Späť

34. SVÄTÝ OSTROV

Počet zobrazení: 1157

„Tak a teraz poďme na ostrov Sri Lanka!“ Nika sa už očividne tešila na ďalší pomyselný výlet. „To chcete na nemocničnom lôžku precestovať celú Áziu?“ čudovala sa Kira jej neutíchajúcemu záujmu. „A prečo nie, keď mám takú jedinečnú príležitosť? Nedala sa Nika. „Tak teda poďme tam. Marco Polo kedysi vyhlásil, že Sri Lanka je najkrajším ostrovom na svete. A musím povedať, že keď sme sa prechádzali starým kráľovským mestom Polonnaruwa, ktoré bolo v plnom rozkvete práve v časoch, keď jeho loď rozbrázdila vlny Indického oceánu, dávali sme mu za pravdu,“ začala svoje rozprávanie Kira. „Dnes na týchto miestach stoja iba ruiny. Prežili len obrovské sochy Budhu vytesané do skál, vetrom a vodou brúsené kamene v stenách chrámov, ktoré čas každým okamihom mení na bezvýznamný prach, pozostatky dômyselných jazerných rezervoárov, zavlažovacích systémoMarco Polo kedysi vyhlásil, že Sri Lanka je najkrajším ostrovom na svete. A musím povedať, že keď sme sa prechádzali starým kráľovským mestom Polonnaruwa, ktoré bolo v plnom rozkvete práve v časoch, keď jeho loď rozbrázdila vlny Indického oceánu, dávali sme mu za pravdu,“ začala svoje rozprávanie Kira. „Dnes na...

SVÄTÝ OSTROV


„Tak a teraz poďme na ostrov Sri Lanka!“ Nika sa už očividne tešila na ďalší pomyselný výlet.
„To chcete na nemocničnom lôžku precestovať celú Áziu?“ čudovala sa Kira jej neutíchajúcemu záujmu.
„A prečo nie, keď mám takú jedinečnú príležitosť? Nedala sa Nika.


„Tak teda poďme tam. Marco Polo kedysi vyhlásil, že Sri Lanka je najkrajším ostrovom na svete. A musím povedať, že keď sme sa prechádzali starým kráľovským mestom Polonnaruwa, ktoré bolo v plnom rozkvete práve v časoch, keď jeho loď rozbrázdila vlny Indického oceánu, dávali sme mu za pravdu,“ začala svoje rozprávanie Kira. „Dnes na týchto miestach stoja iba ruiny. Prežili len obrovské sochy Budhu vytesané do skál, vetrom a vodou brúsené kamene v stenách chrámov, ktoré čas každým okamihom mení na bezvýznamný prach, pozostatky dômyselných jazerných rezervoárov, zavlažovacích systémov a slová vytesané do najväčšej a najťažšej knihy sveta ležiacej pri ceste, ktorej obsah už dávno stratil význam a za to, že sa pri nej ešte stále ľudia zastavujú vďačí len svojej ojedinelej, monumentálnej kráse.


V časoch svojej najväčšej slávy musela byť Sri Lanka naozaj úchvatná. Veď už pred dvetisíc rokmi tu stáli najväčšie stavby sveta, obrovské dagoby, ukrývajúce vo svojom vnútri posvätné relikvie Budhu, prevyšujúce svojimi rozmermi i egyptské pyramídy. Všade navôkol rástli v teple tropickej džungle pestro kvitnúce stromy, v korunách ktorých hniezdili nespočetné druhy vtákov, lietali tu húfy motýľov a na konároch oddychovali lenivé varany. Ženy i muži sa obliekali do pestrých farieb a rovnako zdobili i svoje slony. Bol to určite prekrásny ostrov, akému nebolo páru. Žili tu ľudia vo vyspelej civilizácii, múdri, vzdelaní a predovšetkým hlboko veriaci učeniu svojho osvieteného Majstra - Budhu.“
„Hovoríte stále v minulom čase. Dnes to už nie je tak?“


„Sri Lanka je krásna i dnes, ale postihol ju osud všetkých veľkých civilizácií, ktoré predbehli svoju dobu. Tak ako Egypt, Čína, Grécko, či Mezopotámia zašla za zenit svojich možností a dnes už len chudobní, poväčšine nevzdelaní ľudia sa snažia speňažiť záujem turistov a zarobiť pár dolárov tak potrebných na živobytie ich rodín.“
„Ktovie, prečo to zakaždým tak dopadne...“


„Možno sa naakumulovala na jednom mieste príliš veľká energia za krátky čas a tak na vyrovnanie síl prišla na radu dlhá pasívna fáza ničnerobenia. Doslova. Ľudia žijúci pod monumentmi vytvorenými v dávnej minulosti rukami predkov už dejiny neposúvajú vpred. Nenapredujú. Akoby ich kamenní velikáni doby celkom zatienili a vzali im rozlet. Akoby tieto nádherné stavby veľkých civilizácií roztrúsené po celej zemeguli mali svoj najväčší význam len v dobe, keď sa stavali. A keď boli dohotovené, odrazu už patrili minulosti. Človek zrejme musí stále napredovať a v bode, keď dosiahne svoj vrchol, začína zákonite klesať. A čím je vrchol vyšší, tým aj pád býva hlbší.“


