Japonsko, Šizuoka - čaje spod hory Fudži
© Magazín BONSAJ A ČAJ
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí
Šizuoka je veľmi príjemným kúskom Japonska. Z juhu ju lemujú morské brehy a zo severu hory, ktoré sa dvíhajú až k vrcholkom krásnych Japonských Álp. Na jemne zvlnených pahorkoch sa darí čaju a temer odvšadiaľ vidieť monumentálnu posvätnú horu Fudži, ktorá ako živá bohyňa stráži tento kraj. Množstvo sopečných žriediel onsenov, v ktorých sa môžete vykúpať, a čierne kamene na morskom brehu dávajú Šizuoke zvláštny mystický podtón a duchovný rozmer...
Šizuoka je najväčšou čajovou oblasťou Japonska. Práve tu sa vyprodukuje vyše 47% japonského čaju. Hoci pôsobí veľmi moderným dojmom, má svoju bohatú čajovú históriu, nadväzujúcu na tradície Udži, najstaršej čajovej oblasti ležiacej pod Kjótom.
SENČA - ČAJ NOVEJ DOBY
Prvé čajové kríčky boli v Šizuoke vysadené už v roku 1241. Mních Šoiču Kokuši sa krátko predtým vrátil z Číny, kde sa bol vzdelávať, a spolu s učením si so sebou priniesol semená čaju a poznatky, ako čaj vypestovať, spracovať i piť. Čaj vysadil vo svojej rodnej Šizuoke a položil tak základy jej čajovému hospodárstvu. Najvyšší rozmach však pestovanie čaju v Šizuoke dosiahlo počas šógunátu rodu Tokugawa. Prvý šógun Tokugawa Ieatsu sídlil na hrade Sumpu priamo v Šizuoke a mal rád tento pekný kraj. On i jeho nasledovníci odmietali piť šľahaný čaj matča z Udži, pretože symbolizoval staré feudálne zvyky a časy. V Šizuoke sa začala pestovať a spracovávať predovšetkým senča, lístkový čaj - symbol novej doby.
PRECHÁDZKA PLANTÁŽAMI ŠIZUOKY
V Šizoke sa čaju darí. Vlhká prímorská klíma, hmla okolo riek, kvalitné podzemné vody, vulkanická pôda dávajú čaju špecifickú vôňu i chuť.
Prvý čaj určený pre šóguna a samurajov sa pestoval v Makinohare. I dnes sa tu nachádzajú rozsiahle čajové plantáže na skultivovanej pôde a ultramoderné čajové fabriky. Pýchou Makinohary je Svetové múzeum čaju, ktoré sa určite oplatí navštíviť. Pozoruhodný je napríklad ozrutný čajový strom, rastúci uprostred hlavnej budovy múzea, či drahocenný zlatý čajový servis perzského šacha.
Pre lepšiu ilustráciu sme podľa japonských materiálov spracovali mapky Šizuoky, v ktorých si môžete nájsť najznámejšie čajové oblasti, z ktorých sa vozí skvelý čaj.
Za zmienku stojí napríklad Okabe, ktoré je známe svojím špecifickým a vynikajúcim gyokurom. Ochutnať ho môžete napríklad v čajovni štýlu šukidža Hyogetsu-tei v Okabe. Výborné gyokuro sa pestuje aj v Asahine v oblasti Kakegawa. Priamo v Kakegawe stojí jeden zo samurajských hradov a na okolitých plantážach sa pestoval pre nich výborný čaj. Na kakegawskom hrade je i zaujímavá čajovňa Ninomaru. Čaje z Kakegawy veľmi odporúčame, pretože dosahujú špičkové parametre. Dva z nich Čašimejdžin a Sumibimejdžin získali v Bruseli na prestížnej súťaži Mondo zlatú medajlu.
Unikátna senča naozaj špičkovej kvality sa produkuje pri rieke Tenryu. Plantáže okolo rieky sú temer stále ponorené v hmle a to prispieva kvalitnému vyzretiu čaju Tenryuča. Na opačnom konci Šizuoky pod horou Fudži pri rovnako hmlistej rieke Abe dozrieva ďalší unikátny čaj Honyama. Jeden z najlepších čajov, aké sme kedy pili. Je to historicky starý typ čaju, ktorý preferoval i sám šógun Tokugawa a vyrábal sa priamo pre neho.
Najmalebnejšie čajové plantáže podľa nás ležia na svahoch malého pohoria Nihondaira priamo v Šizuoke. Hory sa dvíhajú z morských brehov a z čajových plantáží je nádherný výhľad na posvätnú horu Fudži a na Japonské Alpy.
Ak navštívite Šizuoku, odporúčame si niekedy ráno za pekného počasia privstať a ešte pred východom slnka sa dostať autobusom na morskú pláž Miho Matsubara v Šimizu. Čierna pláž je lemovaná prastarými borovicami a je odtiaľ jeden z najznámejších pohľadov na horu Fudži ponad more. Užite si ho pri východe slnka. Tento pohľad je zachytený na mnohých japonských kresbách a ospevujú ho básnici. Stojí za to vidieť to na vlastné oči.
OSOBITOSTI JAPONSKÝCH PLANTÁŽÍ
Ak by sme porovnali čajové plantáže a fabriky Japonska s inými krajinami, vystupuje tu niekoľko výrazných rozdielov. Japonci využívajú techniku a automatizáciu na tej najvyššej úrovni. To je dobre známe. Nevedeli sme však, že kvôli tomu celé hory nielen odlesnia, ale obrovskými buldozérmi zrovnajú do vhodne naklonenej platne tak, aby to vyhovovalo dozrievaniu čaju a aj prístupu strojov. Nad čajovými plantážami je mnoho ventilátorov na stĺpoch, ktoré v zime rozbíjajú prízemné mrazy. Čajové fabriky sú absolútne čisté, usporiadané a tak automatizované, že prácu stovky Indov alebo Nepálcov pod Himalájami zastanú traja pracovníci pri počítačoch.
© Magazín BONSAJ A ČAJ
Autori textu, fotografií a čajových máp:
RNDr. Alena Ondejčíková, RNDr. Vladimír Ondejčík - Čajovňa dobrých ľudí, Nitra Článok je vybraný z magazínu Bonsaj a čaj. Magazín si môžete zakúpiť online, alebo priamo v Čajovni dobrých ľudí, Pri synagóge 3 (pešia zóna), Nitra
Nákupný košík
