Späť

HISTORICKÝ ČAJOVÝ RITUÁL PRE 16. POTOMKA ŠÓGUNA TOKUGAWU

Počet zobrazení: 400

V hlavnej svätyni Kuno-zan Tošogu v Šizuoke sa konal historický čajový rituál. Hlavným hosťom bol Tunenari Tokugawa, posledný z rodu legendárnych šógunov. Čajový majster, tak ako je v Šizuoke stáročnou tradíciou, pripravil pre neho a pre vybraných hostí čaj najvyššej kvality, Hon-yama-ča, ktorý sa zberá skoro na jar a na jeseň je správne zrelý na to, aby sa mohol ponúknuť tak vzácnym hosťom. Mali sme tú česť osobne sa čajového obradu zúčastniť. Čaj sa najprv obradne otvoril a posvätil v hlavnej svätyni chrámu. Po tomto veľkolepom obrade sa čaj slávnostne preniesol o kúsok nižšie do sály, kde sa tancuje pre bohov. Tá slúžila ako čajovňa a tu sme všetci spolu pili čaj najlepší na svete...

HISTORICKÝ ČAJOVÝ RITUÁL PRE 16. POTOMKA ŠÓGUNA TOKUGAWU

KÚSOK HISTÓRIE JAPONSKA...

Tokugawa Iejasu sa narodil v roku 1542 ako prvorodený syn jedného z feudálnych
pánov, ktorým sa v tej dobe hovorilo daimyo. Daimyovia mali medzi sebou nekonečné majetkové a politické spory, a tak Japonsko bolo zmietané množstvom ozbrojených konfliktov. Doba bola nepokojná a krajina prahla po mieri a zjednotení. Táto doba japonského stredoveku sa tiahla už od 12. storočia (neskoré obdobie Hejan, Kamakura a Muromači) a podobne, ako stredovek v Európe, bola časom vojen a nestability, hoci vďaka kvitnúcemu obchodu s Čínou sa kultúre a umeniam celkom dobre darilo. Cisár podporoval obchod, pretože mu prinášal zvýšené dane, no nezvládal celkom dobre politickú situáciu v krajine, a tak sa najvyššia moc prirodzene posúvala do rúk šógunov, vojenských vládcov Japonska.

HISTORICKÝ ČAJOVÝ RITUÁL PRE 16. POTOMKA ŠÓGUNA TOKUGAWU HISTORICKÝ ČAJOVÝ RITUÁL PRE 16. POTOMKA ŠÓGUNA TOKUGAWU

 PRVÝ ŠÓGUN TOKUGAWA

Tokugawa Iejasu bol veľmi nadaný bojovník a dobre vedel, aká nástojčivá je potreba národného zjednotenia, mieru a stability. Celý život sa snažil presadiť sa vo vojenstve a v politike. A práve vďaka jeho zásluhám ho cisár Yozei vymenoval za šóguna. Tokugawa mal už 60 rokov a svojimi
skúsenosťami a rozhodnosťou zaviedol v krajine prísny poriadok a tvrdú disciplínu (bakufu), ktorá obmedzila spupnosť daimyov a vznik nových roztržiek a vojenských rozporov. Narástla moc šógunátu a jeho samurajov, ktorí mali temer neobmedzenú právomoc rozhodovať o živote a smrti svojich poddaných. Tokugawove metódy sa mohli ľuďom tej doby zdať príliš tvrdé, no vďaka nim sa mu podarilo po roku 1600 úspešne zjednotiť Japonsko a na dlhých 260 rokov nastala doba mieru. Doba Edo.

PAMIATKA MIEROTVORCU

Práve vďaka nastoleniu doby mieru a pokoja sa dodnes na Tokugavu Iejasu a jeho potomkov spomína ako na veľkých mierotvorcov a národných hrdinov. V roku 1605 odovzdal Tokugawa Iejasu šógunát do rúk svojho 3. syna Tokugawu Hidetadu a utiahol sa do svojho hradu Sumpu v Šizuoke, vo svojom milovanom meste. Tu zomrel v roku 1616 vo veku 75 rokov. Podľa šintoistických tradícií a vlastného želania sa pohrebné rituály uskutočnili v Šizuoke na vrchu Kuno-zan, týčiacom sa nad morom. Na tomto mieste dal jeho syn Tokugawa Hidetada o rok neskôr vybudovať svätyňu Kuno-zan Tošogu, zasvätenú Tokugawovi Iejasu, najväčšiemu šógunovi všetkých čias. Mnoho ľudí v Japonsku sa k nemu dodnes denne modlí. A práve v tejto svätyni sa konal čajový obrad pre posledného z rodu Tokugawov.

