Späť

Na čaji so Swamidžim

Počet zobrazení: 2583

"V prvom rade som veľmi hrdý na to, že som sa narodil v rodine, ktorá je už celé generácie vegetariánska. U nás sa nikdy nekonzumoval žiadny druh mäsa ani vajíčka. To je moje prvé privilégium..."

Na čaji so Swamidžim

Na jeseň 2007 sa konalo v Bratislave Svetové mierové fórum. Jeho iniciátorom bol Mahamandaleshwar Paramhans Swami Maheshwarananda, ktorý je veľkým propagátorom jogy a zakladateľom Svetovej rady mieru Sri Swami Mádhavánandu. Jeho učenie nasleduje mnoho žiakov z rôznych krajín. Boli sme radi, že počas Svetového mierového fóra nám poskytol osobný rozhovor pre magazín Bonsaj a čaj.

Swamiji - Tea

© Magazín BONSAJ A ČAJ 

Rád by som si objednal šálku čaju. Mohol by mi ju niekto priniesť? - spýtal sa Swamidži organizátorov Svetového mierového fóra, pokým sme sa usádzali k rozhovoru.

Pijete čaj?
Áno, samozrejme.

A aký druh čaju máte rád?
Pijem veľa indického čaju a tiež pijem bylinkové čaje, napríklad čaj neem. A tulsi.

Čaj neem? Áno, poznáme ten čaj. Je zo stromu, ktorého účinky využíva indická ájurvéda. O ňom a tiež o posvätnej bazalke tulsi sme už písali v našom magazíne, pretože tieto slávne ájurvédske byliny ešte nie sú u nás veľmi známe.
V starých časoch sa čaj nepil takým spôsobom, ako sa pije dnes. Pil sa len vtedy, keď to bolo potrebné. Ako liek. Niektorí starí, vyše 80-roční Indovia hovoria: “V živote som nepil čaj.” Tým chcú zdôrazniť, že po celý život boli zdraví. A na druhej strane sa na základe viery a tradícií vyhýbali akejkoľvek možnej závislosti. A do toho sa v starých časoch počítalo aj pitie čaju. A navyše, čaj sa v Indii kedysi nepil. Tento zvyk zaviedli až Angličania.
Diabetici v Indii zvykli piť čaj zo stromu neem na prečistenie krvi. Na harmonizáciu nervovej sústavy sa využíval čaj tusli. Ale bolo to vždy chápané ako liečivo.

Žijeme vo veľmi zvláštnom svete. Dostáva sa nám záplava informácií, ale máme málo hlbokých zážitkov. Čas plynie veľmi rýchlo... A to spôsobuje, že zvlášť deti bývajú často choré, žijú v strese a podliehajú rôznym alergiám. Čo môžeme urobiť pre deti?
Iste viete, že som vytvoril systém jogy pre slovenské deti, ktorá by im veľmi pomohla. Bohužiaľ, projekt zavádzania jogy do škôl bol zastavený.

Ale čo môžeme teda urobiť pre deti my ich rodičia?
Rodičia by v prvom rade mali otvoriť oči. A ísť na internet. A tam by mali nájsť, čo je najlepšie pre ich deti. Existujú rôzne techniky, rôzne spôsoby cvičení. Cvičenia dychu, relaxačné a meditačné cvičenia... Dnešný svet by mal žiť v modlitbách. To by mohlo pomôcť. Inak sú deti stratené.

Akým dieťaťom ste boli vy? Povedzte nám prosím niečo o vašom detstve.
V prvom rade som veľmi hrdý na to, že som sa narodil v rodine, ktorá je už celé generácie vegetariánska. U nás sa nikdy nekonzumoval žiadny druh mäsa ani vajíčka. To je moje prvé privilégium. Okrem toho som veľmi šťastný, že som sa narodil ako hinduistické dieťa. My hinduisti nemáme vôbec žiadne problémy s inými náboženstvami. Môžeme sa modliť k akémukoľvek bohu, aký existuje. A po tretie, mám šťastie, že som sa narodil v Indii, v kolíske kultúry. Ďalšia veľmi dôležitá vec v mojom živote je, že mám veľmi milujúcich rodičov. V živote som nepočul ani jedno nepekné slovo od môjho otca na mamu a ani naopak.
Teraz mi to pripadá celé ako sen. Už od raného detstva som čosi hľadal, hoci som všetko mal. Môj otec a celá rodina boli veľmi nábožensky založení. Ale nie jednostranne. Boli veľmi otvorení. Chodili sme do moslimských i budhistických chrámov, do kresťanských kostolov. Kamkoľvek. Pamätám sa, že už ako 4-5-ročný chlapec som začal rozmýšľať a meditovať. Hoci 5 ročné dieťa ešte nemedituje. Ale ja som napodobňoval svojho otca, zavrel som oči a skúšal som meditovať.
Bol som najmladší v rodine. Keď som mal 8-9 rokov, môj otec zomrel. Vtedy som stretol svojho majstra a učiteľa a zostal som
s ním, pretože som niečo hľadal. Potom som sa ocitol pod veľmi veľkým tlakom. Práve toto je veľmi zaujímavý bod celého môjho smerovania. Keď som mal 15-16 rokov, mal som veľa priateľov. Tí, čo boli odo mňa starší tak o 5 rokov, sa často sa sťažovali môjmu majstrovi a učiteľovi, akí sú nešťastní odkedy sa oženili. Že manželka nevychádza s ich mamou, alebo že svokra je na nich prísna, alebo že ich žena nechce žiť s ich rodičmi a tak ďalej. Jednoducho obrovské množstvo rodinných problémov. A tak som si povedal, život je dosť problematický aj sám o sebe. Ja si nájdem radšej nejakú inú cestu. A tak som sa rozhodol, že budem slúžiť celému svetu. To mi dalo veľkú silu a poznanie, ktoré som potreboval na túto cestu. Dáte si čaj?

