

Počet zobrazení: 1229

Na vlnách životodarného Nílu ...

Dnes sa tak trochu pohojdáme na vlnách životodarného Nílu. Veľkej modrej rieky, ktorá oddeľovala mestá mŕtvych na západnom brehu od života pulzujúceho na strane vychádzajúceho slnka.

Okolo Nílu rástli lesy papyrusov, ktoré podmienili vzdelanosť nielen v Egypte, ale aj v ostatných arabských krajinách a v Stredomorí. Plávali po ňom honosné lode faraónov, kolosy, prepravujúce monumentálne kamenné obelisky a plytčiny čerili chrbty krokodílov nílskych. I tie sem patrili, tak ako stavitelia pyramíd, tajomné zaklínadlá, posvätné chrámové mačky, voňavé naolejované štíhle telá Egypťaniek s veľkými očami a podzemné chodby v Údolí kráľov.

Egypťania poznali a využívali silu rastlín. Liečili nimi svoje telá a keď chceli prosiť, alebo uzmierovať svojich bohov, prinášali im misky bylín a korenín ako hlavné obetné dary.

Každá kultúra, každá civilizácia rovnako ako malé národy, ktoré doteraz nemenili osudy a ani mapy sveta, majú svoje vlastné skúsenosti a poznatky o liečivých bylinách. O čajoch, mastičkách, olejčekoch a odvaroch, ktorými si vedeli pomôcť aj tí najchudobnejší ľudia. Pred tisícročiami v starom, záhadnom Egypte, rovnako ako celkom nedávno i v našich krajinách. Len dnes je už akosi ľahšie kúpiť si okrúhle tabletky zabalené do peknej škatuľky.

Všimnite si, čo prvé vyrastie na holom stavenisku, či na kuse obnaženej pôdy pri našich príbytkoch. Burina, dá sa povedať. Ale keď sa pozrieme bližšie, rozoznáme myší chvostík, pýr, púpavy, žihľavu, bodliaky, skorocel a ďalšie liečivé bylinky. Akoby nás sprevádzali životom, či chceme alebo nie. Akoby malá božia lekáreň vyrástla vždy blízko nás.
A preto vzdávame hold rastlinám, stromom i dobrým a múdrym ľuďom v plynutí vekov...


Alenka a Vlado Ondejčíkoví

Prihlásenie