Späť

ČAJ S MAJSTROM WU-SHU

Počet zobrazení: 2016

Špirálky dračieho čaju Tchaj-mu lung-ču sa v horúcej vode divoko rozvíjali, krútili sa a vírili pod hladinou ako neposedné háďatká. Akoby vodný drak otváral svoje oči. Čínsky majster bojových umení Sifu Čan Šanming pochádza z čínskej provincie Chu-pej. Preteká ňou legendárna rieka Jang-c-ťiang, ktorú Číňania milujú.

ČAJ S MAJSTROM WU-SHU

Keď sme nad ňou leteli lietadlom, všetci sa svorne nahrnuli k okienkam na pravej strane, aby uvideli zhora svoju rieku, vlniacu sa ako vodný drak na klasických maľbách ich domoviny. Neďaleko rieky Jang-c-ťiang v horách Wudang je mnoho taoistických kláštorov a smerujú sem kroky pútnikov, hľadajúcich útechu, pokoj duše a osvietenie. Tu v horách pôsobil Lao-c a zrodili sa tu bojové umenia, zvyšujúce silu a energiu človeka. Už za dynastie Wei (386-535) sa písalo o príprave čaju v provincii Chupej. Čajové lístky sa lisovali do čajových placiek, ktoré sa sušili, tĺkli sa na malé kúsky a varil sa z nich typický čaj Ping-ča, aký pil i majster Sifu Čan Šanming vo svojom rodičovskom dome...

“RÁNO TREBA CVIČIŤ PÁS A VEČER NOHY” čínska múdrosť

Máte rád filmy s kung-fu?
Áno.

A aký je rozdiel medzi tradičným a športovým poňatím čínskych bojových umení?
V športovom wu-šu sa nezohľadňuje pohyb energie v tele. Na rozdiel od toho, pri tradičnom prístupe k bojovým umeniam sa v prvom kroku venuje pozornosť najmä princípom tradičnej čínskej medicíny. Ak pocítite, ako tečie energia v tele, celkom prirodzene nájdete i akupresúrne body a dráhy, ktorými dokážete organizmus harmonizovať.
V ďalšom kroku sa venuje pozornosť teórii, čítaniu taoistických alebo aj kresťanských spisov a telo a energia čchi prestávajú byť dôležité. Až na tomto základe sa začína s tréningom samotných bojových umení. Je to ucelený komplex, nielen tréning tela a sily. Bojové umenie sa stáva súčasťou všedného dňa a má dobrý vplyv na život. Ľudia vedia ľahšie vyriešiť rôzne ťažkosti. V živote sú dobré i zlé veci. To je normálne. Tento svet je taký. Ale dá sa dosiahnuť, že v srdci budeme mať veľa lásky.

To znamená, že by sme mali trénovať bojové umenia denne?
Ak cvičíte len určitý čas a potom prestanete, je to akoby ste vôbec necvičili.  Tradičný tréning bojových umení je ako rieka, ktorá sa nedá zastaviť. Stane sa zvykom ako voda, ktorú potrebujeme piť každý deň.

čaj wu-šu

Ale čo, keď človek nie je smädný... Alebo keď ani nemôže vstať z postele?
Bojové umenie nie je len nácvik techník a zostavy. Aj keď ležíme v posteli, alebo ideme po ulici, môžeme cvičiť napríklad dýchanie. Alebo pracovať s mysľou. Ide o to, dostať to do svojho života.

Ak sme veľmi unavení a celkom nekoncentrovaní, tak nemôžeme predsa cvičiť...
A čo chcete robiť, ak ste nekoncentrovaní? Mne napríklad pomáha ísť von, poprechádzať sa a dívať sa na nebo. Popremýšľať. Rozhodne nesedieť nekontrolovane dlho pri počítači. Prerušiť prácu každé dve hodiny a od počítača odísť. Lebo ochoriete.

V Číne existuje línia majstrov bojových umení, určitý menoslov tých, ktorí môžu vyučovať iných. Je vaše meno na tomto zozname?
Nie je to jeden zoznam. Každá škola si zaznamenáva takúto líniu. Moje meno i meno môjho priateľa Sifu Daj Čchaa, ktorý tiež pôsobil na Slovensku, je zapísané v škole Jangš Bagua.

Je správne kombinovať rôzne bojové umenia, alebo striedať štýly a majstrov?
Kto to skúša, hľadá si svojho majstra. Znamená to, že ešte nedospel k tomu správnemu pocitu. Ak príde čas a naozaj spoznáte ten pocit, nebudete už potrebovať nič viac. O bojových umeniach sa píše v mnohých knihách. Ale iné je čítať a iné to zažiť. Iný princíp však platí pri kombinácii bojových umení na majstrovskej úrovni.

Cvičil wu-šu niekto i vo vašej rodine?
Nie, moja staršia sestra ani brat necvičili, ani rodičia. Ja som sa dostal k wu-šu, keď som mal 7 rokov. Od spolužiaka môjho staršieho brata som sa učil štýl Šaolinská päsť. To bolo prvé. Ale to ešte nebol skutočný tréning. Ten začal, až keď som mal 12 rokov.

čaj čaj

A ako ste sa dostali k bojovým umeniam ako dieťa, keď nikto vo vašej rodine ich necvičil?
V Číne je to normálne, ako napríklad v Európe hrať futbal.