„A príroda?“
„Tá je tu krásna stále. Veď Sri Lanka sa nachádza približne len 7° severne od rovníka a klíma je príjemná aj vďaka teplému moru skrývajúcemu hýrivý podmorský svet. Teploty na pobreží a v džungli nepresahujú príliš 30°C a všade kam sa pozriete je množstvo kvetov a bujnej zelene. Na to, aký je to malý ostrov, tu nájdete neskutočne veľa rastlinných a živočíšnych druhov a mnohé z nich sú endemity, to znamená, že sa vyskytujú iba na tomto jedinom mieste na svete a nikde inde. U rastlín je to temer štvrtina zo všetkých, čo sa tu vyskytujú.“
„Takže každá štvrtá rastlina, ktorú tam uvidím, sa vyvinula na tomto ostrove a inde vo svete ani nerastie.“
„Správne. Preto bola Sri Lanka z pohľadu pestrosti prírodného prostredia zaradená medzi 25 najzaujímavejších miest na svete.“


„Je tam tak rozmanito?“
„Ak sa vydáte od morského pobrežia lemovaného palmami na cestu smerom do vnútrozemia, na každom kilometri vás očarí zmena charakteru krajiny. Nájdete tu koralové útesy, mangrovové porasty v ústiach veľkých riek, tropický nížinný dažďový prales, vlhké i suché zmiešané vždyzelené lesy, divoké vodopády, nepriechodné tŕnisté porasty, savany, mokrade, obrovské hniezdištia vtákov, tropické horské lesy, vysočinu čnejúcu do výšky 2 500 m, či suché horské lúky porastené trávou...“
„To musí byť naozaj pekné,“ povzdychla si Nika.


„Áno to je. A v džungli, kde voľne žijú stáda slonov sa nachádzajú kamenné ruiny neskutočných chrámov, kráľovských palácov, kúpeľov a zavlažovaných záhrad.“
„Na takom ostrove sa muselo ľuďom žiť priam božsky.“
„Mohlo by sa. Jedna z legiend hovorí o tom, že keď Pán Boh vyhnal Adama a Evu z raja, uľútilo sa mu biednych smrteľníkov a vytvoril im na Zemi druhú rajskú záhradu práve na tomto krásnom ostrove, ktorý poskytuje človeku všetko, po čom zatúži. Teda samozrejme okrem snehu a ľadových plání.“
„Ale tie k pohodlnému a príjemnému životu ani netreba.“


„A predsa tu ľudia akosi nikdy nevedeli žiť v pokoji. Dejiny Sri Lanky sa začali písať zhruba 500 rokov pred naším letopočtom, v tom zvláštnom čase, keď sa oveľa severnejšie, pod hradbou Himalájí v Lumbini, narodil kráľovský syn Gautama Sidharta – neskôr nazývaný Budha. Už 250 rokov po jeho osvietení prijali na Sri Lanke myšlienky budhizmu, ktorý je veľmi mierumilovnou filozofiou, pretože je založený na neubližovaní a ceste zdokonaľovania vlastného charakteru. V tom čase dostal ostrov aj svoje meno Sri Lanka = Svätý ostrov.“


„Tak čo bránilo ľuďom žiť v pokoji, keď mali krásnu a štedrú prírodu a mierumilovné myšlienky?“
„Možno to boli neustále nájazdy Tamilov z južnej Indie, ktorú od Sri Lanky oddeľoval len úzky prúžok mora. Tamilovia boli hinduisti a ich náboženstvo plné rôznych božstiev, na čele ktorých stál mocný Šiva, stvoriteľ i ničiteľ, im dávalo iné chápanie sveta ako predostieral budhizmus.“


„Takže budhizmus a hinduizmus sa spolu neznesú?“
„Nie, naopak. Vo východných krajinách je bežné, že v niektorých starých chrámoch sa nachádzajú oltáre zasvätené rôznym náboženstvám. Názorová tolerancia je tam taká vysoká, že my, tu na západe si to ani nedokážeme predstaviť. Problémom sú prozaické boje o územie. A tak spory domorodých Sinhálcov a Tamilov žijúcich dodnes najmä na severe ostrova trvá už viac ako 2 000 rokov a jeho výsledkom je, že keď sme chceli navštíviť niektorý z významnejších budhistických chrámov, museli sme prejsť okolo niekoľkých guľometných hniezd a desiatok ozbrojených vojakov a napokon sa podrobiť dôkladnej osobnej prehliadke, aj keď sme zjavne ako „Tamilskí tigri“ nevyzerali.“