HISTORICKÝ ČAJOVÝ RITUÁL PRE 16. POTOMKA ŠÓGUNA TOKUGAWUHISTORICKÝ ČAJOVÝ RITUÁL PRE 16. POTOMKA ŠÓGUNA TOKUGAWU 

NAD MOROM A NAD ŠIZUOKOU

K svätyni Kuno-zan Tošogu sa dá vystúpiť dlhým schodišťom priamo z morského brehu, alebo sa k nej bližšie môžete zviezť 1065 m dlhou lanovkou z krásnej susednej hory Udo-Nihondaira, odkiaľ je fascinujúci výhľad na posvätnú horu Fudži, prístav Šimizu pod ňou, na južné Japonské Alpy, na mys Omaezaki a morský záliv Suruga.

SVÄTYŇA KUNO-ZAN TOŠOGU

Svätyňa Kuno-zan Tošogu je naozaj krásna a tak trochu i tajomná. Mnoho ľudí tvrdí, že tu ešte stále cítiť prítomnosť ducha Tokugawu Iejasu. Budovy svätyne spája široké strmé kamenné schodište stúpajúce až na samý vrch hory Kuno-zan k temnému a starému mauzóleu legendárneho šóguna. Pod ním stojí hrdá a hlavná budova svätyne s posvätnými stavbami chrániacimi poklady, posvätná tanečná hala Kagura Den, v ktorej sa podával čaj pre Tokugawu, prístrešok slávneho šógunovho koňa a ďalšie chrámové budovy.
Hodno si prezrieť aj múzeum, v ktorom je mnoho vecí, ktoré používal Tokugawa Iejasu a jeho syn Hidetadu. Najväčší dojem na nás urobil starý Tokugawov čawan, čierna keramická miska na čaj, a katana, slávny Tokugawov meč.

 UNIKÁTNY ČAJ HON-YAMA-ČA

Hostia na čajový rituál s Tokugawom sa schádzali pred krásnou a dominantnou hlavnou budovou svätyne. Vo vnútri sály stála na podstavci nádoba s čajom Honyama- ča mimoriadnej kvality. Tento čaj sa pestuje v oblasti Honyama blízko hory Fudži na hmlistých miestach pri rieke Abe. Špeciálneho čaju Hon-yama-ča bolo vyrobeného len 5 kg na ceremoniálne účely. Jedná sa o zvláštny typ čaju, ktorý je zaujímavý tým, že podobne ako gyokuro musí zrieť. Čajové lístky sa zberajú veľmi skoro na jar. (Prvý jarný zber sa volá iči-ban-ča a u takýchto vzácnych čajov sa označuje ako šin-ča).
Čajové lístočky sa po zbere dôkladne spracujú a uskladnia sa v keramických nádobách, nazývaných ruzoncubó, na chladnom mieste v horách, aby dozreli. Práve správne zrenie dáva čaju širokú chuť a hlbokú, dlhotrvajúcu vôňu. Pri zrení čaju sa zvyšuje v listoch obsah dimetylsulfidov, ktoré obsahuje aj gyokuro, a práve vďaka nim má svoju špecifickú vôňu mora. Ďalej rastie obsah linalolu (obsahujú ho i kvety levandule) a aj vitamínu C. Kombinácia týchto a ďalších látok vznikajúcich pri zrení čaju tvorí jedinečnú chuť, ktorú miloval i samotný šógun Tokugawa.
Čaj Hon-yama-ča patril k vzácnym druhom čaju, ktoré sa na jeseň, keď vyzreli, nosili v dlhých čajových sprievodoch na drevených nosidlách k vládcom krajiny, alebo sa pre nich pripravovali v chrámoch a vo svätyniach.

HISTORICKÝ ČAJOVÝ RITUÁL PRE 16. POTOMKA ŠÓGUNA TOKUGAWU HISTORICKÝ ČAJOVÝ RITUÁL PRE 16. POTOMKA ŠÓGUNA TOKUGAWU

© Magazín BONSAJ A ČAJ

RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík
Čajovňa dobrých ľudí Nitra
Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj č. 12.

Prihlásenie