Ako vyzeral váš skutočný tréning?
U majstra Sui Yun Czuna sme cvičili traja. Celých 10 rokov cvičil so mnou i môj výborný priateľ Sifu Daj Čchao. Väčšinou sme cvičili vonku. Bývali sme na opačných koncoch Pekingu a náš učiteľ si vybral za svoje pôsobisko centrum mesta. Museli sme denne dochádzať naozaj ďaleko. V jeden deň, kým sme prišli na tréning, spustil sa výdatný lejak. A náš majster neprišiel. Rozhodli sme sa cvičiť sami v tom daždi, pretože sme boli naozaj zbláznení do wu-šu. Aj keď si asi ostatní ľudia mysleli, že sme blázni. Peking je veľmi chladný. Ale niekedy sme trénovali, aj keď husto snežilo. Na bojové umenia by sa nemalo pozerať len ako na rozptýlenie. Je to spôsob života. Aj keď niektoré techniky sa dajú cvičiť zábavne. Najmä vo dvojici. Aj mnoho Číňanov cvičí iba pre zábavu.

Stretávate sa ešte so svojím majstrom?
Medzi majstrami bojových umení a ich žiakmi je v Číne priam rodinný vzťah. Často sa navštevujeme, a keď sa dlhšie neozvem, zavolá mi môj majster. Zostávame stále v kontakte, aj keď teraz pôsobím v Európe.

Nie je jednoduché stať sa majstrom wu-šu...
Cesty sú rôzne. Môj majster, keď bol ešte malým chlapcom, veľmi chcel cvičiť bojové umenia. A tak každý deň čakával slávneho učiteľa wu-šu na ceste. Raz vystihol chvíľu, keď sa učiteľ s niekým pristavil na kus reči. Úctivo sa mu poklonil, ako je v Číne zvykom, a prosil ho, aby ho naučil svoje umenie. Učiteľ sa na neho pozrel a videl, že dieťa nemá na to postavu a ani peniaze. Cítil ale úprimný záujem, a tak mu ukázal jeden cvik. Po pol roku si môj majster svojho učiteľa znovu počkal pri ceste a požiadal ho: „Pozri sa, prosím, ako to cvičím.“ Učiteľ si už vôbec nepamätal, čo je to za dieťa, ale keď uvidel predvedený cvik, pomyslel si, že je to naozaj dobré. A tak si môj majster našiel svojho učiteľa. Cesty k wušu sú rôznorodé...

kuan-jin

Koľko musí človek cvičiť, aby mohol učiť iných?
To je rôzne. V Číne sa žiak stane majstrom, keď mu učiteľ povie: „Ty už môžeš učiť.“ Ale spravidla by to malo byť aspoň 10 rokov tréningu. Iné je zvládnuť techniky a iné vedieť bojové umenie naučiť. Je potrebná skúsenosť. I ja sa o tom často radím so svojím majstrom.

Platí nejaké pravidlo, ako zostať ohybným a zdravým?
V Číne sa hovorí: „Ráno treba cvičiť pás a večer nohy.“ To prináša dobrý pocit a pomáha to na ceste ku zdraviu i ľuďom, ktorí sa bojovým umeniam nevenujú.

Aký čaj pijú v Číne malé deti? Čo vám a súrodencom pripravovala mama, keď ste boli celkom malí? Celkom malé deti v Číne nepijú čaj.

A čo pijú?
Mlieko a vodu. Čaj im rodičia začnú dávať, až keď majú asi 5-6 rokov. Piť ho začínajú po troškách. Druh čaju závisí od jednotlivých oblastí. Od toho, aký čaj sa tam tradične pije a pestuje. Čína je rozsiahla a v každej provincii je to iné. Napríklad v provincii Chu pej, odkiaľ pochádzam, sa pije čaj Ping čcha. Je rozšírený iba v horách a inde v Číne sa nepije.

A aké čaje máte teraz najradšej?   
V Číne sa pije veľa rôznych čajov. Mám rád napríklad dobrý Mao feng, Lung ťing – Dračiu studňu, ale predovšetkým Ti Kuan-jin. Je to výborný oolong, čiastočne fermentovaný čaj pomenovaný podľa bájnej Kuan-jin, veľmi obľúbenej Bohyne milosrdenstva.

Z rozhovoru žiakov so Sifu Čan Šanmingom na cvičení organizovanom Slovenskou fedefáciou wu-šu.

© Magazín BONSAJ A ČAJ

Čaj tvaru Ping-čcha, z rodných hôr majstra wu-šu môžete nájsť aj v našom e-shope:

pu-erh

 

čaj

čaj

Predvoľby súkromia
Cookies používame na zlepšenie vašej návštevy tejto webovej stránky, analýzu jej výkonnosti a zhromažďovanie údajov o jej používaní. Na tento účel môžeme použiť nástroje a služby tretích strán a zhromaždené údaje sa môžu preniesť k partnerom v EÚ, USA alebo iných krajinách. Kliknutím na „Prijať všetky cookies“ vyjadrujete svoj súhlas s týmto spracovaním. Nižšie môžete nájsť podrobné informácie alebo upraviť svoje preferencie.

Zásady ochrany osobných údajov

Ukázať podrobnosti

Prihlásenie