Späť

Kde sa zrodil prvý bonsaj?

Počet zobrazení: 1216

Kde sa zrodil prvý bonsaj?

Na našej poslednej ceste do Číny sme okrem tajomstiev prípravy skvostných čínskych čajov hľadali i miesto, ktoré by sa dalo označiť ako bod zrodu bonsajového umenia.

To, že prvé bonsaje uzreli svetlo sveta v Číne, sme sa dočítali v každej knižke. Ale dalo by sa toto miesto i bližšie špecifikovať? Kde v rozsiahlej a mnohotvárnej Číne vzal vnímavý človek po prvý raz strom a zasadil ho do misky? Kde mali ľudia už pred stáročiami zmysel pre krásu miniatúrnych stromov a poéziu kameňov a ušľachtilosť keramických misiek? Má toto konkrétne miesto i po plynutí času atmosféru tej doby? Kládli sme si mnoho otázok a zvedavosť nás zaviedla na ono svojrázne miesto. Ocitli sme sa uprostred legendárneho Su-čou.

MESTO UMENIA A ZÁHRAD
Su-čou sa považuje za jedno z najstarších miest Číny a jeho história sa začala písať už v roku 514 pred n. l.. Nikdy nebolo hlavným mestom ríše, no uchovalo si jeden zvláštny fenomén. Ktovie, či za to môže neďaleké tiché jazero Tchaj-chu, či zvlnené pahorky hôr, na svahoch ktorých sa dodnes pestuje vynikajúci čaj Pi Luo Čchun nadýchaný vôňou jarných kvetov, no bolo to práve Su-čou, ktoré rástlo tisícročiami do pokoja a krásy.

Mnohí hodnostári a vysokí úradníci po ukončení aktívnej služby na cisárskom dvore prichádzali často práve sem, aby si tu inšpirovaní atmosférou miesta vybudovali pri svojich sídlach kultivované záhrady, obklopili sa dielami zručných remeselníkov a po večeroch sa oddávali filozofickým dišputám, radovánkam a sneniu pod kvitnúcimi stromami, omámení zvukmi flauty a vôňou mladých tanečníc s kvetmi vo vlasoch...

Spolu s bohatými intelektuálmi túžiacimi premeniť svoj finančný kapitál na krásu a umenie, napĺňajúce dušu i prepychové pavilóniky záhradných víl, prichádzali do Su-čou i nadaní umelci, remeselníci, technici, básnici, maliari a záhradníci, aby sny solventných klientov naplnili, uplatniac pritom svoj talent a schopnosti.

BONSAJE V ČÍNSKYCH ZÁHRADÁCH
Prvou bonsajovou záhradou v Su-čou bola záhrada Mu s bohatou kolekciou viac ako 10 000 bonsajov. Bola však zničená počas kultúrnej revolúcie (1966-1976) a po nej sa to najlepšie, čo zostalo, prenieslo na Tigriu horu do Záhrady desaťtisícich vyhliadok (Wan-ťing šan čuang). Dnes je v Su-čou a jeho okolí približne 20 000 bonsajov rôznych typov a z toho asi 2 000 bonsajov najvyššej triedy. Zaujímavú zbierku nájdete aj v Záhrade skromného politika (Čuo-čeng jüan) a slávnej záhrade Lingering. No bonsaje z Tigrej hory majú jednoznačný prím. Sú dokonalým vyjadrením princípov čínskej a teda najmä sučouskej školy. Bonsaje majú zjavne prvotriednu starostlivosť a mnohé z nich sú zasadené do starožitných misiek, s ktorými tvoria jednoliaty harmonický celok. Ako sme sa tak prechádzali pomedzi ne, museli sme uznať, že máme pred sebou najkrajšiu kolekciu, akú sme v Číne doteraz videli, hoci sme prešli naozaj veľa bonsajových záhrad, sústredených vo viacerých čínskych provinciách.

BONSAJE V PLYNUTÍ VEKOV
Obyvatelia Su-čou, milujúci záhrady, stromy a filozofiu, si k bonsajom rýchlo našli cestu už na začiatku za dynastie Tchang (618-907). Doba bonsajom obzvlášť priala i za vlády Južných Sungov (1127-1252), ktorí preniesli svoje hlavné mesto do neďalekého poetického Chang-čou. Sungskí umelci sa nadchli pre tvorbu krajinných scenérií z kameňov a stromov a do tvarovania bonsajov vniesli nové umelecké prístupy a techniky.

Za panovania mongolskej dynastie Jüan (1271-1368) sa kládol dôraz skôr na umenie vojny ako na kultúru, preto boli aj bonsaje tej doby typické subtílnejšími rozmermi. Až dynastia Ming (1368-1644) vniesla do života opäť teplo a farby. Vznikli nové bonsajové štýly, písali sa o nich knihy, zobrazovali sa v maľbách a dôraz sa kládol najmä na ich vnútorný a filozofický význam. Ďalším nepriaznivým obdobím boli roky 2. svetovej vojny. V roku 1949 sa o znovuzrodenie čínskej bonsajistiky vo veľkej miere zaslúžil slávny spisovateľ a bonsajový majster Zhou Shou Juan, ktorý pracoval intenzívne celé roky, aby sa bonsaje v rodnom Su-čou zaskveli opäť v plnej kráse.


Alenka a Vladimír Ondejčíkoví

Prihlásenie