„Bože, prečo?“
„Pretože sa už niekoľkokrát stalo, že sa bojovní Tamilci pokúsili vyhodiť do povetria niektorú z nespočetných budhistických pamiatok. Veď Sri Lanka je naozaj svetovým centrom budhizmu. Pri desiatkach starých chrámov a sôch sme stretali často najmä japonských budhistov, ktorí tvrdili, že nikde na svete sa nenachádza budhizmus v takej čistej, pôvodnej forme ako práve tu. V pozlátenom chráme v Kandy je ukrytý dokonca jeden z troch zubov samotného Budhu, ktoré sa dodnes opatrujú ako najsvätejšia relikvia. Preto aj tento chrám sa stal cieľom teroristického útoku, krátko pred ohlásenou návštevou princa Charlesa. Aj potomka stromu, pod ktorým našiel Budha osvietenie, sa snažili zničiť dynamitom. A to si bežný smrteľník nemôže z neho ani lístok odtrhnúť, ba dokonca ho nesmie ani zdvihnúť, ak leží na zemi. Strážia ho a opatrujú už dobrých dvetisíc rokov.“


„Ale ja som počula, že Budha dospel k osvieteniu v Indii.“
„Áno, v severnej Indii na mieste dnes nazývanom Bodhigaya, teda Svätá zem.“
„Tak ako sa mohol dostať strom, pod ktorým sedel na ostrov Sri Lanka? Veď stromy nemajú nohy!“
„Viaže sa k tomu zaujímavý príbeh s dobrým koncom.“
„Ó, mám rada príbehy s dobrým koncom!“ žartovne zatlieskala rukami Nika.
„Asi dvesto rokov po Budhovej smrti sa dostal v Indii k moci cisár Ašóka, ktorý nadšene šíril myšlienky budhizmu ďalej do sveta. A tak aj na ostrov Sri Lanka vyslal svojho syna s posolstvom mieru a neubližovania a so zakorenenou vetvičkou zo stromu, pod ktorým Budha dosiahol osvietenie. Sinhálsky kráľ vzácny dar prijal. Myšlienky budhizmu ho nadchli a strom zasadil vo svojom kráľovskom meste Anuradhapura neďaleko svojho kráľovského paláca. Tu sa o strom starali mnísi, kým sa mesto tešilo prosperite, ale aj potom, keď spustlo a pohltila ho hustá džungľa.“
„A tam rastie dodnes.“


„Hej, ale to ešte nie je koniec príbehu. Bezmála o tisíc rokov neskôr, bengálski dobyvatelia podnikali nájazdy do severnej Indie a demonštratívne zničili aj pôvodný Budhov strom v meste Bodhigaya. A až teraz príde ten dobrý koniec príbehu. Budhisti zo Sri Lanky poslali späť do Indie zakorenený konárik z ich stromu, aby potomok tejto vzácnej dreviny opäť rástol na pamätnom mieste osvietenia, na mieste zrodu svetového budhizmu.“


„To je pekné, ale dnes ten strom musí byť už naozaj veľmi starý.“
„To áno, je to zvláštny strom. Nie je už taký monumentálny, ako fikusy v najlepšom veku dokážu byť. Je už vekom tlačený k zemi a okolo neho stojí ochranný múr a všade navôkol veje veľa zástaviek v teplých budhistických farbách. K stromu sa vlastne ani nedá dostať. Obkolesujú ho večne húfy turistov a veriacich. Moja predstava, že si pod ním sadnem a budem meditovať bola celkom naivná.“
„Tak to bol fikus? To by ma teda nenapadlo.“


„Áno Ficus religiosa. Nádherný strom so srdcovitými listami podobnými našej lipe. Okolo Budhovho stromu je rozľahlý park s mnohými stromami, ktoré sú potomkami potomka stromu Osvietenia. Sú naozaj krásne. V ich tieni sedia ľudia, odpočívajú, okolo sa naháňajú hravé opice. Je to pekné miesto. Sila stromov je naozaj hmatateľná. Na ostrove rastie takýto strom pri každom chráme a veriaci ho polievajú pri svojich modlitbách, aby rástol a rozvíjal sa ako myšlienky ich svätej viery.“

 

„Tak a teraz poďme na ostrov Sri Lanka!“ Nika sa už očividne tešila na ďalší pomyselný výlet. „To chcete na nemocničnom lôžku precestovať celú Áziu?“ čudovala sa Kira jej neutíchajúcemu záujmu. „A prečo nie, keď mám takú jedinečnú príležitosť? Nedala sa Nika. „Tak teda poďme tam. Marco Polo kedysi vyhlásil, že Sri Lanka je najkrajším ostrovom na svete. A musím povedať, že keď sme sa prechádzali starým kráľovským mestom Polonnaruwa, ktoré bolo v plnom rozkvete práve v časoch, keď jeho loď rozbrázdila vlny Indického oceánu, dávali sme mu za pravdu,“ začala svoje rozprávanie Kira. „Dnes na týchto miestach stoja iba ruiny. Prežili len obrovské sochy Budhu vytesané do skál, vetrom a vodou brúsené kamene v stenách chrámov, ktoré čas každým okamihom mení na bezvýznamný prach, pozostatky dômyselných jazerných rezervoárov, zavlažovacích systémo

 

ĎALŠIA KAPITOLA
 

Prihlásenie