Späť

20. HLAVNÝ BAZÁR

Počet zobrazení: 1107

Život na Hlavnom bazáre v indickom Dillí pôsobil na cudzincov ako čudná, veľká trma-vrma. Po pomerne úzkej ulici, na ktorej stáli po oboch stranách zaparkované motorky, rikše a bol povykladaný tovar predajcov sa prepchávali celý deň husté húfy ľudí sem a tam. Pomedzi ne sa tmolili unavené, pomalé posvätné kravy, malátne prežúvajúce odpadky a s trúbiacimi klaksónmi si razili svoju cestu autá, vozy so zapriahnutými byvolmi, vozíky s ovocím, motorové i šlapacie rikše, motorky a bicykle a to v oboch smeroch a nezanedbateľnou rýchlosťou. Kira sa v tejto riave ľudských tiel, zvierat a Život na Hlavnom bazáre v indickom Dillí pôsobil na cudzincov ako čudná, veľká trma-vrma. Po pomerne úzkej ulici, na ktorej stáli po oboch stranách zaparkované motorky, rikše a bol povykladaný tovar predajcov sa prepchávali celý deň husté húfy ľudí sem a tam. Pomedzi ne sa tmolili unavené, pomalé posvätné kravy, malátne prežúvajúce odpadky a s trúbiacimi klaksónmi si razili svoju cestu autá, vozy so zapriahnutými byvolmi, vozíky s ovocím, motorové...

 

HLAVNÝ BAZÁR


Život na Hlavnom bazáre v indickom Dillí pôsobil na cudzincov ako čudná, veľká trma-vrma. Po pomerne úzkej ulici, na ktorej stáli po oboch stranách zaparkované motorky, rikše a bol povykladaný tovar predajcov sa prepchávali celý deň husté húfy ľudí sem a tam. Pomedzi ne sa tmolili unavené, pomalé posvätné kravy, malátne prežúvajúce odpadky a s trúbiacimi klaksónmi si razili svoju cestu autá, vozy so zapriahnutými byvolmi, vozíky s ovocím, motorové i šlapacie rikše, motorky a bicykle a to v oboch smeroch a nezanedbateľnou rýchlosťou.

 

Kira sa v tejto riave ľudských tiel, zvierat a dopravných prostriedkov vôbec nevedela pohybovať. Stále uskakovala, uhýnala sa, dávala čomusi prednosť a tak bola nepokojným kamienkom neustále zmietaným a stŕhaným prúdom Hlavného bazára. Podchvíľou sa ocitla medzi vozom a rikšami a jej medzierka na nohy sa hrozivo zmenšovala za výdatného revu klaksónov, pred ktorými sa snažila vždy rýchlo uskočiť. Bolo to pre ňu také hrozné a frustrujúce, že bola ochotná aj na 20 metrov si prenajať rikšu, len aby sa zbavila strachu z večne hroziacej kolízie. S obdivom pozorovala dievča pred sebou, ktoré sa v dlhej sukni plynule vlnilo svojím smerom a zvuk klaksónov, hrmot motorov a škrípanie bŕzd ju nedonútili ani pootočiť hlavu a len sa máličko odvlnila do strany a neochvejne kráčala ďalej.

 

Dosácaná a dobitá Kira, ktorú zrazila ešte aj biela krava, ktorá sa z ničoho nič rozbehla naprieč davom ľudí sa rozhodla napodobniť pohyb mladého dievčaťa a po niekoľkých dňoch tréningu sa už i ona plynulo vlnila kadiaľ chcela a hlasné vytrubovanie brala už len ako nutnú informáciu o tom, že za ňou čosi ide. Bola na seba veľmi hrdá, že zvládla pohyb Hlavným bazárom, pretože nič sa jej v Indii nezdalo ťažšie. A potom sa už len usmievala nad spotenými červenými tvárami cudzincov, ktorí vystrašene poskakovali sem a tam a hneď vedela, že sú v Indii ešte len krátko.


Keď sa vrátila domov, zišiel sa jej tento indický tréning ako soľ vždy, keď prechádzala supermarketom plným ľudí s velikánskym nákupným vozíčkom v rukách a dokázala plynulo, bez zastavenia, bez zrážok či kolízií a dokonca i bez toho, aby sa ktokoľvek cítil odtlačený, presúvať sa od regálu k regálu, či naprieč celou veľkou halou k pokladniam.

Život na Hlavnom bazáre v indickom Dillí pôsobil na cudzincov ako čudná, veľká trma-vrma. Po pomerne úzkej ulici, na ktorej stáli po oboch stranách zaparkované motorky, rikše a bol povykladaný tovar predajcov sa prepchávali celý deň husté húfy ľudí sem a tam. Pomedzi ne sa tmolili unavené, pomalé posvätné kravy, malátne prežúvajúce odpadky a s trúbiacimi klaksónmi si razili svoju cestu autá, vozy so zapriahnutými byvolmi, vozíky s ovocím, motorové i šlapacie rikše, motorky a bicykle a to v oboch smeroch a nezanedbateľnou rýchlosťou. Kira sa v tejto riave ľudských tiel, zvierat a
Keď sa Kire za pár dní podarilo preniknúť hlbšie do zákonitostí života na Hlavnom bazáre zistila, že chaos je len vonkajšie zdanie a pod ním platia prísne pravidlá. Že všetko tu má svoje miesto a drobné rituály všedného dňa. Ranné vstávanie a upratovanie. Hádzanie odpadkov na zem a aj ich pravidelné zametanie či skrmovanie kravami. Tanieriky na jedlo z vylisovaného lístia stromov i nápisy vyzývajúce milióny ľudí, aby nepoužívali plastové obaly. Žobráci, aj malí chlapci pracujúci celý deň v obchodíkoch, ktorí žobrákov odháňali, aby nerušili ich zákazníkov. Úslužní obchodníci snažiaci sa predať svoj tovar za čo najvyššiu cenu, ale aj samozrejmé ponúknutie fľašky chladeného nápoja či menšieho jedla cudzincovi, ktorý vošiel dnu a zaujímal sa o tovar. Dlhé zjednávanie cien, ale aj istota, že keď sa povie „okey“, tak tá cena platí a nikdy to inak nebude. Ohnivé vnucovanie drobností naukladaných na vozíčku a potom dlhé vylihovanie na chodníku v tieni stromu. Bohatí, veľkorysí obchodníci aj ich verní a poslušní poslíčkovia pracujúci sedem dní v týždni, o ktorých sa ich páni postarajú aj v chorobe či v nešťastí, pretože žiadneho sociálneho ani zdravotného poistenia tu niet.


Kira si nevedela predstaviť, žeby v jej domovine žilo tak veľa rôznych ľudí pokope na tak malom priestore.
„U nás by sa určite pozabíjali do troch dní“, pomyslela si, keď sedela pred stánkom s ovocím, slamkou sŕkala chladnú šťavu z kokosového orecha, tak ako každé ráno a pozorovala prebúdzajúci sa deň.

 

ĎALŠIA KAPITOLA
 

Prihlásenie