BAR MAGAZINE: Rozprávanie o čaji

Môžte prosím na začiatok napísať niečo o sebe?

Asi pred 20 rokmi, presnejšie v roku 1990 sme otvorili Bonsai centrum Nitra a popri ňom o trochu neskôr i Čajovňu dobrých ľudí, ktoré sa stali naším osudom a celoživotnou láskou. Predtým sme študovali na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave matematiku a chémiu (Vladimír ) a biológiu ako vedecký smer so zameraním na fyziológiu človeka (Alena).

Ešte pred revolúciou sme sa začali zaoberať bonsajistikou a po nej sme sa rozhodli, že sa bonsajom, kameňom, prírodným vôňam a dobrým čajom budeme venovať i profesionálne po celý zvyšok života.

Prečo práve čaj, čím /a kedy/Vás oslovil?

Obaja sme rástli uprostred prírody a obe naše mamy zbierali bylinky a varievali z nich rôzne čaje. To sme mali už v detstve spoločné. Čaj tu vždy bol, len jeho formy sa postupne menili. Vstúpil do našich životov veľmi prirodzene. Aj keď musím povedať, že prvý zelený čaj, ktorý sme pili nám vôbec nechutil. No na druhej strane to aj bol čaj veľmi podradnej triedy, ktorý zablúdil na Slovensko. Dnes už aj prvá skúsenosť so zeleným čajom môže byť viac než príjemná. Dajú sa vybrať také druhy čaju, že ak človek nie je predpojatý a je prístupný novým chutiam, môže sa do dobrého zeleného čaju zamilovať na prvý dúšok. Tak ako niektoré malé deti v našej čajovni.

Kedy ste spoznali naozajstnú "cestu čaju"?

Celý život sme na ceste čaju. Z pohľadu taoizmu cesta vzniká, keď človek začne hýbať nohami, nie keď uvidí cieľ. A na ceste čaju je krásne to, že nech sa vydáme ktorýmkoľvek smerom, vždy spoznáme niečo, čo stojí za to. Čaj rastie na neskutočne krásnych miestach, väčšinou v horách, čajovne sa často nachádzajú v chrámoch alebo v krásnych záhradách a ľudia, ktorí sa s čajom zaoberajú sú veľmi zaujímaví. Ale naša cesta čaju začala zrejme ešte oveľa skôr, ako sme sa dozvedeli o tom, že niekde tam na východe rastú čajové kríčky. Asi sme na nej boli už vtedy, keď sme ako deti behali po lúkach, naháňali motýle, štverali sa do kopcov, liezli po skalách. Cesta čaju začína v srdci...

Vaša čajovňa je vraj najlepšia u nás. Čím sa odlišuje od ostatných?

Vďaka, ale čajovne sa nedajú zoradiť od najlepšej po najhoršiu. Každá má svoju špecifickú atmosféru a ľudí, ktorí ju milujú takú, aká je. A to je dobre. My sa snažíme zaujať najmä vysoko kvalitným a čerstvým čajom a zaujímavými spôsobmi prípravy i podávania. Čaje si nechávame posielať výlučne letecky hneď po zbere z najlepších čajových plantáží sveta, najmä z tých, ktoré sme navštívili a dobre poznáme ich produkciu i ľudí, ktorí s čajom pracujú. Degustujeme stovky vzoriek a vždy sa veľmi tešíme na nové čajové rarity, ktoré nám prichádzajú. Vyhľadávať unikátne zaujímavosti vo svete čaju je našou veľkou vášňou.

Kedy a prečo vznikla Vaša čajovňa?

Čajovňa dobrých ľudí patrí k najstarším fungujúcim čajovniam na Slovensku, dokonca myslím, že je úplne najstaršia, čo nás temer desí. Vznikla najprv neoficiálne pod krídlami nášho Bonsai štúdia Nitra, ktoré sa už od začiatku 90-tych rokov zaoberalo aj čajom. Bonsaje boli našou prvou cestou, po ktorej sme sa vydali. No toto umenie sme vnímali ako hlbokú filozofiu a životný štýl. Teda k bonsajom sme zákonite priradili aj krásne kamene, duchovné knihy, vône, relaxačnú hudbu a samozrejme dobrý čaj s kultivovaným popíjaním. Z tohto trendu vzišla Čajovňa dobrých ľudí.

Ako vnímate čaj na Slovensku? Aké je podľa Vás postavenie čaju u nás a aké by malo byť? Zmenila sa čajová kultúra u nás? Ak áno, tak prečo? Alebo je stále čaj vnímaný ako liek proti nachaldnutiu?

Čajová kultúra na Slovensku sa momentálne dostáva na veľmi slušnú úroveň, dokonca predbieha vyspelé európske krajiny, ktoré k čaju pristupujú stále veľmi komerčne. Roky sme robili prieskum úrovne čajovej kultúry v hlavných európskych veľkomestách. Navštevovali sme čajovne, čajové obchody, veľtrhy i výstavy čaju. A utvrdili sme sa v tom, že tu na Slovensku sme náhodou dobrí a sme na tej správnej ceste. Západné krajiny žijú viac zo svojej slávnej minulosti a my máme budúcnosť pred sebou. Nikdy sa o čaji nepísalo a nehovorilo viac ako práve teraz. Stáva sa z neho veľmi zdravý a prospešný životný štýl. A to je veľmi dobre.