Áno, ďakujeme. Tak vráťme sa k čaju. Keď chodíte po svete, pijete rôzne čaje, alebo dávate prednosť indickému čaju?
Najviac pijem indický čaj.

Vyvoláva u vás spomienky na domov?
Ja vlastne neviem, kde som doma. Napríklad Slovensko poznám oveľa lepšie ako Indiu. Väčšiu časť svojho života som strávil tu v Európe. Ale indický čaj mám rád najmä s konkrétnymi koreninami, ktoré zabezpečujú fungovanie endokrinných žliaz a imunitného systému. Takým korením je zázvor, kardamóm, štipka čierneho korenia, šafran a klinčeky.

Pripravuje niekto takýto čaj špeciálne pre vás?
Nie, tieto korenia sa dajú kúpiť už namiešané pod názvom masala, a tak si ľudia môžu ľahko pripraviť dobrý čaj. Ale mám veľmi rád aj čaje z vašich byliniek, ktoré v Európe hojne rastú.

Boli sme v Indii niekoľkokrát a veľmi sa nám páči vaša krajina.
Kde ste boli konkrétne?

V Dillí, v Agre, v Dárdžilingu a na úpätí Himalájí sme prešli pohorie Singalila neďaleko Kančendžengy.

Aj v Džajpúre?

Nie v Džajpúre sme neboli. Viem, že po-chádzate z Rádžastánu, raz sa tam určite pôjdeme pozrieť.

A ty čo robíš? - Spýtal sa Swamidži našej dcéry Barborky.

Teraz študujem na gymnáziu. Potom by som chcela študovať diplomaciu a zároveň pokračovať v ceste, ktorú začali moji rodičia.
To je pekné. Cesta čaju je dobrá, ale aj diplomacia je dobrá. Dostanete sa do politiky. Politika nie je zlá. Je najlepšia. Ak tú politiku viete robiť. Máthmá Gándí povedal, že ak si človek myslí, že náboženstvo a politika sú dve rôzne veci, tak nevie, čo je politika. Alebo nevie, čo je to náboženstvo. Ale je veľmi ťažké pracovať v politike. Máte tlaky z rôznych strán. Bohužiaľ. A čaj je veľmi dobrá vec. V politike môžete pomôcť viac, ale aj prostredníctvom čaju môžete ľuďom pomáhať. Je celkom jedno, čo robíte, ale nezabudnite na etické princípy, ktoré vám dali vaši rodičia. Najväčšia rada, ktorú môžem povedať, čo vás vždy ochráni, nech robíte čokoľvek, je pomyslieť si, čo by na to povedali vaši rodičia.

Barborka: “Áno, to aj vždy robím”.
I ja, čokoľvek urobím, dobré či zlé, vždy si pomyslím, čo by na to povedala India. Pretože moje činy vrhajú svetlo na celú Indiu. A po druhé, čo by na to povedal môj majster, môj učiteľ. Chcel by môj majster, aby som to urobil? A potom moji rodičia. Dali mi život preto, aby som robil takéto veci? Toto sú otázky, o ktorých vždy na začiatku premýšľam. A tieto tri otázky sú mojou najväčšou ochranou.

Ďakujeme za príjemný rozhovor i za váš čas. A keď budete niekedy zasa na Slovensku, pozývame vás na čaj k nám, do Čajovne dobrých ľudí do Nitry.
Prídem, platí, určite prídem...

Swamiji - Tea

 

© Magazín BONSAJ A ČAJ

So Swamidžim sa zhovárali Vladimír, Alena a Barborka Ondejčíkoví
Čajovňa dobrých ľudí, Nitra
Foto: RNDr. Vladimír Ondejčík

Prihlásenie