Aká klientela chodí do vašej čajovne? Ake generacie, socialne skupiny.... inymi slovami kto na Slovensku pije čaj?

Čaj je nápojom tejto doby. Neporovnávame ho s kávou, pivom, vínom, kolou, ktoré by o sebe mohli povedať to isté. Každý nápoj má svoje pozitívne špecifiká. No čaj naberá na sile a presvedčivosti, lebo ho súčasný človek potrebuje viac ako kedykoľvek predtým. Stúpa záťaž, vypätie, každodenný stres, každý z nás tvrdí niekoľkokrát denne, že nemá na nič čas. To je strašné poznanie. A to sa odráža nielen v myšlienkach a v pocitoch, ale aj v samotnom tele človeka. Organizmus sa zanáša toxínmi, tie sa viažu aj do vrstiev tuku, ktorý vďaka zlej životospráve pribúda, pečeň nestíha plniť svoju funkciu. Zvyšuje sa percento srdcovo-cievnych ochorení, problémov s cukrovkou, v poslednom čase aj so štítnou žľazou, kazia sa nám zuby a aj zrak. A toto dokáže riešiť čaj svojou prirodzenosťou, liečivými vlastnosťami a aj tým, že vedie ľudí k tomu, aby na chvíľu spomalili. Aby boli schopní aspoň na niekoľko sekúnd vypnúť a vnímať jednoduché chute a vône. Aby náš život nebol iba šprintom k rýchlej smrti.

Toto chápe alebo podvedome cíti čoraz viac ľudí. Preto do našej čajovne chodia ľudia bez sociálneho alebo vekového obmedzenia. Podnikatelia, politici, topmanažéri, veľvyslanci, dôchodcovia, študenti, rodiny s deťmi, herci, malí školáci a dokonca sem tam zájdu i bezdomovci, ktorí si doprajú vždy veľmi kvalitný čaj.

Ako výrazne zasahujú zvyklosti Nitranov do ponuky Vašej čajovne? Prispôsobujete sa trhu, alebo idete svojou cestou a hostí vychovávate?

Pravdu povediac, snažíme sa byť avantgardou, ísť stále popredu, hľadať a prinášať nové trendy, zaujímavosti, poznatky, nové čaje... Inšpirovať ľudí, nadchýnať, prinášať štipky radosti a chvíle pohody. Máme veľmi radi našich zákazníkov, aj keď sa niekedy len prechádzajú po predajni so slovami, že sa prišli nadýchať vône a atmosféry. To je dobre. S mnohými sme už za tie roky dobrí priatelia. Vidíme ako malí chlapci, ktorí do čajovne chodili pred rokmi, dospeli, zakladajú si rodiny a stále pijú dobrý čaj. Ale aj keď sa čo najviac snažíme priniesť do našej čajovne zvonka, počúvame našich hostí a ich postrehy nás veľmi posúvajú ďalej.

Teraz napríklad sme napríklad pre našich hostí pripravili zaujímavú a sladkú čajovú novinku. Po prvý raz na Slovenskom trhu sme spolu s výbornou žilinskou čokoládovňou vyvinuli veľmi zdravú a chutnú čajovú čokoládu z japonského zeleného čaju matča a sadu ručne vyrábaných čajových bonbónov z extraktov našich čajov. Veríme, že si na nich návštevníci čajovne veľmi pochutia.

Patríte medzi najrešpektovanejšie osobnosti u nás v oblasti čaju. Akým spôsobom sa dá niečo od Vás naučiť? Robíte kurzy, semináre a pod?

Ďakujeme. Ale na Slovensku je veľa čajomilov, ktorí čajom dobre rozumejú. Máme možno iba viac priamych skúseností tým, že veľa a radi cestujeme všade tam, kde sa okolo čaju niečo deje a nadväzujeme osobné kontakty s významnými osobnosťami zo sveta čaju. Od začiatku nášho pôsobenia píšeme veľa článkov, prednášame, robíme rozprávania o čaji s čajovými rituálmi a ochutnávkami najlepších druhov, vystupujeme v rádiách i televíziách, vystavujeme naše fotografie z ciest, každoročne na jeseň organizujeme Nitrianske čajové dni a našu najväčšiu akciu – medzinárodnú výstavu bonsajov, kameňov suiseki a čaju BONSAI SLOVAKIA, na ktorú pozývame odborníkov a čajových majstrov aj z iných kontinentov. Štyri roky sme vydávali magazín Bonsaj a čaj a pripravujeme niekoľko kníh o čaji a o bonsajoch. Začínajúcim čajovniam poskytujeme odborné i marketingové školenia a na budúci rok popri Bonsajovej škole sa chystáme otvoriť pre širokú verejnosť i Školu čaju.

Kvalitné bary sa u nás svojou ponukou, štýlom a prácou snažia skvalitňovať pohľad na barovú kultúru. Robia niečo podobné aj čajovne, ak áno, čo?

Ale áno, čajovne sú hlavnými nositeľmi čajovej kultúry. No oproti barom majú jednu veľkú nevýhodu a to, že ceny čaju sa na slovenskom trhu stále pohybujú pod reálnou hranicou. Čajovne sa vždy snažili predávať čaj čo najlacnejšie aj za tú cenu, že po pár mesiacoch boli v hlbokej strate a speli ku krachu. To bol v určitom období pomerne častý jav. Porovnávali svoju cenu za šálku čaju s cenou v reštauráciách a nechceli byť drahší, no reštaurácie zo ziskov za čaj nežili. Účty za posedenie sa tam pohybovali v úplne iných dimenziách. A tak sa v čajovniach pravidelne stávalo, že pri jednom čaji sedela partia kamarátov aj 5-6 hodín. Dokonca si niekedy doniesli vlastný čaj a nechali si ho zaliať, samozrejme zadarmo. Drinkov pri bare si dá hosť často niekoľko a pozve aj svojich priateľov, no čaj v čajovni sa objednáva len jeden za celý večer. Čajovníci sú od srdca dobrí a pohostinní ľudia a čajovú kultúru šíria a zvyšujú doslova na vlastné náklady. Táto situácia na Slovensku ešte stále nie je celkom zvládnutá.

My v barovom svete máme svoje barmanské hviezdy, ktoré ovplyvňujú našu a celosvetovú barovú scénu. Je niekto taký aj v čajovom svete? Je niekto taký, o ktorom sa hovorí, že jeho čajový obrad jednoducho musíte vidieť?

Na čajovom hviezdnom nebi žiaria najmä mená starých majstrov akými boli napríklad Lu Jü či Sen No Rikjú. Čo sa týka súčasných osobností je to zatiaľ vcelku nepopísaný papier. Čajoví majstri zostávajú skôr v anonymite, ako to vyplýva zo samotnej filozofie čaju. Takže ani nie ku komu, ale vieme skôr kam by sme mali ísť na dobrý čaj. Zažili sme niekoľko pozoruhodných čajových rituálov. Patril k nim napríklad starý čínsky čajový ceremoniál v cisárskej čajovni v čínskych horách Wu-yi, sugestívny budhistický čajový obrad a asi vrcholným čajovým podujatím, akého sme sa zúčastnili ako jediní Európania bol slávnostný japonský čajový rituál pre 16. priameho potomka šogúna Tokugawu, ktorý sa konal v Šizuoke neďaleko hory Fudži v starej svätyni nad morom. Ale všetky tieto veci sa spájajú s čajovou históriou. No teraz je čas, keď čajová kultúra naberá nový vietor do plachát a začína mladnúť a otvárať sa viac svetu a najmä človeku dnešnej doby.

Precestovali ste toho naozaj veľa. Ktorý národ podľa Vás viac vníma význam čaju vo svojej kultúre ?

Výborný čaj sa pestuje aj na miestach, kde by ste čajovú kultúru kedysi hľadali márne. Čajové kríčky vysadili jednoducho Briti, Holanďania alebo Francúzi vo svojich kolóniách a hotovo. Ale dnes aj na týchto miestach bez pôvodnej čajovej kultúry to žije čajom a nielen po tej obchodnej stránke. Taký je indický Dárdžilling, Nepál, Srí Lanka. Špecifický je ostrov Taiwan, kde ani čaj, ale ani Číňania nie sú pôvodní, no o to hlbšie tu obaja zapustili svoje korene. V Číne, v Kórei a v Japonsku má kultúra čaju dlhé tradície a je zviazaná s históriou. Nájdete tam veľa krásnych miest, čajovní, obchodíkov, čajových záhrad i škôl. Je radosťou navštíviť tieto miesta. Ale aj počas dní a nocí strávených v jednej nepálskych čajových fabrík sme cítili silný impulz, ktorý rezonoval medzi čajovými technológmi a výskumníkmi, ktorí prichádzali do Nepálu cez hranice z indického Dárdžillingu, aby sa tu realizovali a vyprodukovali nové dobré čaje. Všetky tieto krajiny sa ku svojmu čaju, ktorý tvorí novú čajovú kultúru hrdo hlásia.

Ale znova sa vraciame domov. K nám na Slovensko. Čím to je, že hoci tu nemáme ani čajové plantáže, ani slávnu históriu, ani staré tradície a napriek tomu niečo tak vzdialené ako čaj, čo u nás ani normálne nerastie, cítime ako svoje. Svoju cestu. Svoju filozofiu. Liek na všetky neduhy. Prebúdzajú sa v nás staré gény slávnych slovenských olejkárov a bylinkárok, alebo je to hlas dnešnej doby? Nech je to už akokoľvek, nám sa zdá, že práve v našej kultúre rovnako ako v každodennom živote má čaj v tomto čase najväčší význam.

Alena a Vladimír Ondejčíkoví
Rozprávanie o čaji a čajovej kultúre pre Bar Magazine